Vraj nemáme veriť konšpiráciám. To čítam skoro dennodenne od roku 2015, keď ma to prvýkrát zaujalo. Začalo to tak, že Adela Banášová ešte v roku 2015 napísala niečo o strate slobody slova alebo že si just dovolí prečítať nejaký časopis Zem a vek a zosypala sa na ňu vlna kritiky na SME a inde, že to nie je pravda, že by sa nemohlo slobodne písať a čítať a boli k tomu dlhočizné diskusie. Dovtedy ma nezaujímala ani Banášová, ani politika. Zaujalo ma to, prečo a o čom sa hádajú všetci tí novinári, inteligenti, diskutéri na SME?

Presne tak som sa k tomu dostala, že som šla pátrať, čo takého napísala alebo urobila nejaká Banášová, že sú o tom v celej spoločnosti také diskusie?

A keďže všetci tam ozlomkrky tvrdili, že naopak môžme slobodne čítať a slobodne písať čokoľvek, napadlo by vás, že nemôžte?

Takže nič netušiac, napísala som na to tiež svoj názor ako bloger, že podľa mňa má tá Banášová pravdu. A razom mi predviedli, ako ju naozaj má, lebo ten článok mi vyradili a aj mňa z výberu blogerov a to mal byť pre mňa ten dôkaz, že Adela nemá pravdu a my môžme slobodne písať, čo chceme!

To bolo moje prvé stretnutie s cenzúrou, že fakt je teda pravda, čo napísala Adela Banášová, že svoj názor slobodne napísať nemôžte!

Takto sa samotné SME postaralo o to, že to zaujalo moju pozornosť, veď doteraz som nikdy nič také nezažila, že by sme nemohli písať!

O tom, že existujú nejaké neželané alternatívne alebo konšpiračné stránky, o tom nás tiež informovalo SME a nejaký, dovtedy pre nás neznámy Smatana, ktorý ich pre nás zoradil na zoznam asi 40 stránok.

Keď som sa k tomu ja vyjadrila a to len k Adele, ešte stále som čitateľom týchto stránok nebola a dnes z nich poznám tri alebo štyri. Ale to vôbec nevadilo tomu, že už vtedy ma odsúdili ako konšpirátora a čitateľa týchto stránok a len preto, že som si dovolila zastať sa Adely a toho, čo vtedy napísala. Ani si už nepamätám, čo to bolo, ale nesmeli ste s tým súhlasiť! Kto súhlasil, toho mali okamžite za konšpirátora a čitateľa týchto stránok, hoci ich ani nepoznal. Takto zastrašovali každého, aby sa neodvažoval dať za pravdu Adele, lebo nemá pravdu, môžme slobodne písať aj čítať!

Možno aj mňa by boli zastrašili a aby ma nevyhodili z výberu, bola by som tiež ticho a nikde nenapísala, že podľa mňa má pravdu, čo napísala, ale keď všade opakovali, že môžme a nemá pravdu, tak ma nenapadlo, že nemôžem svoj názor na to napísať. Mňa nestihli včas zastrašiť, že nesmiem napísať svoj názor. Tak sa stalo, že som ho napísala!

A potom som bola živým dôkazom, že nemôžme napísať svoj názor, hoci vám všade na to píšu, že môžte!

Od tej doby som už teda bola vyradená a na titulke mohli zostať len názory, že môžme slobodne písať čokoľvek! Že nemôžte, to si už nikto prečítať nemohol, pokiaľ ma niekde zastrčenú nenašiel alebo ďalších, ktorých vyhnali na tie stránky. Presne takto nás na ne vyháňali!

Mohli ste zostať vo výbere a mohli ste písať pre ľudí, keď ste uhádli, aké názory od vás chcú. Ak ste ich neuhádli, lebo iné boli neželané, tak vás odstavili najprv z výberu, potom aj z mimo výberu, kde vás už nenašiel nikto. Mohli ste padať, odísť na tie iné stránky, na ktorých si už môžte písať, čo chcete!

Choďte si tam a tam si píšte, čo chcete!

Ale zarovno si tie stránky dali na zoznam, že ani tam si nemôžte písať, čo chcete, lebo tieto chceme zrušiť a zakázať! Takže tam si choďte písať, čo chcete, ale ani tam vám nedáme pokoj! Aj tam vás budeme chcieť zrušiť, ani tam si nemôžte písať, čo chcete! Ale choďte si tam písať, čo chcete!

Nepripomína vám to násilníka? Lebo mne áno!

Len taký psychopat, násilník, vám bude tvrdiť, že môžte niečo slobodne, celkom slobodne robiť, ale tu nie, ani tam nie, nikde nie, ale Môžeš!!!

Keď ste obeť násilníka, no presne takto svoju obeť spracúva! Presviedča ju, že má slobodu. Veď máš slobodu! Ale tu nie, takto nie, tam nie, ani tam nie, ale „Máš slobodu! Ja ťa neobmedzujem!“

Keby tej svojej obeti, ktorú chce ovládať, rovno povedal – Tu ma budeš poslúchať a myslieť si len to, čo ja chcem a všade ma budeš poslúchať a myslieť si len to, čo ja chcem, okamžite by každej možnej obeti došlo, že je v rukách násilníka. A presne preto je súčasťou tých manipulácií s obeťami vytváranie dojmu, aby si obeť myslela, že má slobodu. Keď tu nie, tak tam áno, keď ani tam nie, tak to sa ti len zdá, že ju nemáš, veď máš slobodu! A pokiaľ obeť zistí, že ani tu nie, ani v tom nie, ani tam nie, ani v tom nie, už ju má celkom v hrsti a už sa neodváži ani pípnuť, že by nemala slobodu. Alebo pípa tam, kde ju už nikto nepočuje!

Nám to len preto nedochádza, lebo ešte stále sme len v tom manipulatívnom procese, kde nie každý človek má zážitky – ako nemohol napísať svoj názor, ako bol za to scenzúrovaný, ako za to môže byť vysmievaný, zastrašovaný alebo až prenasledovaný. Všetci ľudia nemajú tieto zážitky, preto ešte žijú v ilúzii slobody, že by mohli písať aj svoje nesúhlasné názory. Nezažili, čo všetko už za to iní zažili, čo si to už vyskúšali.

A o čo dlhšie s požadovanými názormi súhlasíte, o to neskôr sa to dozviete!

Keď ste konzervatívec, čo nemlčí, keď má mlčať, môžte vedieť už dávnejšie, kde všade by vás donútili buď výsmechom alebo zastrašovaním mlčať. Keď ste liberál, ako ja, neviete to veľmi dlho, lebo stále súhlasíte, aj kde by už iní nesúhlasili. Nebudem sa ozývať proti niečomu, s čím súhlasím!

Nemám dôvod nesúhlasiť s interupciami, homosexuálmi, partnerstvami, či manželstvami, so sexuálnou výchovou, feministkami, genderom, multikulturalizmom…

Človek by povedal, že furt budem mlčať a ešte pomáhať, keď mi je to všetko po vôli.

A preto píšem túto chronológiu, čo ich vie tak naštvať na liberáloch, že s čím si dovolili ešte aj liberáli od koreňa nesúhlasiť. Aby vám to bolo jasné, čo všetko to bolo, s čím ani liberáli nesúhlasia, čo im je liberalizmus najväčšou hodnotou, lebo v prvom rade si ctia slobodu človeka a to každého človeka bez výnimiek a dvojakých metrov podľa rôznych skupín a politickej korektnosti.

Dag Daniš nepíše nič nové, čo som už dávno nepísala aj ja. A tiež o tom nepíše prvýkrát:

Aktuality:

Ako politická korektnosť zabíja slobodu

„Mladý britský sociológ Noah Carl sa zrejme stane jedným zo symbolov éry, ktorú ovládla novodobá cenzúra. A kazatelia „politickej korektnosti“. Carl bol verejne lynčovaný a nakoniec aj vyhodený z univerzity preto, že sa opovážil hovoriť pravdu.

Sloboda slova a bádania či hlásanie faktov majú svoje hranice, ktoré už nedefinuje veda, ale etika. Alebo politika. Napríklad politika vedenia univerzity.

Na druhej strane: nekompromisný zákrok vedenia – nijaké napomenutie ani pokus o riešenie, rovno vyhadzov – môže mať škodlivé následky. Aj pre vedu, aj pre spoločnosť. Carl nehlásal bludy. Robil sociologický výskum, ktorý bol označený za nevhodný.

Politicky citlivý výskum by mal byť podriadený etickému kódexu, no nie zákazom.

Veda verzus ideológia

Inými slovami: vyzerá to tak, že v záujme politickej korektnosti alebo prevládajúcej ľavicovo-progresívnej ideológie, ktorá odmieta skupinové, rodové a iné rozdiely, by sa mala veda zdržať „nevhodného výskumu“. Britský akademik Matthew Goodwin tvrdí, že v Carlovom prípade musela veda ustúpiť ideológom, ktorí sa nie veľmi presne považujú za „liberálov“.

Podstata západnej civilizácie

Na zákrokoch proti Carlovi – alebo proti filozofovi Rogerovi Scrutonovi – je smutné to, že majú ničivé následky. Nielen pre slobodu slova či slobodu vedeckého výskumu.

Inkvizičné údery proti vedcom podkopávajú samotné základy západnej civilizácie. Tým, že blokujú slobodu a iniciatívu. A tým aj voľnú súťaž nápadov, ideí, teórií, ktorá je motorom pokroku. Úspech Západu stojí a padá na rešpektovaní slobody.

Keď britská vláda odvolala z poradnej funkcie Scrutona (pre krik progresívcov, ktorým sa nepáčili jeho konzervatívne názory), magazín Economist to komentoval ako chybu. Snaha unifikovať intelektuálne prostredie podľa Economist-u povedie k obavám ľudí prejavovať svoje postoje, ktoré nedostatočne zapadajú do mediálneho a akademického mainstreamu.

Podobne The Times kritizovali odstavenie Carla: „Vláda davu dusí slobodu prejavu na akademickej pôde“. Komentár tvrdí, že slobodnú diskusiu na univerzitách likviduje nástup novej formy náboženského fundamentalizmu – neliberálneho liberalizmu. Illiberal liberalism. Tento termín si treba zapamätať. Ešte o ňom budeme počuť. 

Následkom bude strach prejaviť sa, strach debatovať, strach robiť sporný vedecký výskum. Alebo snaha prispôsobiť sa a zapadnúť do šablón, ktoré sú v móde. A ktoré tým správne zorientovaným (novodobým súdruhom) zaručia komfort, uznanie a kariéru… 

Západ napredoval hlavne vďaka jednej dôležitej veci: vyššej miere slobody, plurality a konkurencie, aká bola inde. Zjednodušene povedané, sto miliónov ľudí, ktorí pracujú a premýšľajú slobodne, vyprodukuje viac nápadov, ktoré v súťaži uspejú, ako miliarda ľudí, ktorých dusí ideologický alebo náboženský dozor.

Tlak na uniformitu je vždy tlakom na priemernosť. Preto sú slobodné krajiny (alebo slobodné éry) vždy úspešnejšie ako tie menej slobodné.

Možno to znie paradoxne, ale práve niektorí príliš horliví „liberáli“ sú dnes brzdou slobody. A niekotrí príliš bigotní „progresívci“ sú brzdou pokroku.“

https://www.aktuality.sk/clanok/707565/komentar-daga-danisa-ako-politicka-korektnost-zabija-slobodu/

Hon na Scrutona

„Máte konzervatívne názory? Dávajte si pozor, mohli by vás za to na sociálnych sieťach upáliť. Ako démona. A následne by ste mohli prísť o prácu.

Nie, toto nie je poplašná správa. Je to opis novej doby, ktorej tvár sa pokúšajú diktovať progresívni aktivisti.

Koncom týždňa bol odvolaný známy konzervatívny filozof Roger Scruton z poradnej funkcie pri britskej vláde. Previnil sa tým, že nemá „pokrokové“, ale silne konzervatívne názory. Kuriózne je, že bol odvolaný na základe manipulácií ľavicových aktivistov na sociálnych sieťach.

Na ich základe a po vlne pohoršenia progresívcov na sociálnych sieťach bol Scruton odvolaný z poradnej funkcie.

Scruton reagoval a zverejnil celú časť citovaného výroku, ktorá preukazovala opak toho, čo mu podsúvali. Lenže – to už málokoho zaujímalo. Aktivistov predsa poburovali Scrutonove staromódne názory na národný štát a tradície a jeho kritika ľavicového progresivizmu. Skreslenie jeho slov bola len zámienka na online inkvizičný proces.

Tento prípad veľmi názorne ilustruje posun v dobe. Scruton bol z 20. storočia zvyknutý na to, že konzervatívci, socialisti a liberáli existujú vedľa seba, diskutujú, kritizujú sa, občas si aj nadávajú. No neznižujú sa ku „konečnému politickému riešeniu“. Teda k likvidácii, resp. odstráneniu súpera z verejného priestoru. Ešte k tomu na základe falošných obvinení.

Tu nejde len o Scrutona. Podobných prípadov je čoraz viac. Podozrivý (a bez budúcnosti) môže byť v akademickom a verejnom prostredí každý, kto je málo „inkluzívny“.

Západná civilizácia si roky zakladala na slobode, tolerancii rôznych názorov. A na pluralite v politike, médiách, v akademickom živote. To bol jeden z kľúčových faktorov, prečo bola západná civilizácia evolučne taká úspešná. Západný svet stál na konkurencii (nápadov, ideí, tovarov, firiem, strán), na súťaži a na prirodzenom výbere toho naj z ponuky.

Princípy slobody, plurality, konkurencie a prirodzeného výberu boli v európskych dejinách obmedzované troma pokusmi o totálny (prípadne totalitárny) univerzalizmus: v stredoveku dogmatickým katolicizmom a v 20. storočí komunizmom a fašizmom.

Vyzerá to tak, že dnes sa formuje ďalšia odroda „majiteľov jedinej pravdy“, ku ktorej vraj treba – v záujme univerzálneho pokroku – prevychovať spoločnosť.“

https://www.aktuality.sk/clanok/685990/tyzden-v-kocke-daga-danisa-smer-ma-nakrocene-do-dochodku/

Ako vidíte, ja to ešte stále prirovnávam len k násilníkovi, lebo presne tejto štruktúry manipulácií sa drží každý násilník. No Dag Daniš na Aktualitách to už prirovnáva ku vzniku totality, teda celej mašinérii násilia, že sa práve formuje jej nová odroda. 

Podľa mňa je pre pochopenie lepšie prirovnať to domácemu násiliu, lebo pojem totalita a ako funguje, ako sa rozbieha a čo tvorí jej mechanizmy v celej spoločnosti, jedinec nemá šancu tak ľahko pochopiť, ako na príklade dvoch ľudí, kde jeden je manipulátor a druhý jeho ľahká korisť len pre manipulácie. Presne túto štruktúru to má aj vo vzťahu dvoch ľudí, ako jeden druhého do toho dostane. Konkrétne čím a ako to dosiahne, že sa potom ľudia čudujú – Ako ho do toho dostal? A prečo to obeť včas nevidela?

Presne tieto otázky si dávame aj pri domácom násilí a väčšina ľudí, čo s tým nemá žiadne skúsenosti, nevie tie mechanizmy pochopiť, prečo sa obeť dala zmanipulovať? No aj tu platí, že čo sme zažili, s čím už máme skúsenosti, to už vieme aj na iných príkladoch rozpoznať. Dnes práve vďaka mojim skúsenostiam s domácim násilím, viem celkom rovnaké manipulácie rozpoznať aj pri ďalších ľuďoch. A práve preto mne bliká výstražná kontrolka – Toto je to isté! Toto veľmi dobre poznáš! – oveľa nástojčivejšie, než iným ľuďom, čo si nevedia predstaviť ten mechanizmus a ako prebieha, keď ho ešte nikto nevidí alebo vidí len málo ľudí. Rovnako by som varovala takú obeť, k čomu to vedie, ako mám pocit povinnosti varovať pred tým – ako to býva, naivných, čo to rozpoznať nevedia.

Tak, na toto mi to bolo dobré! Teraz ten mechanizmus dobre vidím aj v spoločnosti. A skôr, než mnohí iní ľudia!

Viem, čo je to boj za slobodu. Nie každý človek by sa vzdal majetku, domu, bytu, všetkého, aby s holým zadkom a len s deťmi začínal od nuly. Nedokáže to každá žena, ani čo sa na to dá, aby ju to nezlomilo a aby to nevzdala. A už vôbec to nedokáže množstvo ľudí, čo sa nedokážu vzdať ani pohodlia, aby žili len obyčajný život, keby to mali niečim konkrétnym zaplatiť. Pre mňa sloboda nie je len slovo na filozofovanie na tému len článku a osobne v živote by to bola len fráza, ktorá by ma nič nestála. Svoju slobodu som zaplatila všetkým hmotným majetkom a zažila si, čo to obnáša, akú časť života v jej mene a pri akých nástrahách a lákadlách alebo vydieraní. Akákoľvek sloboda vôbec nie je zadarmo a dnes by som povedala, že akákoľvek sloboda je pre mnohých ťažko dostupný luxus. Dnes vidím, kto všetko a v čom ju nemá. Mnohí ju ani nepoznajú, lebo sa na jej cesty osobnej slobody, nikdy zo strachu pre straty nedali. Preto ju nevedia ani tak dobre u druhých rozpoznať (nakoľko je ten druhý skutočne slobodný) a ani keď sa im z tej zvyšnej míňa. Pre čo nežijete, to vám už potom tak na cestu ostro nesvieti. Dnes pre mňa vrhá jasné tiene na všetkých, čo ju iným obmedzujú.

.