Aj moja mama bola ako ja. Alebo aj ja som mohla byť sama sebou, lebo hovorila mi o sebe všetko, aby som poznala svet. Moje deti nevedia, do koho bola zamilovaná. Udržujem jej pamiatku ako nezaujímavej ženy bez príbehov, hoci v 16-tich podpálila dom a ušla. A nikto sa to nedozvedel, lebo sa nerozhorel. Len ja.
Viem všetky tajomstva v rodine, ktoré vedela ona a o láskach všetkých, ktoré nevie ani môj bratranec o svojej mame. Ani teta, že ich viem.
Darmo sa všetci hrajú na svätých. Viem ako jedna zo sestier zjedla list počas svadby ako nevesta, čo písala svojmu frajerovi, ktorého nechala kvôli inému. A druhá sestra zachraňovala svadbu, lebo ženích ho našiel. A viem o kom mi spievala iná teta na vŕšku, keď spievala o nesmrteľnej láske labutí, že človek tak verný nie je. Na ktorú svoju lásku myslela, keď to spievala tak precítene. Moja dcéra tak vie, že Big In Japan je pre mňa o mojej prvej láske.
Viem o ďalšej z nich, ako bola zamilovaná ako vydatá a všetky sa mojej mame zdôverovali, lebo bola človek s pochopením pre iných. Preto mi ju všetci závideli. Viem toľko príbehov z rodiny, že všetkých by trafil šľak, že ich viem. Ale pre moju mamu som bola najdôležitejšia ja a aby som poznala svet, čo všetko sa môže stať a nie vymysleným ľuďom, nejakým vzdialeným v knihách, ale nám!
Preto verím, že všetci majú neskutočné príbehy, ktoré iným len nehovoria. Ale každý z nich by stál za knihu, každá moja teta je ako literárna postava. Romány sú proti tomu šuviks, lebo do románu nemôže spisovateľ narvať toľko, čo sa stane len jednému za jeden život.
A preto som sa nebála potom žiť svoj život ako som chcela. Moja mama mi bola vzorom a aj pochopenia pre všetkých. Mne by mohol hockto porozprávať a hocčo a nebola by som prekvapená. Preto som bútľavá vŕba a využili to aj muži.
Môj otec zvádzal aj maminu sestru. Ešte aj o tom mi mama porozprávala. A ktorá mama by to dcére povedala?
Ľudia tak odstrašujúco len vyzerajú, ale keby vzájomne do seba videli, možno by nastal aj raj pochopenia na zemi. To len táto spoločnosť z nás robí rovnaké kocky, čo ubíjajú iné kocky tým, že zapadnú do múru.
Aj táto teta, ktorej som sa bála, to zažila a ako vydatá a chcela sa kvôli tomu rozviesť. Ale všetci sa hanbíme pred múrom.
.


Celá debata | RSS tejto debaty