malinova

Nikam nesmerujem, sama som zvedavá ako vyjdú v opise moje rozhodnutia.

A presne toto sa mi na mojom písaní páči. Nikdy nikam nesmerujem okrem toho, že si to chcem len uvedomiť, čo som robila alebo čo si o niečom myslím. Takže, vždy vzniká niečo, o čom nemám predstavu, čo to bude. Tým je to tvorivé.

Na vysokú školu som sa hlásila na dramaturgiu, 2x do Prahy a 2x do Bratislavy. Ale to všetko bolo ešte v socializme, keď sa nedalo tak ľahko dostať na VŠ a zvlášť na umelecké školy. Môj muž sa napríklad z 200 dostal medzi posledných 8 na grafiku v Prahe na vysokú školu výtvarných umení, ale nedostal sa, lebo nemal žiadnu protekciu. Moja mama hovorievala, že umenie je o 1% talentu a 99% trpezlivosti. Ale o mojom mužovi hovorila, že on má 8% talentu a je lenivý. Ten, keby sa bol chcel dostať, určite sa dostane. Hlásili sme sa naraz obidvaja.

A mne v Prahe jeden z komisie povedal, že keď sa budem každý rok hlásiť, určite sa dostanem. Čím myslel aj bez protekcie, že stojí to za námahu hlásiť sa. Bolo to moje prvé závažné rozhodovanie, či sa chcem hlásiť každý rok alebo vydať sa a mať deti.

Môj sen bolo mať rodinu a deti, keďže to som ja v detstve nemala a tak som hneď vedela čo chcem – vydať sa a mať deti. Mňa nezaujímala kariéra ako moju mamu, ktorá nemala túžby po rodine ale po štúdiu.

Preto som si urobila len pedagogickú nadstavbu v Bratislave a robila vychovávateľku. Vôbec som nechcela študovať niečo iné, keď nemôžem to, čo chcem.

Niekedy sa pýtate, či neľutujete, že ste to hlásenie na štúdium vzdali.

A to som nikdy neoľutovala. Veď pozrite sa teraz na tých umelcov, či v Bratislave, či v Prahe. Bola by som žila medzi takými zmijami. Takými predajnými zmijami, čo sa ničia aj medzi sebou.

Aj moja mama na to doplatila, že šla na štúdium, lebo tiež potom bola medzi zmijami ako sa žrali v socializme na VŠ.

Keby sa bola rozhodla inak, mohla mať ako nenápadný človek oveľa ľahší život.

Naopak, ľutujem, že som si urobila dodatočne VŠ učiteľstvo, lebo Prešovská univerzita je nenormálna. To sú byrokrati ako na východe.

Tá škola mi celkom nič nedala, len moje deti pripravila o mamu. Keď som sa mala prechádzať s kočíkom, tak som sa učila a s kočíkom sa prechádzala mama. To bolo 5 rokov učenia medzi polnocou a druhej v noci. A neskutočné stresy.

A ľutujem, že som v školstve nezostala len vychovávateľkou. Aj keď majú nižší plat, majú pokoj. Všetky stresy zažívajú učiteľky a tie peniaze za to nestáli! Ani ten čas, nič!

Takže, naopak štúdium ľutujem ako zbytočné!

Môj syn povedal, že som sa mala rozviesť, keď som ešte mala len jeho. To môžem ľutovať, lebo určite by som si našla nejakú lásku. Mala som sa rozviesť, keď mi bol neverný a nemohol by ma naháňať, že neverná som mu ja po rozvode! 

Ale to som bola blbá a chcela udržať rodinu za každú cenu. Pamätám sa ako som plakala nad fotkou prostredného syna, že tohto pripravím o otca!

No keby som sa bola rozviedla, možno mám dnes úvahy, že možno som sa nemala rozviesť, lebo netušila by som, čo by som s ním ďalej zažila! A všetci by si mysleli, aký bol on úžasný a mala som prekonať jeho neveru.

Moja jedna sesternica z druhého kolena sa rozviedla včas, ešte keď mal ich jediný syn dva roky a tej vyčítali, že sa rozviedla a nedala mu šancu po nevere.

Takže, ľutujem, že som sa nerozviedla, keď som ešte mala jedno dieťa. Ďalšie som mohla mať s iným mužom. 

Neľutujem, že som neodišla zo školstva skôr, lebo učiť ma bavilo a školstvo ešte stále nebolo také nenormálne ako je a bude teraz!

No neľutujem ani to, že som sa teraz rozhodla odísť. Práve teraz majú školenia na novú reformu. A keby mali kam odísť ostatné, odišli by aj tie.

Bola som veľmi, veľmi prekvapená ako ma všetci pochopili, že chcem odísť. Ani jeden človek mi nepovedal zostaň, ale na tvojom mieste, keď už môžeš, by som odišla tiež. Dokonca mi jedna 50 ročná povedala, že by si to so mnou vymenila. A ja jej na to:

– Hej? A zobrala by si aj môj vek? –

A prekvapila ma, že povedala áno. Že aj keby mala mať o desať rokov viac, tak by si to so mnou vymenila.

Ja viem, že všetky mi úprimne závidia, že som už mohla odísť. A všetky mi prajú nech si to užívam. Sú proste skvelé, stretneme sa na rybe.

Takže, tento môj odchod aj od politiky, aj od školstva neľutujem.

Prvýkrát sa cítim ako oslobodený človek! Je mi tak úžasne, že si robím čo chcem a píšem, čo chcem!

Bude ma to stáť peniaze. Ale ja som už zažila v živote toľko chudoby na úteku a bez alimentov, že nejdem do ničoho nového. A ja som skromný človek, čo nepotrebuje veci ale čas a samotu!

Nič nekupujem. A nič ani nepotrebujem. Potrebujem čas a samotu. Mám sa tak úžasne ako za kovidu.

Iní ľudia tým trpeli a ja nie. Keby všetkých zavreli doma, asi by sa mnohí zbláznili, ale ja nie!

Ja by som sa lepšie mala aj vo väzení, keby mi tam dali papier a pero. A ešte by som tam mala knižnicu.

Konečne mám čas počúvať všetky prednášky, čo chcem. A čítať čo chcem. Normálne nestíham, čo všetko chcem. Lebo furt tu dačo počúvam a chcela som vyhadzovať veci zo skríň, čo tu potom vždy vyzerá ako pri sťahovaní.

A ešte som sa nepustila do výroby vintage zošitov a obalov, čo ma teraz najviac baví. Mám toľko materiálu v zásobe, že na toto sa teším.

Aký je z toho záver? Ani neviem.

Rozhodovala som sa správne?

A mužov som zabudla.

Neľutujem, že som nemala vzťahy s ďalšími mužmi bez lásky. To mi stačilo s R. V tomto som ako Anna zo Zeleného domu. Ona hovorievala, že vždy niečo povystrája, ale každú vec len raz a to jej na poučenie stačí!

Neľutujem, že som neskúšala ďalších 500 mužov alebo ďalších 20, akí sú v sexe, či z nejakého nebude aspoň vlažný vzťah.

A šancu k láske som dávala všetkým vymenovaným a opísaným.

Ja nemôžem za to, že ich nevyužili a dali prednosť iným ženám. 

Žiadny sa nemôže sťažovať, že nemal času habadej.

Naopak som bola mimoriadne trpezlivá!

.