malinova

Myslím si, že najväčší rozdiel medzi ezoterikou a bežnou vierou je v tom, že bežná verí v individualitu ľudí, že všetci naozaj existujeme a budeme existovať aj v budúcnosti. A verí v skúšky, ktoré vám dáva niekto iný zvonku.
No v ezoterike ľudia veria v samé ilúzie, ktoré sú len ako film, ktorý sa vám premieta z vlastného vnútra. Doslova tak, že vy malé sklíčko, váš malý záber vedomia je zasunutý pred projektor, ktorý to premietne ako váš život do virtuálnej reality.
To znamená, že ľudia okolo vás, tých, ktorých nenávidíte, ktorí sú vaše lásky, ktorým niečo závidíte, ktorí ubližujú iným, všetko ste to vy jeden z toho sklíčka len obrazne, čo sa v tom sklíčku odohráva.

Keď niekoho neznášaš, to si ty, on je obrazne časť teba s ktorým chceš skončiť ale živíš ho aby existoval. Keď ťa niečo dostane, čo nepoviem nikomu, čo presne to bolo, čo ťa zasiahlo rozochvením a láskou, to si ty!

To nie je niekto iný, to si ty! Toto v tom sklíčku teraz je. Toto sa tam objavilo a nie v niekom inom, ale v tebe!
On, ona ti to len obrazne hrá vo virtuálnej realite.
A ty to vonku nemôžeš chytiť, lebo pokiaľ nevieš, kde to presne je v tebe, môžeš to len pár sekúnd naháňať ako tieň ruky na stene, ktorá je tvoja!

Ako sa s tým žije?

Niekedy si umývam zuby a poviem si: – A ja toto nebudem riešiť, lebo čo by som sa strachovala, keď sa mi len zdá? –
Niekedy si v posteli poviem: – Čo keď som na svete len sama, lebo v mojej virtuálnej realite je všetko vymyslené? –

Keby ste tomuto verili, čo by ste mali záujem v sebe skúmať?
Strácali by ste čas tým, čo vás hnevá? Alebo dali priestor tomu rozochveniu?

Pripadám si vtedy ako detektív v skúmaní tieňa na stene. Ešte raz, čo to bolo? Čo sa tam mihlo? Prehraj si to ešte raz, presne ten moment lebo o chvíľu to zmizne. Čo to vyjadruje? Čo ma na tom rozochvelo? Nedáva to zmysel. Natoľko je to vždy niečo nové.
Momenty rozochvenia vôbec nie sú tam, kde ich čakáte so svojou úbohou logikou. Vždy je to nejaká blbosť, ktorú ste prehliadli. Takéto niečo predsa vo vás nemôže byť!

Teraz strašne veľa spím. A neskutočne sa teším do postele so svojim anjelom. Volám to svoj anjel, čo je taká časť vo mne, čo mi zvestuje a premieta a vždy s plánom – Prehraj mi to ešte raz. Budem rozmýšľať aký to má zmysel, prečo práve toto. – A väčšinou zaspím.

Skúmam jeden moment, čo ma dostal a stále som na to neprišla.
Ako by ste sa mohli v samote nudiť?

Celý svet je naopak ako smetný kôš, ktorý keď už konečne prídete domov ku svojmu smetnému košu, z neho môžete vyhrabať ten moment a zamerať naň pozornosť.

Možno sa vám to bude zdať absurdné, že žena čo žije v celibáte, si nevyčíta, že nemala sex, ale že ho mala.

A možno vám to ani nevysvetlím, ako si ešte aj niekto taký môže vyčítať, že zážitkom, len zážitkom zničil lásku. Lebo muži si isto nemyslia, že sexom zabíjajú lásku.

Ale už som vám to napísala, že keď sa žene príliš rýchlo splní muž a príliš rýchlo s ním zažije sex, už nikdy ho nebude milovať tak ako by mohla keby sa jej nesplnil a rešpektovala zákonitosti lásky. Keď to urobí v opačnom poradí, už nikdy tam nebude parket pre lásku.

Preto som potom napísala, že keď som sa vedľa neho zobudila a on ešte spal, pozerala som cez okno na východ slnka a myslela si, takto sa cítia muži, keď sa zobudia vedľa ženy, ktorú nemilujú. Môže byť krásna, mladá ale nemilujú ju.

Preto som z nášho vzťahu chcela zmiznúť. Nudil ma, lebo lásku som tým zážitkom zabila. Nepredpokladala som totiž, že preňho budem viac než len tiež zážitok. Myslela som si, že možno o mesiac mi povie, že sa vracia k mladším a ja predsa nič nečakám než len zážitok.

No po mesiaci mi on urobil scénu v aute, že on ma miluje a ja som ho len zneužila na sex.

Naozaj o láske nerozhoduje, či je mladší, nech by bol akýkoľvek krásny alebo krásna, ale či dodržíte autentické zákonitosti v ktorých sa môže narodiť láska. Ale komu to vysvetlíte v tomto svete, ktorý si myslí, že láska môže začínať aj sexom? Keď pre mužov môže a takto vzniká?

Ale u žien nie. Viete to muži?

Lebo to je odpoveď na to, prečo ho už nemiluje aj keď mu zahrá divadlo, že miluje a k tomuto to divadlo malo aj slúžiť, aby sa dopracovali k láske. A potom ani nevedia, prečo sa nedopracovali. Prečo ju len predstierajú. Prečo je tam skôr priateľstvo a nie láska.

Ja dosť rýchlo chápem citové zákonitosti a najmä keď ich prežijem. Prišla som na to, prečo keď toho muža ulovím, nebudem ho milovať. A že šancu má len ako neulovený. Lebo ešte som ju nezabila jeho poradím a zostávam autentická. A nielen ja, všetky.

Ešte som ho stretla na zastávke, čakal tam sám so svojim asi dvojročným synčekom a stále bol krásny lebo mal ešte aj dlhšie vlasy. Pýtala som sa ho ako sa má a celkom ješitne som pochopila, že niečo také ako so mnou už nezažil. Že som doteraz neporazená ako mi to stále hovoril. Ja som necítila lásku ale ješitnosť, keď už s tebou nemôžem byť a musela som sa ťa vzdať, stále som neporaziteľná.

A preto som si uvedomila, že keď chcem zažiť lásku, nemôžem mať sexuálny zážitok, lebo lásku k nemu už potom cítiť nebudem.

Tým nemyslím nikdy, ale že musím trvať na svojom autentickom poradí!

Myslíte si, že to muži pochopili?

Každý jeden si myslel, že som tú možnú lásku zabila tým, že som o sex neprejavila záujem, že toto mi nestačí.

No len tých som v sebe nezabila, ktorým som sex odmietla.

Takže, nezažila som lásku, svoju lásku, lebo ja som ho tým sexom pre seba zabila. Prišlo to pre mňa v nesprávnom poradí a preto som mu už nedokázala klamať a ako klišé hovoriť Ľúbim ťa.

Musíš si vybrať – chceš výhru alebo lásku?

Za autentickosť sa platí tým, že sa musíte naučiť prehrávať.

Pre ženy to platí stopercentne!

Lebo nikto nevie, aké neautentické divadlo by ste vedeli predviesť a vždy ste v pokušení kvôli výhre.

Ale po neautentickom divadle – keď sa žena pustí cestou sexu, láska nepríde, lebo pre výhru a vypočítavosť ste stratili autentickosť.

Pre obyčajné nerešpektovanie skromnej autenticity.

Keď to nie si ty, nemôže to byť tvoja láska!

.