malinova

V tomto svete sú takzvané ženské zbrane normou. Asi takou ako samopaly a drony.
No je to tak choré ako keď ženy používajú ženské zbrane.

Keby to bola úprimnosť, tak by sa to zbrane nevolalo. Keď žena používa ženské zbrane, nie je úprimná.
Je to teda herecký výkon alebo jej ľahostajnosť k zraneniam iných.

Nespomínam si na tých, ktorí zranili mňa, ale vybavujú sa mi situácie, keď som bola k citom iných ľahostajná. Lebo veď čo, iní necítia, cítime len my. A napriek tomu som tie situácie nezabudla, vybavili sa mi, keď som ja spoznala zranenia.

Vybavil sa mi chlapec, ktorý bol nenormálne do mňa zamilovaný a ja som ho vodila za nos. Alebo že chlapca pre ktorého som bola potom osudovou láskou, som nechala, keď bol na vojne. Pritom povedal mi, že nechce zažiť, že ho nechám na vojne.
Ja som bola len veselá a nemala som pocit, že na veselosť nemám právo.

Asi preto som sa rozhodla, že už nebudem používať žiadne ženské zbrane. Žiadne koketovanie nič.
Takú ženu si potom mnohí nevšimnú, ale to ma nezaujímalo. Ja už herectvo nepácham.

Asi smiešne v tomto svete. Je to ako triedenie odpadu, keď všade sú skládky. Alebo záchrana zvierat vegetariánstvom.
Ale ja som si tak myslela, že inak sa k láske ani nedopracujete a stále si to myslím.
Nie je to záchrana iných, ale moja záchrana pre mňa.

Necítim sa za jeho smrť vinná, ako sa v tomto filme cítil vinný jeden z bratov, že nezomrel on ale brat, ktorého podľa neho ich mama milovala viac.

Je mi ľúto, že som ho nemilovala, lebo spätne vidím, že by si to zaslúžil najviac ako som potom spoznala mužov, akí sú.

A je mi ľúto, že pre mňa bol ukážkou ako nechcem žiť, aby som len preto, aby som niekoho mala, stála pri posteli muža, ktorého nemilujem, ako v to ráno.

On mi ukázal moju nelásku a nudu z takých vzťahov, prečo som si povedala musíš hľadať lásku.

Netriedim odpad kvôli nemu ale kvôli sebe, lebo to tak považujem za správne a dôležitejšie než stav planéty!

.