Najtypickejšie stvárnenie v umení. Balet z ktorého som mala fotky všade po stene, pretože moja kamarátka s manželom boli sólisti nášho baletu a ja som najradšej pozorovala nácvik baletu na tanečnej sále, kde padala a videla som tú drinu. Milujem zákulisie, tú neopakovateľnú atmosféru. A korepetítorka bola moja učiteľka klavíra, tá mladá konzervatoristka, ktorá nikdy nežalovala, že ma čakala na schodoch.
Podľa Junga je to vzťah psychologický horor:
.
Môj bratranec bol empat. Za tvrdou škrupinou, ktorou sa chránil, absorboval všetko toto okolo neho. Žil takpovediac dvojaký život. Jeden vnútorný chránený a druhý, čo iní videli ako múr. Preto bol taký smutný, lebo bol emocionálnou skládkou celej rodiny a to ho ničilo. .
Moja mama mi radila vybrať si môjho muža za manžela. Preto som nedala na vlastné cítenie, že nie som zamilovaná. Môjmu mužovi radil najlepší priateľ, keď sa s ním radil, či vážne som myslela ten list než sme sa dali dohromady, že si z neho len robím srandu! A robila som si len srandu? Ženy mi radili a to boli nevyžiadané rady, aby som sa nerozvádzala! [...]
Knihu Sobecký gén by si mali prečítať všetci, aby rozumeli ľuďom. Ale ľudia si nič neprečítajú a radia iným a radia. Na základe ich chabého rozumu. A keďže ste leniví si to prečítať, poviem vám to ja, čo sa tam píše ako hlavné. Keď človek chce, aby si robil to isté, čo robí on, tak preto, lebo keby si nerobil to, čo on, spochybňuješ tým [...]
vidíš o tomto píš alebo o deťoch v škole a sem... ...
Celá debata | RSS tejto debaty