malinova

Presne tieto štyri roky odkedy napadlo Rusko Ukrajinu. A nie na sex, ale aby sa ma mal kto pred deťmi zastať.

Na svokry mojich detí by si netrúfli, tam by stiahli chvost, lebo tie majú partnerov, tak k nim nemôžu byť drzé.

Keby som mala partnera, tak by si bránil partnerku a hoci aj môjmu synovi povedal:

– To čo si dovoľuješ k mame? Ideme preč, keď sa budete takto správať. –

Do partnerky nejakého muža by si nedovolili skákať. Ale keď som sama mama, už ani človek nie som.

By som chcela vidieť toho muža, čo by si svoju ženu nezastal, keby jej niekto povedal, že je nacistka.

Ale môj syn si pod tým partnerom predstavoval nejakého progresívca, čo ma donúti myslieť si to, čo on.

Ako nejakého člena KSČ, čo sa postará o moju politickú uvedomelosť.

Keby som si našla dezoláta, tak by sme boli už dvaja nacisti. Ale aj dezolát by sa ma zastal.

Takže tak je to, chýba mi partner, ktorý by sa ma zastal. Nie na sex, ale na obranu. Aby som sa mohla cítiť ako človek a chránená žena proti besným progresívnym deťom.

Nemôžem sa cítiť ako chránená žena. Pri tomto si to uvedomujem.

Nemá ma kto chrániť. Ešte zo mňa urobia nenormálnu, že nemám partnera. A preto nemám pravdu, lebo ma nikto nechráni.

Zas sa musím len sama. Nikdy mi muži nepomohli. Nikdy som sa nemohla cítiť ako žena.

Vždy len ako muž, čo všetko musí zvládnuť sám. Čo sa musí chrániť sám.

Keď stretnem svoju spriaznenú dušu na smrteľnej posteli, tak sa ho spýtam:

– Kde si bol, keď som potrebovala pomoc a nejakú citovú oporu? –

Ale to muži vedeli celý život maximálne ponúkať sex!

Aby som ich ja, chudáčikov, nezranila.

Ich platonická láska je mi na houby.

A tým nemyslím žiadneho ženatého. Venujte si svojim kabelkám.

Toto rozhodne nie je o mne. Toto je pesnička o neautentických mužoch. Pri jednej spáva a o druhej sníva.

Ja taká nie som, aby som snívala o tom, kde nie som.

Žijem tam, kde som.

.