Od šestnástich som sa zaujímala o ezoteriku. Najprv o astrológiu. Vedela som za 15 min. zakresliť presný horoskop, až dnes vám to urobí počítač. Voľakedy sme všetko museli vyhľadávať sami. Zakresľovať presne na stupne. Neskôr ma zaujímal tarot a I-ting. Vedela som naspamäť 78 kariet tarotu, čo znamenajú na rôznych miestach, čiže vyše 500 kombinácií. Mohli by ma skúšať, čo znamená nejaká karta na 5.mieste, čo máš urobiť alebo 1.mieste, čo si o tom myslíš a skontrolovať to v knihe, či to sedí.
Oveľa viac ma potom zaujal I-ting, lebo tam, keď si prečítate len jediný odkaz, máte o čom aj celý deň rozmýšľať. Sú to ako príbehy, čo všetko ľudia riešia. Potom som prešla na numerológiu a neskôr som sa vrátila k intuícii. To som bola aj na stretnutí lektorov intuície, čo bolo pre mňa úplne najzaujímavejšie, že nemáte celkom nič a hľadáte predmety v miestnosti len s pomocou intuície. Hrali sme sa takto celé dni. Sedíme za veľkým stolom a každý len na základe intuície má nakresliť, čo je nakreslené na poskladanom papieriku.
Robila som tieto cvičenia s deťmi v škole a neverili by ste, ako sa to darí deťom, keďže ich intuícia ešte nie je zničená.
Zo dňa na deň som skončila s tarotom. Zas niečo nové, čo som sa dozvedela o bielej mágii a preto zo dňa na deň som úplne skončila s tarotom, že som sa ho už roky nedotkla. Už roky ma nezaujíma. Možno desať rokov mám všelijaké krásne sady tarotu aj podľa Osha, ale všetko odložené.
Rovnako som všetky obrazy môjho muža odniesla do pivnice, lebo vraj zle na mňa môžu pôsobiť.
No prišiel syn a po rokoch vyniesol obraz, ktorý kreslil spoločne s mojim mužom, keď som čakala druhého syna. Kreslil tam ako päťročný Kristínku, ktorú sme chceli. Ešte sme nevedeli, že bude mať brata. Už mám dva obrazy svojho muža v izbe.

Boj dobra so zlom, to je obrovský obraz. Štyri biele vrany sme štvorica priateliek ako vykladáme tarot. Dostala som ho k Vianociam.

Moja zápočtová práca, reprodukcia niektorého obrazu Cezanna. Všetky zápočtové práce mi mohol nakresliť manžel, čo sa všetci čudovali, že to nevyužijem, ale ja som chcela dokázať, že aj ja viem nakresliť zátišia a už ani neviem, čo všetko.
Tento obraz má pamätnú hodnotu tým, že počas maľovania som každú chvíľu chodila prebaľovať dcéru alebo kojiť a zakaždým mi vyschli namiešané farby, že sa už nedali rozotierať. Ako som pri ňom bojovala s časom.

A toto maľovala moja mama, keď mala šestnásť rokov. Jej úplne najstarší obraz:

Taktiež maľuje moja sesternica, tá druhá najkrajšia žena v rodine. A tá maľuje zo všetkých najlepšie portréty. Tiež maľujú všetky moje deti. Chodili aj na výtvarnú a syn aj na grafiku.
.
Celá debata | RSS tejto debaty