malinova

Aby som nebola len o politike, tak tu davam jeden z mojich pribehov o mojom najlepsom kamaratovi v zivote. Povodne to bola najlepsia priatelka z ktorej sa po troch rokoch vyklul muz. Priatelim sa s nim dodnes a je to taky pribeh, ako sme sa spoznali v diskusiach.

Neskor mi vysvetlil, ako vzniklo, ze si dal zensky nick. Doma mu stale synovia hovorili, ze on nerozumie mladym ludom. Tak na to nastvaty si povedal, ze zisti, co si taki mladi ludia pisu v diskusiach. Takto som ho spoznala aj ja, ako mlada kocka pisal svoje myslienky, kde o svojej zene pisal ako o svojom frajerovi – filozofovi. Kazdy mu to zozral, ze je zenou a ked sa to mne niekedy nezdalo a upodozrievala som ju, ze je chlap a pytala sa inych, ci je to mozne, vzdy vsetci napisali, nech nevymyslam, je to jednoznacne zena. Takze s touto mladou zenou som neskor zalozila trojblog, aby sme pisali clanky, nielen diskutovali, kde sme pisali dve zeny a jeden muz. Neskor vysvitlo, ze ho teda pisali dvaja muzi a ja, lebo ona bola muzom tiez, s dobre utajenou identitou. Neskor tento muz clanky zo svojho blogu vydal aj knizne a pod tou istou identitou, ze to pise zena. Tu knihu nam dvom spolublogerom venoval. Uz sme ho obidvaja stretli aj nazivo a ja sa s nim priatelim dodnes. To mame taku spolocnu spomienku na cas – ked tri roky bol zenou a mojou najlepsou virtualnou priatelkou, s ktorou som si najviac rozumela. 

Mnohokrat mi v zivote bolo luto, ze sa stal muzom. Pretoze predstavte si, ze zboznujete nejaku priatelku a potom zistite, ze ona vlastne neexistuje, ze je to stvorena identita a miesto nej tu mate akehosi neznameho muza a celkom iny je ako muz, nez bol ako zena. Muzovi uz budete inak pisat, ako zene, priatelke. A pre toto vlastne chcel byt zenou co najdlhsie, lebo bol zvedavy, co tak bude pisat zena zene? Ved to musi byt ine, nez co pise zena muzovi. 

 .

Milovala som ako nikdy, pretoze mi vyvolal duchov. Tomu nerozumiete, ale my dvaja rozumieme. Nikdy som ziadneho cudzieho cloveka nemala tak rada a mala som pocit, ze winnetouovku prezivam az teraz. Nikdy som si nemyslela, ze sa da zazit a mnohi ju prezili v detstve a ja az v dospelosti. Tak citit, az tak ostro som v detstve nevedela. Aj som tu priatelku volala – Ty moj Winnetou!
Ked sa objavila na svahu vo virtualnej diskusii, na strmom svahu, akoby som pocula jeho pusku. To som mala aj vo hviezdach, povedal mi to astrolog – Ved vy ste boli tieto dva roky zamilovana. To je asi jedno, ze do koho, ale mala som to citit.
Spolu s touto priatelkou som pisala blog. Pre ostatnych to bol obycajny blog a pre mna len kusok pevniny, ktoru bolo vidiet z nasho mora listov. V zivote som tak uprimna o sebe k nikomu nebola a malokedy v zivote si tak s niekym porozumiete, aby ste nemuseli opisovat dej, co sa vam stalo, len pocity.
Tri roky som poznala len jej nick a verila som jej ako nikomu na svete. Ak vo mne nieco v zivote stalo za to, tak to, co som k nej citila.
A moj sen bol, aby som sa raz dozvedela jej adresu, pretoze ked sa ju dozviem, tak si okamzite zoberiem dovolenku a okamzite tam poletim a budem tam sediet hoci aj na chodniku a cakat… ze ju uvidim, dievca s rysavymi vlasmi a strunistymi nohami, vysoku s nadrozmernymi topankami, moju Dlhu Pipi Pancuchu a Winnetoua v jednom, mojho Buratina a Hampusa a vsetkych hrdinov knih v jednom.
A potom prisiel po troch rokoch od nej list, v ktorom mi odrazu vykala a predstavila sa mi ako muz, ktory nevie, ci mi moze tykat aj ako muz.
Len sa bal, ze ten sen pominie, zacal ho pisat uz davno a vzdy ho odkladal, ked mi este na zaciatku napisala – Dovol este jednu noc, aby som zaspavala ako dievcina s rysavymi vlasmi a s Kikinom pri nohach. Aj ten Kikino nebol pes, ale fenka.
A tak sa mi ten sen nesplnil, nezobrala som si dovolenku, lebo tazko by som mohla sediet na chodniku pred jej domom, v ktorom byva aj s manzelkou a povedat jeho manzelke – Ale viete, vas manzel je moja najlepsia priatelka.
No predsa len som tomu po roku neodolala, ked som bola v jeho meste a zavolala mu, zdvihla mi jeho manzelka. 
A bude vas poznat? – spytala sa ma. A prezradila mi, kde prave je.
Takze dovolenku som uz mala a hned som tam letela, cestovala celu noc a stala na chodniku a cakala…
.
Bolo to razcestie a nikde nikto. Psychicky som sa pripravovala, ze nesmiem dat najavo ziadne sklamanie, pretoze tohto muza som si predstavovala ako tucneho, mozno plesateho a s tucnymi prstami, ktorymi mi pisal akokeby neexistoval, len krehka dusa mladej dievciny, tak temperamentna, ze vo mne samej otvorila moju. Takou som si nikdy netrufala byt a taka sebavedoma.
No viete, ako v realite ocakavame sklamania. Ale hovorila som si, budem ho milovat takeho, aky je. Aj keby bol zenou, aj keby bol muzom, aj keby bol mlady, aj keby bol stary, lebo toto je mi najblizsi clovek na svete. Mojej dusi.
A po ceste sa blizil na bicykli stary muz. Nech je to ona, nech je to kludne ona a ja mu budem sediet pri nohach ako v splnenom sne a stastna, ze som ju-ho mohla stretnut. Dozila som sa toho. Neumriem tak, ze sa to nikdy nedozviem, ako som sa bala. 
Ale ten starcek na bicykli ma minul a pokracoval dalej a ja som tam dalej stala.
Pokial si on neprezliekol svoje oblubene spodky za sortky, nedal svietiacozelene botasky, lebo len take zohnal jedenastky a na hlavu siroky slameny klobuk. Prisel na aute, zviezla ho sestra, ako americana na Slovensku s blaznivym lookom. Z auta vystupil dvojmetrovy chlap, ktory mi v tej chvili pripominal Karola IV., proste krala. V soku som si povedala – Co ja tu vlastne hladam?
Vsak ja som len obycajna zena a on na mna posobil svojou majestatnostou ako slachtic. Ale struniste nohy ma, proste nadherny muz, lev, nie levica ako mi vzdy tvrdil.
Zavarila som mu tym, ze som tam bola, lebo viete si predstavit, ako to vidia ludia.
Prisla za nim neznama zena s kufrom, navyse v priesvitnej bielej sukni. No, chcela som sa mu pacit aj ja. A ked mi podaval ruku starosta tej obce a dlho mi ju drzal so slovami – Jasne, kamaratka! – tak len nam dvom to bolo smiesne.
Kto by uveril, ze na svete mozu existovat aj ciste priatelstva a Winnetou ma na Old Shatterhanda pravo?
V tomto svete nemame pravo sa priatelit, pretoze tito indiani vedia len o milenkach. Ze by ste z ineho kontinentu mohli doplavat aj s umyslom nevrazdit, to mal aj Old Shatterhand problem dokazat.
Snad, ked napisal o tom a ako zena knihu, tak to uz niekto aj pochopi. Ze aj muz so zenou sa moze len priatelit.
V tu noc sme boli ako dve deti. Videla som v nom patrocneho chlapca, ktory sa znovu vie hrat a tak, ako ja som sa nikdy nevedela.
Mate to opisane v mnohych knihach, ktore nie su len o laske ale aj o priatelstvach.
Lasku zazil kdekto, ale Winnetoua malokto.

 .

Mnohokrat ma v zivote potom napadlo – Preco prave muz dokazal byt takou skvelou zenou? Takou, ze ako zena ma ziadna zena tak neoslnila?

A uz davno to aj viem. Ked muz stvori zenu a pise, co by taka zena mala hovorit, ako mysliet, ako citit, ako reagovat – vdychne do nej svoje najkrajsie predstavy o zene – o akej sam sniva, ze taka by mala byt! Takze stvoril zenu temperamentnu, s neuveritelnym zmyslom pre humor v kazdej chvili, sebavedomu a vedel, ako zatocit s muzmi, ked sam bol muz. Nikdy ho ziaden muz ako zenu nedostal do rozpakov, pretoze nebol zena.

Odvtedy si myslim, taka zena ani nejestvuje, aku dokaze stvorit muz a to preto, lebo my zeny si az tak neverime, aby sme na taku uzasnu predstavu temperamentnej a sebavedomej a s takym zmyslom pre humor, zeny mali. A muzsky sen o zene je vzdy nieco krasne, co si nevie predstavit ani zena. Takze ta zena, ktoru stvoril a ktora mi pisavala, bola uzasna a preto som ju milovala z celeho srdca ako uzasnu priatelku.

Bolo mi potom za nou tak luto, ked prestala existovat a on bol v listoch uz len muzom, ze som jej raz napisala – jemu, akokeby zila a existovala stale – ako mi chyba. A on sa vzdy vedel hrat, zmysel pre humor je jeho hlavna crta, a tak mi obcas napisal ako ona. No to si uz tazko vsugerujete, ked uz viete, ze je to muz. A takto som prisla o najlepsiu priatelku v zivote – stala sa muzom, ktorym vzdy bola a zostal mi po nej tento priatel muz.

 .

Neskor som videla film Tootsie s Dustinom Hoffmanom, ktory mi nas pribeh pripomina v tom, ze ani v tom filme si ten hlavny hrdina nevymyslel, ze je zenou, aby niekoho oklamal alebo tu svoju kamaratku, ale preto, ze tak sa to nahodou stalo. V kazdom pripade aj v tom filme je zachytena taka myslienka, ze chlap v ulohe zeny, moze dat tej zene, ktoru stvoril, neuveritelny rozmer. A celkom nahodou mi tento clovek najviac rozumel a mohla som byt celkom sama sebou. Mozno by vsetci muzi mali spoznat zeny ako zeny, lebo to by ich spoznali trochu inak a zo svojej citlivej casti, ktorymi je zena v nich.

Uplne rozumiem, co znamena, ked na konci toho pribehu hovori Julie: „Chybi mi Dorothy“: https://www.youtube.com/watch?v=ng-RuJBGpfQ

.

.