Inklúzia slúži deťom alebo neziskovkám?

4. marca 2017 22:11, Prečítané 3 851x, malinova, Nezaradené

Myslim si, ze cela tato inkluzia az v takom rozsahu sa zacala propagovat nie pre krasnu myslienku integrovat postihnute deti s roznymi poruchami a znevyhodneniami, co sa uz davno na skolach aj deje, ale pre integraciu deti cudzincov, ktori pridu s migracnou krizou /v zahranici/.

A kto to bude hovorit nahlas, tak bude zastrasovany tym, ze nieco ma proti postihnutym detom alebo je lenivy im pomahat. To je dobre vymyslene. A uz dnes sa deje, ze sa ludia boja. Prave som svedkom pripadu, ked specialno-pedagogicke centrum sa balo ziaka odporucit do inej skoly a ucitelka ma zvladnut take dieta sama, bez asistenta, na ukor ostatnych ziakov. A pritom nemaju predstavu nakolko a preco sa to zvladnut neda a ze to aj tomu samotnemu dietatu bude v takejto situacii ublizovat. Ale hlavne, ze si o tom niekto sniva od stola a je vraj strasna naivita mysliet si a nehorazne obvinenie, ze by sa na tom mohli chciet neziskovky aj prizivit. Naozaj taka strasna naivita v state, kde uz vsetci vieme, na com vsetkom sa uz da a dalo prizivit? Naopak, uz prave naivny clovek by s tym nepocital a okamzite to vylucil.

V clanku vysvetlim, preco to moze sluzit viac neziskovkam, nez detom a nase deti mozu na to skor zneuzit. Ved taka neziskovka musi mat pre svoje zisky krasne dovody – aby im to preslo a aby ludia tomu verili a este sa bali proti tomu ozvat.

V skolstve ideme od jedneho extremu k opacnemu. Volakedy sa diala ziakom s poruchami v uceni krivda. Mal dysgrafiu, dyskalkuliu alebo dyslaliu? Nikto o tom ani nevedel a rovno mal zle znamky. Ziskal odpor k uceniu, sustavne mal pocit zlyhavania a skoncil ako robotnik, lebo na lepsiu skolu sa nedostal. Mnozstvo ludi na to doplatilo, co mohli mat ine vzdelanie, lebo sme tu mali extrem, ze sa tymto detom nezohladnovalo nic. To bola velka chyba a vina nasho skolstva, ze tolke deti to takto znicilo a nicilo.

No dnes ideme do opacneho extremu. Poukazovanim na tieto chyby skolstva sa kazdy v nom boji povedat, ze aj opacny extrem ma svoje fatalne chyby, aby nebol oznaceny ako neludsky voci detom, ze nieco ma proti postihnutym detom s rozlicnymi poruchami. Preto mnohi o tom, co sa zacina diat, mlcia a neupozornuju na to, co hrozi teraz – ake teraz zavazne chyby v skolstve.

V prvom rade navrhuju a pretlacaju do skol inkluziu ludia, co nemaju realnu predstavu z praxe, ako to ucitelia mozu realne zvladat. Maju o tom len svoju ruzovu a idealisticku predstavu od stola vo svojej kancelarii, co vsetko by mali a mohli ucitelia zvladat. Niekto z nich ucil pred mnohymi rokmi a s realitou, ktora je teraz, stratil kontakt. Par inych zas ukaze na ukazku, ako sa to da a uvedu priklad, kde je v triede len 17 ziakov a ucitel ma asistenta.

No realita je ina. Napriklad ucitel ma v triede 24 ziakov a z toho:

ziak A – integrovany, individualne vzdelavanie a ine tematicke plany vo vsetkych hlavnych predmetoch, ine hodnotenie

ziak B – individualny pristup, upravy vo vzdelavani, ine hodnotenie na vsetkych predmetoch, ine zadania, iny stupen ulav nez A integrovany

ziak C – ziak, co opakuje rocnik a potrebuje individualny pristup, aby dobehol ucivo pre co opakuje rocnik

navyse je to socialny pripad, takze vyzaduje zaujem ucitela o jeho podmienky – pomocky, kontrola, zvysena pomoc, rodina zije z jedneho invalidneho dochodku

ziaci D a E – zlyhavajuci ziaci pre problemy v uceni z roznych dovodov /takym dovodom byvaju: rozvod rodicov, nezhody rodicov pred rozvodom, striedava starostlivost, umrtie rodica, problemy rodiny s byvanim ako exekucia – vsetko toto sa vyskytuje/, nutna pomoc vo vacsom rozsahu ako inym detom

ziak F – ADHD, problemy v uceni pre nepozornost

ziak G – ADHD, problemy v uceni aj v spravani

dvaja novi ziaci H a I, niektore ucivo na predchadzajucej skole este neprebrali, ziak to ma dobehnut a potrebuje na to individualnu pomoc, sklz moze predstavovat akokeby mesiac bol ziak chory – tolko musi dobehnut a nedokaze naraz

jeden ziak z toho ma tazke problemy v uceni a vyzaduje zvysenu zdravotnu starostlivost, pravdepodobne znovu vela vymeska a bude potrebovat individualnu pomoc, dodatocne preskusavanie zo vsetkych hlavnych predmetov, ktorych je pat

dvaja ziaci J a K momentalne vela vymeskali /jeden tri tyzdne/ a tiez potrebuju svoj individualny plan ako to dobehnut, vcetne individualneho preskusania z hlavnych predmetov, vsetko, co zameskali

dvaja ziaci L a M su problemovi v spravani, potrebuju individualnu pozornost aby nemali napriklad konflikty v triede /rozne dovody ako pri D a E, ktore sa neprejavia v uceni ale pri spravani/

Takze sustavne priblizne 13 deti potrebuje svoju zvysenu starostlivost v roznom stupni od celkom inych individualnych planov po len upravy v uceni /rozdiel integrovany – ine tematicke plany a individualny pristup /len ulavy/, ine hodnotenie, individualne preskusanie pre zlyhavanie, pre nepritomnost, pochopenie pre ich problemy bud v uceni, u inych v spravani a narusani vyucovania, u mnohych pre rozne dovody dobehnutie uciva a to v jednom case, napriklad v marci. O dva mesiace niektori z toho stale potrebuju rovnaku individualnu starostlivost, co berie z vyucovania cas a niektori uz ju taku potrebovat nebudu, ale dlhodobo chori budu zas ini. Ucitelovi to neklesa, len niektori ziaci, ktorych je navyse inak potrebne skusat, sa menia. Da sa povedat, ze 11 ziakov priblizne je bezproblemovych a nevyzaduju nic individualne.

Vyucovacia hodina ma 45 minut. Pokial styria ziaci pisu previerku z roznych dovodov preco ju nepisali s ostatnymi, nemozu ich ini rozptylovat inym programom na vyucovani. Kto si to nevyskusal v praxi, nema predstavu, ake tazke je to zladit, ked navyse z tych jedenastich kazdy v inom case zvladne ulohy na hodine. Takze mate plan pre celu triedu, navyse plan pre tych, co to zvladnu rychlejsie, aby na nich nedoplacali, okrem toho musite mat plan pre tych s individualnymi poziadavkami. Jeden v tom ma vynechane len nieco, dalsi zas viac a uz ine ulohy. Hlasia vam v inom case, kedy skoncili a aby ste to skontrolovali. Medzitym problemovi v spravani vyrusuju, takze tych musite mat v pozornosti, co sa v triede deje a zasahovat – riesenie a preco ten moze a iny nemoze atd, co kto komu urobil. Mnohe konflikty potrebuju okamzite riesenie a nie pockat o tyzden na triednickej hodine.

A do toho si precitate, prisambohu, debilov, co si to len z kancelarie predstavuju, co este by sa v triede dalo zvladnut, lebo doteraz sme asi ziadnu inkluziu /integraciu/ nemali a ziadnych ziakov s poruchami, ktori uz doteraz potrebovali individualne ucebne plany, individualne pristupy len s niekolkymi ulavami, ine hodnotenia. Celkom zabudli na ziakov, co nieco aj vymeskali, ktori menia skoly a nieco ine uz prebrali alebo neprebrali, na ziakov s poruchami spravania, na ziakov zo znevyhodneneho socialneho prostredia, ktori nemaju pomocky, lebo starostlivost doma aj zlyhava. Potrebuju vam este pridat aj napriklad autistu alebo dalsich postihnutych ziakov, lebo je to krasna myslienka, ze vsetci si budu rovni, vy to zvladnete. Ale casu viac mat nebudete. Hodina ma stale len 45 minut a roztrhat sa nemozte na seba a asistenta, ktoreho nemate a pravdepodobne by to s vami uz nezvladli ani dvaja asistenti. Akurat by videli, aky je to nezmysel, keby sa aj oni v tom ocitli. Nehovoriac, ze len s vedomostami po preskoleni.

Ano, v idealnej spolocnosti a v idealnom skolstve je to nielen krasna ale aj realna predstava. Ale snivaju ju ti, co o realnom skolstve nemaju realnu predstavu, co sa v nom za dnesnych podmienok da za 45 minutove hodiny zvladnut.

Nikdy nevideli realne problemy ziakov s problemami zblizka. Mozno v triedach so 17 ziakmi pri inych podmienkach. Mozno tam boli len na navsteve alebo videli to len par dni, vyskusali si to pri inom pocte takych deti v jednej triede a s pomocou asistentov.

Hladala som, aku maju o tom predstavu a pritom som narazila na stranku: Informacni portal zamereny na zaclenovani zaku cizincu do ceskeho vzdelavaciho systemu

– Organizace aneb Cizinci ve skole

– Pedagogika aneb Cizinec ve tride

http://www.inkluzivniskola.cz/organizace-integrace-cizincu/integracni-proces

Aj to sa uz deje. Na skolach su aj deti rodicov, co sa vratili zo zahranicia a vo svojom rodnom jazyku sa doteraz nevzdelavali a deti cudzincov, co ziju na Slovensku. Taka inkluzia existovala aj doteraz. Preco odteraz az v takom propagovanom rozsahu?

V kazdom pripade toto uz nase skolstvo a ucitelia bez asistentov neutiahnu a pojde to na ukor vsetkych deti, lebo hodina ma stale len 45 minut.

A vsimnite si tuto vetu, co je uvedena aj na wikipedii pri inkluzivnom vzdelavani a jeho rozbore v skratke:

„Zavedenie inkluzívneho vzdelávania ako takého je dlhodobý proces, ktorého aplikácia do praxe vyžaduje mnoho úsilia a finančnej podpory štátu, ale aj intervencie mimovládnych organizácií, ktorí tvoria základnú a priamu zložku na komunikáciu s dotknutými jedincami.

Na tomto sa chcu podla mna prizivit mimovladne organizacie, pretoze na to dostanu financnu podporu. Presne tak, ako sa aj v minulosti mnohi prizivili na pomoci Romom a ich vysledky boli biedne.

Zaujimave, ze si v tomto kratkom rozbore o inkluzii aj odporuju, ale to si asi nikto nevsimne, ked to necita.

Najprv sa tam pise v bodoch o vyhodach pre spolocnost:

vedie k menšiemu ekonomickému zaťaženiu spoločnosti, nakoľko postihnutí jedinci sú vedení k samostatnosti

a vzapati sa medzi nevyhodami pise:

počiatočné zvýšenie nákladov pre organizačné zmeny a doplnenie personálu

Na tomto sa naozaj mozu nabalit prave mimovladne organizacie. Ich vobec nemusi zaujimat, ci je realne, aby to ucitelia zvladli, ked oni na tom mozu zarobit a doplnat personal a riadit to zvysenie nakladov pre organizacne zmeny.

Mimovladne organizacie vyzyvaju vladu na prijatie migrantov

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/358600-mimovladne-organizacie-vyzyvaju-vladu-na-prijatie-migrantov/

„Charita kdysi vznikla, aby někomu NEZIŠTNĚ pomáhala. Prostě cítíte, že někdo pomoc potřebuje, a vy mu pomoci CHCETE. CHCETE dělat dobro. V poslední době se jaksi zdá, že těch, kteří chtějí dělat dobro, se urodil pytel. Říkají si neziskové či nevládní organizace. Až na to, že nezištné konání dobra se u nich kamsi vytratilo a funguje jen jako zástěrka k vykonávání lobbyingu a politiky. Z nezištnosti se stala honba za penězi.

Tím samozřejmě nechceme říct, že dnes už neexistuje pravá charita. A už vůbec ne, že není třeba. Jenomže protože je pravá nezisková charita házena do jednoho pytle se „ziskuchtivými neziskovkami“, je sakra těžké ji na první pohled odlišit.

Víte o tom, že vloni odteklo z českého státního rozpočtu do neziskovek 11,5 mld. Kč? Víte, že tolik nás nestála ani DESETINA VŠECH státních zaměstnanců? Mají snad tyto ohromné peníze něco společného s nezištností a s principem dobrovolné charity, kdy pomáhá jmenovitě ten, kdo cítí potřebu pomáhat? Nebo je to spíš neuvěřitelná díra ve veřejných financích VŠECH daňových poplatníků?

Ziskuchtivé neziskovky se vlastně chovají podobně jako politická strana. Socialisté také chtějí dobro, stejně jako zelení, konzervativci a kdekdo další. Každý ho chce trochu jinak a volby jeho způsobu „dobra“ dají váhu hlasu. Jenomže naše ziskuchtivé neziskovky prosazují svou ideologii za peníze všech, aniž by volbami prošly.“

http://sichtarova.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=581603

„Ministerstvo obrany SR aj v tomto roku podporí zaujímavé projekty neziskových organizácií. Mimovládnym organizáciám rozdelí sumu takmer 100.000 eur. Občianske združenia, nadácie alebo záujmové združenie právnických osôb, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby so sídlom na Slovensku môžu o dotáciu žiadať do 31. marca 2017.

O tom, že ministrovi vnútra Kaliňákovi nie je otázka migrantov a azylantov ľahostajná, svedčia 1,5-miliónové granty, ktoré priklepol Medzinárodnej organizácii pre migráciu. PL zistili, že okrem týchto grantov Ministerstvo vnútra SR minulý rok podpísalo aj ďalšie grantové zmluvy na integráciu a pomoc žiadateľom o azyl na Slovensku. Ich hodnota presahuje 2,8 milióna eur.

Okrem dvoch grantov, ktoré priklepol minister vnútra Robert Kaliňák Medzinárodnej organizácii pre migráciu v hodnote vyše 1,8 milióna eur, podpísalo Ministerstvo vnútra SR minulý rok grantové zmluvy v celkovej výške 2 821 799,55 eura na integráciu migrantov a pomoc pre žiadateľov o azyl na Slovensku.

Podľa Centrálneho registra zmlúv dostala Grantovú zmluvu SK 2016 AMIF SC1.2/1 s názvom Efektívne služby žiadateľom o azyl v SR II Slovenská humanitná rada.

„Slovenská humanitná rada predložila jednu žiadosť o grant v rámci otvorenej výzvy SK 2016 AMIF SC1.2 a na základe výsledkov odborného hodnotenia získala grant. Slovenská humanitná rada zároveň predložila jednu žiadosť o grant v rámci otvorenej výzvy SK 2016 AMIF SC3.1 a na základe výsledkov odborného hodnotenia jej bol udelený grant,“ uviedla Michaela Paulenová z tlačového odboru ministerstva vnútra.

Táto organizácia pôsobí na Slovensku od roku 1990 a združuje viac ako 170 dobrovoľníckych neziskových organizácií.

Grant, ktorý im bol priklepnutý, predstavuje 1 008 400 eur, pričom je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu. Slovenská humanitná rada má na realizáciu projektu čas od 1. januára do 31. decembra 2019.

Pre žiadateľov o azyl majú v projekte okrem sociálneho poradenstva aj voľnočasové aktivity. Medzi tieto voľnočasové aktivity má byť zaradená aj muzikoterapia pre migrantov. „Z predchádzajúcich skúseností sa nám veľmi osvedčila práca muzikoterapeutov, ktorí svojou prácou v zariadení dokázali účinne odbúravať stres,“ píše sa v projekte. Personálne náklady sa vyšplhajú až na 314 056,73 a napríklad kultúrny mediátor v Pobytovom tábore Rohovce vyjde organizáciu počas projektu na skoro 42-tisíc eur. Ďalší grant, ktorý získala táto organizácia, mal názov projektu KOMPAS II a celková výška má hodnotu 345 400 eur. „Všetky navrhované aktivity projektu prispievajú k zabezpečeniu adekvátnych a primeraných podmienok pre príslušníkov tretích krajín umiestnených v útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov Medveďove a Sečovciach,“ píše sa v projekte. V rámci tejto výzvy Ministerstva vnútra SR bolo prerozdelených 1 174 300 eur, a to medzi Slovenskú humanitnú radu a Medzinárodnú organizáciu pre migráciu. „Realizácia projektov začala v prípade projektu KOMPAS II 1. 12. 2016 a druhý projekt sa začal realizovať 1. 1. 2017. Slovenská humanitná rada pracuje už viac ako 15 rokov v oblasti migrácie a poskytuje utečencom širokú škálu služieb,“ povedal pre PL koordinátor projektov pre utečencov Peter Devínsky.

Z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu bol spolufinancovaný aj grant vo výške 1 167 999,55 eura pre občianske združenie Marginal na projekt „STEP 3“. Partnerom projektu má byť ADRA – Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj, o. z. ADRA Slovensko je členom medzinárodnej siete ADRA, ktorá sa mimo humanitárnej a rozvojovej pomoci v krajinách tretieho sveta v súčasnosti zameriava aj na riešenie utečeneckej krízy. Z rovnakej grantovej výzvy SK 2016 AMIF SC2.1 Ministerstva vnútra SR získala vyše milióna aj IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu. Tento projekt má byť realizovaný od 1. decembra 2016 do 31. decembra 2019. Okrem integračného plánu pre osoby cieľovej skupiny má ísť aj o poskytnutie finančnej podpory pre týchto ľudí v prvých 6 mesiacoch integrácie. Finančná podpora pre dospelého jednotlivca je vo výške 300 eur. Hlavným cieľom projektu je zabezpečiť prístup ku kvalitným právnym službám všetkým žiadateľom o azyl. „V rámci nášho projektu poskytujeme týmto osobám právnu pomoc a navštevujeme zariadenia ministerstva vnútra pre žiadateľov o azyl – Humenné, Opatovskú Novú Ves a Rohovce. Od 4. 11. 2016, keď projekt začal, sme poskytli právnu pomoc celkovo 59 osobám v azylovom konaní,“ povedala pre PL Zuzana Števulová, predsedníčka združenia Ligy za ľudské práva.“

Takto propagovana inkluzia je podla mna len jedna z moznosti na com sa mimovladne organizacie mozu prizivit, pricom ich v skutocnosti naozaj nezaujima, ci to nase skolstvo zvladne. Vysledok bude taky, ze ziaci budu mat este horsie vysledky v medzinarodnych meraniach, lebo to sa zvladnut uz neda!

Porovnajte s najnovsim clankom, kde je rozhovor s ucitelkou z Nemecka – co prinasa takato inkluzia:

https://www.postoj.sk/21394/diskriminujeme-normalne-deti-tvrdi-nemecka-ucitelka_

„V Nemecku učitelia bijú na poplach. Inklúzia nadovšetko spôsobila, že vyučovanie je tam takmer nemožné.“

„Priemerná trieda vyzerá asi takto: z 25 detí tretina nevie poriadne po nemecky, asi osem detí má poruchy správania, k tomu prirátajme nadpriemerne nadané deti, ďalej traumatizované deti utečencov a jedno inkluzívne dieťa, ktoré si vyžaduje špeciálnu podporu. Na chvoste zostáva tých pár normálnych, nenápadných, učeniachtivých žiakov, ktorí len jednoducho dobiehajú, lebo ako učiteľka na nich nemám čas.“ Učiteľka tvrdí, že inklúzia je dobrá vec, ale nie za takýchto podmienok.“ – tvrdi len to iste!!!

Inklúzia v praxi

‚Len málokedy totiž dostane učiteľ v Nemecku asistenta, ktorý dieťaťu pomáha s úlohami a dáva naň aj pozor. Učiteľ sa tak musí sám pripravovať na hodiny s deťmi so špeciálnymi potrebami. Na celej škole sú dvaja asistenti, ktorí maximálne dvakrát za týždeň zoberú dieťa z vyučovania a špeciálne sa mu venujú, inak je všetko len na triednom učiteľovi.

Učiteľka opisuje, že má v triede dieťa s Aspergerovým syndrómom, ktoré sa nevie vôbec zapojiť do vyučovania a nevládze ani obsedieť doobedné vyučovanie. Rodičia učiteľke odkazujú, že sa ma dovzdelávať v špeciálnej pedagogike. Učiteľka na to však reálne nemá priestor a otvorene hovorí, že dieťa by bolo spokojnejšie v inej školskej forme vyučovania a dostalo by aj väčšiu odbornú podporu.

Dnes tak na poradách učiteľov už nie je ani iná téma rozhovorov ako inklúzia a problémy s ňou spojené, teda paragrafy a právne podklady. „Tak sa sama seba pýtam, prečo vlastne? Ja nie som predsa špeciálny pedagóg a máme predsa aj dosť iných problematík, o ktorých je potrebné hovoriť.“ Novým fenoménom na nemeckých školách je skupina detí migrantov.“