malinova

Často sa stáva, že muži si vymýšľajú, že s vami niečo mali alebo majú aby sa nehanbili pred inými, že nič nemali!

Príklad: Po diskotéke v prírode sme všetci spali na internáte na Mlynoch. Do internátu sme šli oknom po doske medzi kopcom a oknom. 

Len čo sme vošli do izby, videla som, že v každej posteli spala iná dvojica. Ale mňa sprevádzal slušný chlapec, jeden z tých dvoch s ktorými som si dala naraz rande. Stále som s ním nič nemala, bol len uchádzač a kamarát. Išla som spať na izbu k nemu, kde dokonca bola aj manželská posteľ. Aj sa ma pokúšal zvádzať mimo postele, ale slušne ustúpil, keď videl nezáujem. V živote som sa s ním ani nebozkávala a mala by som tam s ním spať ako kurva? Absolútne vylúčené. A to ja sa nemusím premáhať, nemala som ho chuť ani pobozkať. Bol pekný, študent tretieho ročníka na odbore chémia, ale nebola som zamilovaná. Bodka, nezískal si ma. Do rána sme slušne vedľa spali. To bola hádam jediná vec, ktorú som uňho ocenila, že bol takto slušný a vôbec ma už v tej posteli neobťažoval.

Ale čo urobil ráno. 

Vyzliekol sa z pyžama, dal si spodky a takto vyšiel na chodbu, aby to vyzeralo pred inými, nejakými jeho kamošmi tam, že sme spolu spali.

Nepovedala som na to nič. Ako ženská žena sa nehádam, ani nepoviem, ale v duchu toho muža „podrežem“ v zmysle týmto si skončil.

Skončil síce už predtým, ale týmto mal na truhle o ďalšie klince naviac.

Chcel ma odprevadiť na môj internát, hoci už bol biely deň a chodili spoje. Nechala som ho nech ma odprevadí, no v električke som mu nasratá nepovedala ani jedno slovo. Bolo mi to odporné, že sa vydával za môjho milenca. A možno si myslel, že som si to neuvedomila, čo predvádzal kamarátom. Tuším mi ešte raz volal, ale už nikdy som sa s ním nestretla.

Opakovane rada čítam Timravu. Mňa tak ukľudňuje ako niekoho biblia. Pretože Timrava je citová biblia a slovenský Dostojevský. 

Teraz som znovu čítala jej poviedku Bez hrdosti. Je to poviedka o šialenej zamilovanosti jednej Miliny do mladého muža, ktorý to o nej vie a preto ju týmto týra, že schválne sa pred ňou venuje druhým a pritom ju stále pozoruje. Občas ju strhne do náručia a správa sa ako zamilovaný, aby ju dostal do ešte väčšej zamilovanosti. Je to dobrá štúdia do takýchto vzťahov, keď jeden podlieha a druhý má radosť zo svojej moci.

Tá Milina mi pripomína mňa. Ona v tej dlhej poviedke trpela láskou a ja by som si priala prežívať to znovu aj za cenu utrpenia.

Ale ja to nezažívam, som akože šťastný človek, čo to nezažíva.

Tak som o tom aspoň čítala, pravdaže so závisťou.

To je, čo? Keď niekomu závidíš nešťastnú lásku!

Každý by si pomyslel, ako fajne jemu, keď má nad ňou moc, ale ten, kto sa teší len z moci, radosť nepoznal, lebo žiadne citové pohnutie, nič!

Ale tá obeť, tá má taký citový obsah, že všetci môžme takým citovým obetiam závidieť.

Taký človek hľadí priamo do neba.

Cítiť hoci aj nešťastnú lásku je nádherné. Matne si na to spomínam, že to najhoršie utrpenie bolo také krásne!

V zamilovanosti vždy vidíte, kým sa ten človek môže stať vo svojej najlepšej duchovnej verzii a ten obraz je nádherný ako jeho portrét z budúcnosti.

Táto hudba najlepšie vyjadruje, čo cítim, keď sa v živote pozriem späť. Nie súčasný prítomný stav, ktorý keď vás nič fyzicky nebolí, je vždy len kľudný. Len keď sa pozriem späť a mala by som opísať minulosť. Dobre, ale len ako hudba, nie slová, vyjadruje ako som bola nezlomná a životom skôr pochodovala ako vojak cez všetky prekážky.

Úprimne závidím všetkým primitívnejším ľuďom ich schopnosť zmyslových ošiaľov, ktoré považovali za zamilovanie.

Chcela by som mať takéto krásne zážitky zo sveta, že som sa zamilovala na každom kroku a mohla si to užívať. Lebo to sú najkrajšie zážitky, keď toto cítite a také milovanie a sex zažívate.

Ale o čo človek nie je primitívnejší, už ho nezaujíma len zmyselnosť, keď už videl a zažil, čo sa dá cítiť.

Tá večná otázka, či chceš byť radšej nešťastným človekom alebo šťastným prasaťom.

Ja by som bola radšej tým šťastným prasaťom, ktorému stačí aj zmyselnosť. Ale mne to nestačilo ani pri R. Ja som svoju transformáciu na človeka nechcela.

Tá sa stala proti mojej vôli. Určite najviac maminou citovou výchovou.

Viete, ako sa citovo varí?

Zoberiete obraz a nájdete k tomu inú hudbu a necháte to na seba pôsobiť.

Keď sa narodila moja prvá vnučka, zobrala som tak video s ňou po narodení, kde krútila prstíkmi a k tomu som si púšťala úžasnú hudbu o jej mene.

A tento obraz s týmto mužom mi pripomenul portrét Ježiša, ktorý namaľovala moja mama olejkami, skôr než som sa narodila. Často som sa pred ním modlila a písala mu dokonca básne. A v tomto videu akokeby ožil. Preto to pre mňa má veľký citový duchovný náboj.

Keď stiahnete zvuk a naplno k nemu pustíte hudbu zhora, to je ako elixír, že dokážete všetko:

Tá vaša zakázaná láska, ktorú ste museli pochovať, musíte cítiť ako v ňom ožíva a vidieť, že to bolo to najkrajšie vo vás.

Váš najkrajší príbeh, pretože ste ho museli vzdať, a dokázali ste to.

.