malinova

Ženy sú len Popolušky alebo Carmen Erika.

Aj ja som pre vás chcela byť takáto, každá jedna chce pre vás obrazne vyzerať takto, lebo keď ju ľúbite, vyzerá takto:

Skromná na lásku som veru nebola ani ja a ani nebudem.

Ale nezabúdajte, že je to len Popoluška a takto vyzerá objektívne ako nenápadná, ušmudlaná. Len vaša láska z nej a len pre vás urobí nejakú princeznu.

– Ale princezna to není vzácny pane! –

A preto sú potom z mnohých Eriky – Carmen, lebo Erika má úspech. Všimnite si, že náhodou má tiež vedro :D, čo som zabudla, že v tejto ukážke má. To asi tiež nie je náhoda, že práve vedro. Režisér podvedome cítil ako to je so ženami.

Dá mu vedro zmyselnosti a ona sa nudí, chce Toreadora! Presne ako muži!

Viem o tom niečo, lebo pre svojho muža som bola Carmen. Preto bol do mňa taký zbláznený.

Ale verte mi, že v podstate každá Carmen sa nudí. Lebo aj keď to vyzerá, že má priestor na túženie, nemá!

Ženy sú iné.

Chcú loviť v citovej hmle, nie v zmyselnosti. Tá ich zabíja. Ich potenciál v láske, pretože mužská zmyselnosť je mužské prekračovanie hraníc.

Keď ich všetky prekročí, ona už nemá žiadny priestor na lásku. Na svoju lásku a svoju zamilovanosť. Prestáva byť zamilovaná.

Ako som mohla byť zamilovaná do toho mladého, keď prekročil všetky hranice? Kde mne zostal priestor na nejaké túženie a zamilovanie?

Takto muži prichádzajú o lásku. On má všetko, ona nič, ale jemu to nevadí!

Lebo si myslí, že ho miluje, keď mu dala všetko!

Myslí, si, že dostal všetko!

Ako nedostupná len vyzerá a trvá to veľmi krátko:

z 3.2.:

„To by vysvetľovalo prečo som niekoľkokrát v živote zažila, že dlho, dlho nič a zrazu naraz dvaja.

Prvýkrát, keď som zažila, že niekto chce so mnou chodiť, povedal mi jeden na lúke, keď sme ležali pod stromom, že nechce ma len on ale aj jeho najlepší kamarát (to mal byť čestný prístup, že priznal aj jeho) a mám si vybrať ktorého chcem. Preto to aj dopadlo zle a nechodila som ani s jedným.

Potom zas dlho, dlho nič a naraz mi písali z vojny dvaja bratia a veľmi často ležali v schránke, ktorú som tak netrpezlivo otvárala, naraz dva listy od dvoch bratov. Tiež to preto zle dopadlo a jednému z nich som sa preto stala osudovou láskou.

Aj v Bratislave nič a zrazu som si dala na jednej diskotéke v prírode naraz rande s dvomi. Neverila som totiž, že prídu. Zabudnú, len pili, len mali odvahu a zabudnú prísť. Preto som aj druhému povedala ten istý deň, to isté miesto a tú istú hodinu. Možno tam prídem sama. Jeden by tam mohol prísť. Veď stačil by mi jeden. Konečne aspoň jeden.

A keď prišiel ten deň, prechádzali sa tam vedľa seba naraz dvaja. Už v tej dobe bol jeden ženatý. A tak to aj dopadlo, že nemohla som vyjsť z brány a povedať: – Tak, tu ma máte! –

A zas som nemala nikoho.“

Bývali sme vtedy v internate na Uršulínskej v Bratislave a z okna sme videli na ten stĺp pri ktorom sa obidvaja prechádzali. Ja schovaná za oknom, spolužiačky v okne: – Stále sa tam prechádzajú. –

– Ktorého chceš? –

– Jeden odíde a druhý tam zostane, počkaj. –

– Ktorý chceš aby zostal? –

Viac sa mi páčil ten ženatý. Sledovali sme kedy druhý odíde. Ale prvý odišiel ženatý. A keď odišiel aj druhý, behom som šla dolu, že ešte niekde na ulici dobehnem toho ženatého. V centre Bratislavy, tam je Uršulínska.

Ale ako som prechádzala uličkami, zrazila som sa na rohu s tým druhým.

Podstatné je to, že sa mi to znova zopakovalo. Ako prvýkrát pod stromom naraz dvaja, ako dvaja na prvom rande, ako dvaja bratia, tak aj teraz.

Ale teraz ste obidvaja ženatí. Posnívala som si a ťažko by bolo vybrať. Zas by som chcela obidvoch.

Ale na rozdiel od vás ma nebaví trápiť iných ľudí ako to bavilo vás, keď ste trápili mňa.

Čo keby som si vybrala zle? A čo keby som potom oľutovala, že som si nevybrala druhého?

Vás také myšlienky netrápia, však aj manželka, aj milenka fanúšik.

Aspoň chápete, prečo radšej zostanem sama, ktorá som ja autentická?

Ako Carmen, čo by potom radšej chcela Toreadora?

Už nikdy nechcem byť Carmen! Takto to na svete bolo nudné!

Vás má kto utešiť, vaša Carmen doma. Máte celé vedro.

.