malinova

Moja sesternica s ktorou najviac komunikujem, nevie, že som bola zamilovaná do bratranca. Proste to bolo vo mne pochované veľmi hlboko a tak, že to nevedela ani moja mama. Iste má každý také zážitky a city, ktoré pochová navždy a už nechce na to myslieť ako na celkom zbytočné. Na niečo hrozné, čoho sa vlastne bojí a za čo sa hanbí.
Zoberte si, koľko rokov s ňou komunikujem a ona sa zakaždým nachádza na svojej chatke vedľa jeho, stretáva ho a nikdy som jej to nepovedala. Hanbila by som sa. Myslím, že by si myslela, že som veľmi sprostá. Teda, že to bolo hlúpe a to by sa ma dotklo. Lebo pre mňa to hlúpe vôbec nebolo. Nemám chuť jej vysvetľovať, že vieš aj ja som bola taká sliepka… čo takto tuctovo bola doňho zamilovaná. Lebo len to by si pomyslela a vôbec nechápala, že to bol môj najsilnejší cit a vôbec to nebolo také tuctové.

Ale keď mi minulý týždeň volala, prvýkrát v živote som dostala odvahu spýtať sa naňho, či ho tam niekedy vidí. Úplne mi vyrazila dych, keď začala hovoriť, že ho vidí často a zakaždým a začala mi o ňom hovoriť, čo robí, čo mu hovorila, čo mu ukázala… nič netušiac, že mne sa zrazu ťažko dýcha. Veď takto som sa jej mohla vypytovať roky, ale hanbila som sa ho len spomenúť.

A zrazu povedala: – On má veľmi pekné oči. – Ona, čo doňho ani zamilovaná nie je!

Bola som z toho tak hlboko rozrušená, že mi o ňom hovorí, že som pochopila, že môžu prejsť desaťročia a stále je to ako včera.

Raz tu bol aj s tetou, keď ešte žila moja mama. Vtedy sa sestry videli naposledy. A on tetu len sprevádzal. A aj vtedy sa mi stal hrozný trapas, aké sa vám stanú len keď ste v hroznom rozrušení. Ani neviem, či on alebo teta sa ma pýtala, či neviem ako sa dostanú z hotela k nám. A ja som bola z toho taká hotová, že k nám chcú prísť, že som zabudla, že ten hotel je rovno vedľa nás. Si predstavte ten trapas, čo si tak teta mohla o mne pomyslieť, že neviem ako sa volá hotel rovno vedľa nás, čo okolo neho často chodím pešo domov.
Proste ste na kolaps a úplne osprostiete. Nevedela som ako sa volá…  a oni zistili, že sú hneď vedľa. Tak blízko, že by mohli prísť aj pešo!

A keď prišli, môj bratranec vyzeral ako vrabec, ktorý vletí do izby a splašene lieta po miestnosti, kde je okno? Mal zvesenú hlavu, nepovedal nič a keď odchádzali, mala som pocit, že najradšej by bol utekal. Muselo mu byť vrcholne nepríjemné, že musel prísť k nám.
Ale ja som to zas prežila, že takto ma nechce ani vidieť. Po tom, čo sa ku mne hnusne správal a vraj mi rozbil manželstvo. Ktovie, čo všetko Xena povymýšľala ako ja som si rozbila dobré manželstvo, keďže tá mala môjho muža veľmi rada. Až tak, že aj keď ma znásilnil, mala som sa viac snažiť, aby ma znásilňovať nemusel. V podstate, ja som jej bola vďačná, že ho mala rada. On si to kedysi fakt zaslúžil.

Mám desaťročia trvajúcu traumu z bratranca.
Viete si predstaviť, že by som sa tam znova ocitla, napríklad pri tej chatke a zrazu ho stretla?
To nebola romantika, to bol osudový otras.
Niečo, čo chcete len pochovať, aby ste to prežili. Asi by som mu povedala len – Ahoj – a tým by skončil náš Titanic.

Dnes má moja vnučka narodeniny. Dnes má osem rokov a mojou vysnívanou láskou je ona. Poslala som im balík, lebo vždy som im nosila darčeky pre obidve aj keď mala narodeniny len jedna z nich. Tá o dva roky mladšia sa podobá na môjho syna a staršia na nevestu. Ale mladšia vždy viac visela na mame. No staršia si aj 20x dala dolu ako malá ponožky, aby som híkala, ako si ich vie dať sama.

Raz ako malinká s prekvapením povedala: – Babička je holka! – Identifikovala aj moje pohlavie, že nie som len neutrálna babička.

.