malinova

Včera by bol mal Pišťanek narodeniny (písala som včera). Nevedela som si spomenuť, čo je na 28.4. také zvláštne, veď nič nie je a spomenula som si až dnes.

Zoznámila som sa s ním potom, čo už mal pokus o samovraždu a chodil na psychoterapiu po pokuse o samovraždu.
Tá psychoterapia mu pomáhala a on mi vnukol nápad, aby som si aj ja našla nejakú psychoterapeutku, že je to fantastické.
Neviem, s kým v tom čase komunikoval ale mne písal denne, niekedy aj štyri maily. Mala som nad čím rozmýšľať, to ma na tom bavilo.

Raz mi napísal, že možno sa mu tá samovražda podarila a teraz je v očistci, kde ja som anjel, čo sa s ním rozpráva. Lebo v jeho skutočnom živote ma nikto nepozná.

Potom mi písal o svojej láske pre ktorú sa pokúsil o samovraždu. A po čase mal také myšlienky znova a písal mi o tom, že znova uvažuje nad samovraždou. A ja som vedela, že kto sa už raz pokúsil o samovraždu, s veľkou pravdepodobnosťou sa pokúsi znova. Preto som to brala veľmi reálne, že môže sa znovu pokúsiť. A bola som taká sprostá, že som ho presviedčala, že keby sa rozhodol pre samovraždu, nech ma zavolá a ja budem pri ňom, keď ju bude chcieť spáchať. Myslela som si totiž, že aj keď niekto chce spáchať samovraždu, v nejakej chvíli si to už v bolesti rozmyslí a nemá pri sebe nikoho, kto by mu zavolal záchranku. A preto by som tam mala byť, aby mal kto zavolať záchranku.
To znamenalo oklamať ho, že len aby nebol sám pri páchaní samovraždy.

Raz, neviem prečo som si myslela, že možno sa pokúsil o samovraždu a je možno doma s podrezanými žilami. Takto chcel spáchať samovraždu vo vani. Nie otráviť sa ako ju potom spáchal. A vtedy som volala do Bratislavy jednému z našich trojblogerov, aby sa šiel pozrieť k nemu domov, či žije. Spáchal ju až o niekoľko rokov neskôr, keď už sme boli pohnevaní a on sa potom ešte aj oženil a rozviedol.

====

Raz sa mi na SME stalo, že blogerka napísala článok, že chce spáchať samovraždu. Nie niekedy, ale že to oznamuje, že ju ide spáchať.
A nešla ju spáchať hneď, najprv s nami niekoľkými pod tým článkom diskutovala. Niekoľkí sme sa ju pokúšali presvedčiť, aby ju nespáchala, ale ona písala, že prišla o nejakú lásku a veľmi to bolí.
Predstavte si to, že ste v inom meste, ona bola v Bratislave a máte na to možno len pár komentárov, čo jej napíšete.
No potom sa odmlčala a nikto nevedel kam v Bratislave zmizla. O dva dni ju našli, že ju spáchala. Bolo to mladé dievča.

====

Z listov Pišťanka. Tu je zaujímavé, že sme si písali kurevník, a v tom čase schudol, so ženou, čo mala úplne opačné názory na sex a čo žila v celibáte. Vedel to a preto mi sex ponúkal len ako zabitie poličky.

Tiež ma spoznal len cez písanie na trojblogu, čo sme vtedy mali, že náš číta a páči sa mu čo píšeme. Ešte neexistovali ani blogy na SME, až o dva roky neskôr.

Chcel na ten trojblog písať spolu s nami inkognito.

„Ano. Ja som mal vytesnene emocie, pretoze v detstve som zazil vela

emotivnych zraneni, a tak som si povedal, ze uz nikdy nechcem aby ma to
tak bolelo, tak som sa obrnil proti bolesti. Zial, ked si zakazes citit
negativne emocie, tak automaticky sa to tyka aj pozitivnych, to je
spojene. Vysledok je, ze clovek neciti nic. Ci vlastne vnutri aj citi,
ale nevie to nijako prejavit. Ako komaticky pacient, ktory vsetko okolo
seba vnima, aj by chcel strasne zakricat, ale na povrch sa nic
nedostane. A taky som bol ja. Potom to vo mne jedna baba odkliala a ja
som sa na nu zosypal, lebo som s tymi emociami vobec nevedel pracovat.
Zlakla sa toho, lebo to necakala. Ako ked na Teba padne sopa. Tak
utiekla a nechala ma v priebehu sekundy spadnut z najvyssej blazenosti a
stastia, ake som v zivote zazil, na uplne dno zufalstva, beznadeje,
opustenosti a pocitu zrady a krivdy. Predstav si, ze ides po ulici a
niekto za Tebou odpali delobuch. Zlaknes sa? Isteze. A teraz si
predstav, ze v tom stave, aky Tebe trva par sekund, kym sa Ti upravi tep
a vysumi adrenalin v usiach, som bol ja dva mesiace v kuse. Srdce mi
bilo 200 bpm vo dne v noci. Neviem, ako som to prezil. Uz nikdy nic
horsie v zivote nezazijem. Ani ked sa dozviem, ze mam rakovinu, a ze mi
ostavaju dva mesiace zivota a potom dalsie dva mesiace prisernych
bolesti. To je nic proti tomu, co som zazil. Navonok to tak iste
nevyzera, ale vnutorne som to citil ako uplne peklo. A sposobil som si
ho sam – resp.mi ho v detstve sposobili moji rodicia, pretoze zo
strachu, ze ma nebudu mat radi, som prestal byt sam sebou a prestal som
prejavovat urcite emocie, ktore sa im nepacili. Lenze s tym sa
automaticky zviezli aj tie ostatne. Pamatam sa, ako som nedokazal
prejavit spontannu radost na Stedry den alebo ked som mal narodeniny.
Len som tam tak stal a nasilu som sa usmieval. Nikdy som neplakal, ani
ako dieta, a nikdy, nikdy som sa schuti nerozrehotal. Tam, kde sa ini
valali po zemi, som ja poskladal svaly do usmevu. Ako mohol takyto
milovat? Ako mohol byt takyto milovany? Na tom som bol zaseknuty do 44
rokov svojho veku. Je jasne, ze 30 rokov ma zaujimal len sex. Laska mi
bola smiesna, citil som sa ako mimozemstan. V ziadnej mojej knihe sa
laska nevyskytuje. A napisal som ich desat. Nezaujimala ma. Bolo to
nieco, co sa tykalo inych ludi.

Ty si na tom daleko lepsie, ako som bol ja. Tak si to neprepas.

Mas na to pravo, byt znechutena. Ale nemas dovod zotrvavat v tom stave.
Vstavaj, ides dalej.

.

Hlasno deklarovane nazory su jedna vec, vnutorne ustrojenie druha.
Niekedy ma clovek v sebe strasne bloky, s ktorymi nevie pohnut, tak sa
aspon navonok prejavuje ako uplne free. Hovori sa tomu „velka reklama,
maly obchod“.

Je vela ludi, ktori su aj sami, aj neslobodni. Ten vyrok je len prazdna
floskula, kaviarensky bonmot ako z Borusovicovej/Matkinovho dielka. Ja
take lacne bonmoty nerad. Samota je zla a ziadna sloboda nestoji za to,
aby bol clovek sam. Navyse, co je to sloboda? V zivote som ju nezazil, a
to mi moze byt ukradnuta vacsina veci, ktore inych zvazuju.

To bola reakcia na Tvoju otazku, ci som si aj ja daval radit. Odpovedal
som, ze v sexe som to nepotreboval – aj ked moj exterier tomu
nenasvedcuje, som utkany zo sexu. Skor som potreboval rady mimosexualne,
tykajuce sa prezivania a prejavovania emocii. To som mal vytesnene. Ked
clovek zazije nejake emotivne zranenia, tak si povie, ze uz viac nebude
trpiet a prestane citit bolest. Lenze zaroven prestane citit aj
pozitivne emocie. A ked tak vyrastie, tak je emotivny mrzak, aj ked ho
panboh obdaril talentom na sex. V posteli som bol vzdy dobry, ale mimo
postele som bol studeny. To som musel skorigovat, preto aj ta
psychoterapia (na ktoru chodim stale a stale budem) a na to som sa aj
potreboval vela o tom rozpravat s kamaratkami, ktore maju tiez velky
podiel na mojom preziti. To bolo jadro mojej odpovede.“

====

Najprv mi dvíhal sebavedomie a keď som sa s ním nevyspala, tiež mi ho zrážal.

Napriek tomu ma naučil jednu dobrú vec a tú mám od neho a videli ste ju každý deň. 

To on mi vysvetlil a opakoval, že vždy, vždy mám seba vidieť ako ústrednú postavu a hľadať analógiu s nejakým filmom, kde niečo podobné bolo. 

Že ľudia sa cítia obyčajní, lebo si neuvedomujú, že všetky tie knihy a filmy sú o obyčajných ľuďoch, nie o vymyslených a nie o slávnych hviezdach!

Že takú schopnosť by mal mať každý a mal by to robiť – hľadať také analógie, keď skúmajú alebo podávajú svoj život.

Takže týmto som jeho rady zrealizovala!

Tiež mi radil, aby som raz napísala, čo všetko som zažila, ale on mal o tom predstavu, že to mám napísať v knihe, ktorú mi pomôže vydať. No až tak podrobne by som sa v svojej minulosti rýpať nechcela. Ani sa do toho ponárať.

Oveľa zaujímavejšie je to tvoriť ako chceš, keď nevieš, čo napíšeš zajtra. Vtedy nepíšeš pre výsledok, ale pre svoju tvorivosť a prekvapenie ako to napíšeš.

.