Ako som o tom písala, vybavilo sa mi dnes, že raz som išla z prechádzky s kočíkom, mali sme už 3 mesačnú dcéru, za kamarátkou, aby mi nafarbila vlasy. A nebola u seba doma, ale u nejakej inej kamarátky na sídlisku, tak som sa zastavila s kočíkom tam. Vyniesli sme kočík aj s malou na balkón a potom mi povedala, že v tomto byte sa vyspal môj muž s tou mojou priateľkou. Ja som v tom čase kojila a na všetko som bola ešte precitlivelejšia. A sedela som v tom byte, kde sa to stalo pred rokom znova a na gaučovke odkiaľ som videla do otvorenej spálne.
A to som nevedela dopredu, to som sa dozvedela až v tom byte. Plus všetci okolo mňa to vedeli už dávno.
A keby len to, o chvíľu mala prísť aj tá moja priateľka s ktorou sa vyspal. Lebo ona bola s ďalšími tiež kamarátka. Takže o chvíľu tam dokvitla ešte aj ona a vedela, že sme v byte, kde spolu spali znova. A ja som všetko toto hrdinsky znášala. A paradoxne ešte som ju mala rada. Takéto protichodné sily máte v sebe.
Spolu sme chodili aj na kalanetiku a vždy som mala karimatku vedľa nej ako najlepšej priateľky, lebo vtedy som ešte nič netušila. A raz, keď bol nový rok, priala som jej v šatni do Nového roku všetko najlepšie a povedala som tieto slová:
– Nech sa ti vráti všetko dobré, čo si do môjho života priniesla. – Až ju trhlo, hoci ja som tým chcela vyjadriť veľkú vďačnosť za všetko to duchovno, ktoré pre mňa objavila ona. Vtedy som to ešte netušila, ale pamätám si, že ju trhlo.
Potom som sa od inej kamarátky a jej najlepšej kamarátky v práci dozvedela, že si myslí, že nášho prostredného syna pritiahla ako dušu do života ona, že zato je také rozkošné blonďavé a kučeravé dieťa.
Že si myslí, že keď v tom čase spala s mojim mužom a otehotnela som ja, tú dušu ako milujúca pritiahla ona. Vlastne, že moje dieťa je jej dieťa, lebo ona ho už naozaj milovala.
Pritom práve toto dieťa je celé po mne, presne tak som vyzerala ja, keď som bola maličká, že som mala takéto blond kučeravé vlásky a jedine tento syn je po mne a druhé dve sa podobajú na manžela.
Potom nás nalákala do turistického oddielu, kde sa mi ohromne páčilo a mali sme tam krásne zážitky, ale to mi zas tá jej kolegyňa povedala, že takto si plánovala na turistických túrach a tam sme spali na chatách, dostať sa k môjmu manželovi, aby ju mal stále na očiach, čiže dostala nás tam všetkých aj s deťmi. A kolegyni povedala: – Uvidíš, aká to bude láska a ako sa to prevalí. –
A keď ju on odmietol, čo som tu už písala, zrazu tam robila scény, že tam plakala, lebo vraj ju zraňuje, že ma tam vidí.
Jej kolegyňa mi povedala, že mala by som prestať chodiť na turistický, pretože ju to zraňuje.
Viete si predstaviť takú nespravodlivosť?
Keby tak vystrájala manželka, že ju zraňuje vidieť milenku, to si ešte viem predstaviť. Povedzme, že manželku lekára zraňuje, keď tam vidí sestričku, ktorá bola milenkou jej muža, lebo toto sa stalo môjmu zubárovi. Ale že milenku zraňuje, keď vidí manželku a preto má zmiznúť?
Vraj som tvrdohlavá, keď odtiaľ nechcem odísť, ale ja som pre deti chcela tie krásne zážitky, čo sme tam mali s túrami po Slovensku.
No v podstate, vzdala som to kvôli milenke a prestali sme tam chodiť! Aby ona nemusela plakať, že nás tam vidí.
Toto všetko moju psychoterapeutku tak rozčuľovalo, všetky tieto moje zážitky, že ja som sedela a ona sa prechádzala po miestnosti a nedokázala sedieť.
.


Celá debata | RSS tejto debaty