malinova

Na otázky ohľadom výchovy nemám odpovede, lebo na to nestačí rozmýšľať sám, ale prečítať si k tomu tie názory o modernej výchove k prejavovaniu a nepotláčaniu citov. A to sa mi nechce, lebo deťmi som sa toľko zaoberala v práci, že čítať o tom ešte aj doma sa mi už nechce ako presýtenie len jednou témou. Pre mňa politika a tie debilnosti dospelých bola práve relaxom od detí.

Pamätám si ako teta vychovávala bratranca a nepáčilo sa mi to. Dcéry vychovávala tak, že na papieri mali napísaný zoznam, čo musia urobiť a až potom sa môžu hrať. Vôbec nebrala ohľad na to, že keď prišla sesternica z ďaleka, chceme sa hrať. Xena má svoje povinnosti a ja musím sama čakať u babičky, kedy porobí všetky práce. A bolo medzi nimi aj žehlenie, lebo spomínam si, že niečo spálila. A bolo tam aj kŕmenie kačiek.

A potom sa im zrazu narodil pán tvorstva s pipikom a to už bolo vysvedčenie pre uja, že vie splodiť aj plnohodnotnejšieho človeka než bola len Xena. Tá pipík nemala, bola obyčajná.

Môj bratranec bol len krátku dobu krásnym anjelikom. Veľmi rýchlo bol ako malý kraľovič, čo terorizoval celú rodinu svojim plačom.

Možno to tak nebolo, ale toto som videla ja. Nepamätám sa, že by Xena niekedy plakala, nepamätám si jej jediný plač a to som s ňou bola najviac. Ale bratranca si nepamätám inak ako s vyškerenými ústami do plaču, odutého, čo zas nie je podľa jeho želania. Babička ho nemala rada. A ani sa jej nečudujem, lebo ani ja.

Keď sme sa šli kúpať v ich aute, chceli sme ísť niekde, kde sa nám to predtým páčilo, ale bratranec začal v aute vykrikovať, že on tu chce zastať. Nechcela som aby ho poslúchli a šli sme ďalej. Aj iní hovorili, že chcú ísť ďalej, ale pre tetu bolo prianie malého odporného kraľoviča všetkým. Kraľovič povedal ideme tuto, tak povinne zastaneme. A keby to povedal, on to mraučal ako podráždená mačka. Moja mama, čo mala jedináčku, by ma nikdy takto neposlúchala. Ale tete sa podarilo splodiť syna, tak to je človek inej akosti.

Vystúpili sme z auta a čakali by ste, že kraľovič bude spokojný. Ale ani sme nerozložili deku a my natešené sme bežali do vody a on začal zas rovnako rozmaznane mraučať, že on nechce ísť do vody. Ja, jedináčka som sa pozerala, čo za rozmaznaný level je, keď sa vám narodí syn po dvoch dcérach.

Presne viem, čo by urobila moja mama. Nechala by ho odutého sedieť na deke a radostne sa špliechala vo vode. Neoplatilo by sa mi odúvať na deke. V tej chvíli by som sa stala neviditeľná.

Ale teta ako dnešná moderná matka nenechala ho na deke, ale zobrala na ruky a išla s ním do vody, počas čoho ďalej rozmaznane reval, že nechce ísť do vody.

Veľmi dobre vedela, že o chvíľu na rev takto zabudne a bude sa vo vode už smiať. Zapáčilo sa mu to.

Ale takto ho naučila – Keď cítiš hnev, iní sa majú snažiť, aby si mal radosť. Majú k tebe prísť a vymyslieť ti zábavu, aby si zabudol na hnev.

Nie ty sa naučíš skončiť s hnevom. O to sa majú starať iní, aby si sa ty nehneval!

Myslíte si, že mu tým do života pomohla?

Aby sa ženy snažili, aby sa pán kraľovič nehneval?

Bratranec mi povedal, že mi závidí moju mamu. Ale moja mama by ho nikdy nebola takto rozmaznávala. Na dedine mohol ohurovať pipikom, no moju mamu by tým neohúril.

Ja neviem pochopiť, ako to, že napokon z neho teta vychovala tak schopného muža.

Možno sme mali svojich synov tiež rozmaznávať.

.