malinova

Nie náhodou mi bolo treba čurať a tak dlho čurať. Anjeli medzitým spracovali bratranca aby si stihol uvedomiť, že sa ma bojí. Preto som sa tak ponáhľala s tým čuraním.

A potom vložil medzi nás ruku anjel, počúvala som v jednom videu, že takto sa o nás starajú, aby taká čistá duša ako ja, nebola zneužitá, keď môj bratranec ešte duchovne tak nedospel a mňa čakala transformácia do celistvosti. Tavenie v ohni, aby som z ohňa vyšla ako babička.

Ale hovorila som vám, že toto nie je dovolenková destinácia. Anjelom je ukradnuté ako vyzerám. Hlavne, že sa môžem vznášať.

Keď som bola u svojej druhej platonickej lásky na chalupe, tam už sa mohlo niečo stať aj keď ja som nevedela, či nebude mať osemdesiat rokov, lebo ja som nevedela ani koľko rokov má, ani ako vyzerá. A psychicky som bola pripravená aj na osemdesiat. Veď prečo by sa so mnou kamarátil ako žena niekto mladší? Dlhé roky som si myslela, čo ak to píše z domova dôchodcov? No v každom prípade to bola moja najlepšia priateľka, ktorej som chcela kľačať pri nohách, že ju milujem a budem milovať cez všetky životy. To som tak cítila, že existuje len nebo v ktorom sedíme na trenažéri a premietajú nám naše životy vo virtuálnej realite, kde sa môžeme pohádať, zomrieť, veď na svet sme prišli hrať tvrdý šport ragby, ale v skutočnosti sedí vedľa mňa na vedľajšom trenažéri, kde môžem doňho aj drgnúť a stále tam budeme sedieť.

Keďže som celú noc cestovala z Prahy autobusom a ja tak neviem spať, zaspala som počas rozhovoru už v kresle pred chalupou. Zobudil ma, či by to nebolo lepšie v posteli a to ja som už čakala, že v tej posteli niečo bude. To ešte pred spaním, takú príležitosť už nebudeme mať.

Tá chvíľa sa mi vryla do pamäti ako s tým čuraním. Ležíte, zaspávate a chceli ste sa milovať. No spánok je tak ťažký, že nedokážete ani otvoriť oči po toľkom cestovaní a vysilení, že si presne pamätám, čo som si hovorila:

– Ešte bude čas! Ešte bude čas! – a zaspala som.

To mi už vo videu nepovedali, koľkokrát sa to zopakovalo, že anjeli ma uspali miesto neho. Asi tiež nebol duchovne pripravený alebo ja som ešte stále nebola celá. Znova sa nič nestalo a už čas nebol.

Sú to náhody?

Po mnohých rokoch som bola s jedným blogerom na turistickej túre vysoko, vysoko niekde nad priepasťou. Nikto tam nebol, len my a liezli sme tam s tým, že budeme milenci. Tohto muža som nespomenula, ale s takýmto milencom by som súhlasila, pretože to bol veľmi inteligentný muž a veľmi dobre mi rozumel. Opravil nám okno, čo sa nedalo zavrieť vedľa kuchyne. To bol on.

A keď už sme boli hore a nebol tam nikto, tak sme sa tam bozkávali a ja už som bola do polpása vyzlečená a myslela som si:

– To je krásna scenéria na milovanie! Rovno vedľa priepasti! Tak takú romantiku som ešte nezažila, hoci s R väčšinou milovanie v prírode, lebo nevlastnili sme dlho žiadnu posteľ.

No odrazu sa začalo blýskať a hrmieť a on povedal: – Musíme utekať dole, aby nás tu hore nezasiahli blesky! – (Presne v ten deň zabilo na Súľovských skalách jednu dvojicu.)

A ja som si pomyslela: „Ja sa nemusím o svoju cnosť starať. Samo nebo to za mňa robí!

Vždy, keby som sa mala s niekym milovať, zasiahne tak, že sa to nestane.“

A prijala som to takto veľkolepo, že to bol zásah neba. Asi sa to teda nemalo stať, keď samo nebo povedalo dosť!

Raz to bola počuraná posteľ, raz to bolo moje čuranie, raz spánok, raz búrka, inokedy som zas z postele ušla a to sa mi stalo 3x a už som o tom písala.

A ja som už potom stratila záujem, čiže až tak som tohto muža nechcela aj keď mi rozumel.

Takáto som ja, keď som sama sebou. Ja autentická, ktorej sa do žiadneho milovania bez zamilovania nechce.

Som človek, čo sa veľmi ťažko zamiluje, lebo nezamiluje. Iným to asi nehrádza zmyselnosť a už si myslia, že sú zamilovaní.

Neverím im, že toľkokrát boli zamilovaní a to málokrát, ako to tvrdia. Nevedia byť k sebe pravdiví, že neboli. Nemyslím nejakí moji, ale vôbec ľudia. Vidia zamilovanosť všade, kde preletia motýle. Chcú mať pocit, že zažívajú aj lásku aj romantiku, aj keď tam žiadna nie je a len zmyselnosť a motýle v bruchu. Ani v bruchu.

Je to cena za to, že ako naposledy cítili ako deti, tak živo. Rovnako stratili schopnosť zamilovania, lebo to patrí k citom.

Keď sa vám netrasú ruky, nie ste zamilovaní. Keď ste to romanticky prežili, nie ste zamilovaní.

Že ste boli zamilovaní, to vám uverím, keď poviete, že ste ušli. To je zamilovanosť.

A to sa mi stalo v dospelosti dvakrát, len s dvomi mužmi, že som mala takéto príznaky.

Ľahko si môžete overiť, či je niekto zamilovaný. Podáte mu mobil a poviete aby mu vyťukal jednu správu. A on nedokáže!

Pretože buď netrafí písmená alebo radšej by zomrel, než by mu napísal správu.

Toto je zamilovanosť. O ktorej sa nikto nedozvie.

Chodíme sem (na planétu) hrať ragby:

.