A čo nás je po nejakých obetiach v tejto dobe?

25. januára 2019 16:55, Prečítané 2 740x, malinova, Nezaradené

Predstavte si, že ste niečo zažili a počúvate o tom, čo ste zažili. Keby o tom klamali, že to bolo lepšie, než ako ste to zažili, rozhorčí vás to rovnako, ako keď budú klamať, že to bolo horšie, než ako ste to zažili. Jednoducho reagujete na to, či počúvate o tom pravdu alebo výmysly a či to zodpovedá pravde a životu, čo ste zažili. Tak je to aj so socializmom, ktorý vytrvalo volajú dnešní neznalí ľudia komunizmus. V tom komunizme malo byť všetko zadarmo, takže to bol nezmysel aj pre ten socializmus.

V socializme som veľmi mala rada české filmy s detskými hercami, lebo vedeli úžasne hrať, napríklad vo filmoch Přijela pouť, Jak se točí rozmarýny, Páni kluci, Terezu bych kvuli žádné holce neopustil, Ať žijí duchové:

V tomto filme máte scénu, že nie sú v obchode Pribináčky. No také niečo som ja v živote nezažila, že by neboli Miláčiky, pretože ich nikdy nemal problém zohnať ani náš dedko na dedine, čo chodil ráno na bicykli do obchodu. Vždy nás ráno čakali na okne a ani raz som nepočula, že nemohol ich kúpiť, lebo ich nemali. Rovnako som nezažila žiadne rady na nič, ako sa to o socializme hovorí. Chodievala som predsa aj ja do obchodu a ešte svoje prvé dieťa porodila v socializme. Nikdy som nestála v žiadnej fronte na potraviny a na nič. Raz v dlhej fronte na film „Planéta opíc“. Tak ja som snáď v socializme ani nežila a rozhodne to nie je žiaden môj spomienkový optimizmus, že som žiadny rad na nič nezažila.

Zakaždým sa čudujem, keď beží dnešná propaganda o socializme a tam ukazujú dlhé rady v ktorých stoja ľudia na toaletný papier, plavky alebo čokoľvek, lebo ja som v takom rade nikdy nestála, okrem na ten film „Planétu opíc“, aj to sa nám ušli lístky do druhého radu. A predstavte si, že toto pozeráte, že takto ste žili, aj keď na to pozeráte s vyvalenými očami, že takto ste žili.

Bežne v tých filmoch hral povedzme Satinský vo filme S tebou mně baví svet. Chcete povedať, že by sa nebolo ľuďom zdalo zvláštne, že vo filmoch im premietajú niečo celkom iné, než zažívajú?

Všetci žili ako za vojny, stáli v dlhých radoch, nemali ani toaletný papier, plavky, športové potreby, nič ale nezdalo sa im zvláštne, že realitu vo filmoch dávajú celkom inak?

Naši herci hrali v sci-fi filmoch o socializme? Však si pozrite filmy, ako vtedy ľudia žili a kde máte ako realitu, že celé dni stáli alebo vôbec stáli pred obchodmi vo frontách? Akurát v tom detskom filme Ať žijí duchové, že nemali Pribináčky. Naopak, zažila som, že všetky moje kamarátky mali korčule aj lyže a dnes zažívam, že všetky nemajú a školský dvor je oplotený, nemôžu sa tam ísť deti hrať, lebo je speňažený každý priestor. Môžte športovať, kúpiť si k tomu čokoľvek, ale keď na to máte!

Moja mama aj ako prenasledovaná a slobodná matka na to mala! Mala som bicykel, korčule, lyže, sánky, necítila som sa, že niečo nemám a nemôžem to mať, lebo na to nemáme.

Až moje deti v novej dobe zažili, že mali sme jeden bicykel, pokiaľ ho neukradli, žiadne korčule pre všetky deti, žiadne lyže, zažili, že my na to nemáme. A bežne to zas vidím na ďalších deťoch, že ich rodina na to nemá, hoci v obchodoch to máte! No choďte si kúpiť, keď na to nemáte! Môžte sa ísť pozrieť, že to tam majú a môžte si vyberať, len na to nemáte!

Nepíšem to preto, že by som chcela vrátiť starú dobu. Lebo moja vnučka to bude mať aj v novej dobe. A tiež si môžem povedať, ako tí v socializme – A čo ma je po obetiach tejto doby!?

Súhlasíte, že si to mám povedať presne ako ľudia v socializme – A čo nas je po nejakých obetiach v tejto dobe? Hlavné je, že my sa máme dobre!

Rovnako by sa aj dnes mali pripomínať aj dnešné obete! A dnes sú to skôr matky s deťmi, čo je hanba tejto doby. Dnes už nemusia, keď chcú prežiť, chodiť pracovať do zahraničia?
Tie sú rady, že môžu slobodne cestovať? A poteší ich, čo majú v obchodoch, aký veľký výber čohokoľvek, keď si to nemôžu kúpiť? Aký je v tom rozdiel od dlhých radov, ktoré som ani nezažila?

od 6 min výpoveď o matkách, čo musia chodiť zarábať na prežitie do zahraničia:

V tejto dobe som sa naučila novú vec – kupovať aj použité veci a miesto po normálnych obchodoch chodiť po čínskych. Na normálne som ja nemala, takže ja som s deťmi prežila na čínskych. A ešte som sa tešila, že aj taká možnosť je! A chvalabohu, že je, lebo inak neviem, ako by mnohé matky s deťmi na Slovensku prežili, keby neexistovali aj číňaky, sekáče a rôzne bazáre na obnosené veci. To len ja som mala nové veci, lebo ja som sa ešte narodila v socializme, ale moje deti už vyrástli na obnosených alebo darovaných veciach. Myslíte si, že ja som chodila po obchodoch? Keď som na tie ceny v normálnych obchodoch nemala? Nič nepomohlo, že tam nebol rad. Na čo by som sa tam šla len pozerať?

Tento článok vyvažuje jednostrannú a tendenčnú propagandu o socializme. Keby sa vykresľoval krajšie, rozhorčilo by ma to rovnako, kvôli obetiam v tej dobe. Ale keď pozerám nepravdy o tom, ako som žila, rozhorčí ma to tiež, lebo takto sme nežili! To už naozaj nikto nedokáže zachytiť tú dobu pravdivo, ako bývala zachytená aj v mnohých filmoch, že presne čo bolo v socializme zlé?

A dnes prečo dnešné obete ignorujete, keď presne to vyčítate socializmu, že na ne kašlal? Prečo teraz robíte zas novou propagandou len to isté?

zhrnutie:

Každú dobu sme zažili preto, aby sme sa z nej poučili a neopakovali chyby tej doby. A chybou tej doby bolo to, že ľudia, keďže väčšina sa mala dobre, tak kašlali na obete tej doby.

Čiže, ak sme sa poučili, nebudeme opakovať chybu tej doby a nebudeme kašlať na obete tejto doby. Ak to robíme znova, dopúšťame sa presne rovnakej chyby ako v socializme!

A druhou chybou socializmu bolo, že naši ľudia boli servilní voči nadvláde tých, ktorí nám diktovali politiku. Čiže, ak sme sa poučili, nebudeme opakovať chybu tej doby a už nebudeme tak servilní voči nadvláde tých, ktorí nám diktujú politiku. Ak to robíme znova, dopúšťame sa presne rovnakých vecí ako v socializme.

Z tohto môžte vidieť, že doby sa menia, ale ľudia v nich nie, lebo opäť aj dnešní sú ľahostajní k obetiam celkom rovnako a ešte sú k tomu aj opäť servilní voči nanútenej nadvláde. A tiež len hľadajú spôsoby, ako z toho profitovať. Dnešní sú dokonca ešte horší, pretože sa za prvé nepoučili z minulej doby a z chýb minulej doby a dnes sa nemôžu vyhovárať, že by im za neservilnosť rovno hrozilo väzenie. Takže tie isté chyby robia dokonca celkom dobrovoľne!

Chmelár hovorí, že publicisti jej typu sa správajú ako normalizátori: “Bolo by to smiešne, keby to nemalo také závažné dôsledky. Publicisti tohto typu, ktorých v posledných rokoch neuveriteľne pribúda (Šimečka, Smatana, Hanzelová, Baková atď.) kladú totiž rovnaké otázky ako komunisti pri normalizačných previerkach na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia – Čo čítate? Prečo to čítate? Viete, že je to závadný obsah? Robíte to vedome? Chodíte tam a tam? Stretávate sa s tým a tým? Sympatizujete s tým a tým? Čo si myslíte o politike Spojených štátov? – aby vám na konci títo samozvaní vlastníci pravdy povedali verdikt, že nemáte nárok na pohyb vo verejnom priestore, na šírenie svojich názorov, dokonca ani na zamestnanie. A takéto praktiky v demokratickej spoločnosti jednoducho nie je možné akceptovať.”

Podľa Chmelára “lovci konšpirátov podsúvajú predstavu, že akékoľvek informácie sú merateľné z hľadiska svojej pravdivosti, ale tak to skrátka nefunguje. A predovšetkým, celkom zámerne a účelovo sa obchádzajú, zamlčiavajú a nepreverujú lži a dezinformácie, ktoré šíria mainstreamové médiá, automaticky považované za spoľahlivé, hoci ich zlyhanie sa mnohonásobne potvrdilo.”

Záznam z diskusného cyklu Na prahu, ktorý sa uskutočnil 2. 4. 2015 v kníhkupectve Panta Rhei v Bratislave.