Ja, čo ťa nikdy nezraním,
čo ti ukážem svoju bolesť,
čo ti matku pripomeniem,
potrebujem tvoj oheň.
Ja, čo som krásna pri odchode,
čo v tebe ticho spím,
čo ti jeho pripomeniem,
keď chcel si ženou byť.
Som tvoj obraz,
noci, ktoré sme preplakali,
hanba tvojho poníženia,
ktorej krásu nevidíš.
Žehnám ti jeho rukami,
aj keď som s vami nebola,
za bolesť, ktorou si ma stvoril,
za ženské srdce v tvojom.
.
Vraj si nemáme všímať status, tak si nevšímajte. Spoznala som ju na škole, bola obyčajná vychovávateľka. Veselá a spontánna až tak, že si nevšimla, že má škvrny od jedla na blúzke. Jednoducho bola zaujatá deťmi a nie blúzkou. A cítila sa bezvýznamne, bola zakomplexovaná a žiarlila na manžela, ktorý bol od nej krajší. Raz mi hovorila, že sa hanbila [...]
Dostojevského aj Timravu ma naučila milovať moja mama. To ona tvrdila, že Timrava je náš Dostojevský. Z poviedok Timravy je táto o karme – Príde čas. Prečítať si ju môžete aj tu: Príde čas… https://zlatyfond.sme.sk/dielo/3041/Slancikova-Timrava_Pride-cas/1 Je presne o tom, o čom som písala, že aj vaše dcéry a vnučky budú obete a [...]
Celá debata | RSS tejto debaty