„Horné 1 %“ v skutočnosti nie je horné 1 %, ale malá skupina židovských bankárov a priemyselníkov vrátane (Rothschildovcov a ďalších) vlastníkov amerického FEDu“

25. júna 2025 22:33, Prečítané 73x, malinova, Nezaradené

„Nic, co neschválí Chabad, se v Izraeli, v USA a… ani v Rusku nepohne! Ano, čtete správně, ani v Rusku!“

Aj keď servilní novinári bojujú proti Ficovi, Fico je len miestny kohút na maličkom smetisku a nie je to bankár alebo kolonialista. Nemá moc plánovať vojny, zotročovať krajiny alebo páchať genocídu.

Politici vo všetkých krajinách mali kradnúť, aby ich mali čím vydierať ako len smetiskových kohútov.

Okrádanie občanov v rôznych krajinách bolo riadené svetovými oligarchami takto: Ak nás budete poslúchať, za odmenu môžete kradnúť ako aj Lajnová.

Sám Zdechovský priznal, dá sa to linkovať kde, ale nechce sa mi aj to, že Matovičovi dali pokoj, lebo poslúchal!

Pokiaľ Smer poslúchal, mohol aj kradnúť, ale keby sa búril, majú na všetky neposlušné vlády čo vytiahnuť cez svojich drábov novinárov. Veď zamestnávajú ako svojich politikov len svojich lokajov!

Najhoršie je, že ovládajú aj médiá!

Čiže nie, nevládne nám Fico, ale svetoví oligarchovia, ktorých naši pandrláci musia poslúchať.

Tak čo sa tu hráte, že bojujete proti mafii?

Vy nieže nebojujete proti mafii, vy ste v médiách zamestaní mafiou a mafiánmi na svetovej úrovni, aby ste zabezpečovali jej moc!

A na bojovníkov proti nejakej mafii sa máte hrať na nejakom miestnom kohútovi Ficovi, ktorý poslúcha a je vydieraný tiež!

Presne tak ako vy!

Sionistická věrchuška Chabadu plně ovládá Trumpa

„A multimiliardářka Miriam Adelsonová je samozřejmě nejen vdovou po Sheldonu Adelsonovi, “kasinovém magnátovi” [6] a arcisionistovi, ale také fanatickou sionistkou. Oba Adelsonovi patří mezi nejštědřejší podporovatele Donalda Trumpa. Už během jeho prezidentské kampaně v roce 2016 patřili [7] k jeho “největším dárcům.” V roce 2020 – když mu byly podle všeho ukradeny volby – poskytli největší individuální příspěvek, celých 75 milionů dolarů.

V roce 2024 to Miriam Adelsonová vytočila ze svého účtu na jeho podporu 106 milionů dolarů [8]. Pouze Elon Musk (276 milionů dolarů) a výjimečný bohatý dědic Timothy Mellon [9] (150 milionů dolarů) dali ještě více [10]. A není divu, že Musk se s Trumpem krátce před útokem Izraele na Írán rozešel ve zlém. Prostě Elon Musk musel už tehdy vědět, že Trump se chystá vstoupit do války s Íránem.

Donald Trump u hrobu Menachem Mendel Schneersona v New Yorku, nejvyššího ideového vůdce Chabad Lubavitch. New York, 7. října 2024

Z tohoto výčtu proto doufám už nyní všichni chápete, komu Turmp slouží, komu skládá účty, komu je povinován úsluhou, a podle jakých not musí skákat a tancovat. Trump se dostal k moci poprvé v roce 2017 i podruhé v roce 2025 jako prezident jen díky podpoře Chabadu Lubavitch a peněžních prostředků poskytnutých izraelskými sionisty.

Chabad Lubavitch je židovská šlechta, panská rasa nad Židy, vládnoucí skupina nad celým Izraelem. Nic, co neschválí Chabad, se v Izraeli, v USA a… ani v Rusku nepohne! Ano, čtete správně, ani v Rusku! Donald Trump v úterý zrušil [11] v Bílém domě pracovní skupinu, která pracovala na protiruských sankcích. Co se stalo? Neříkejte, že neznáte odpověď. Prostě velký obchod mezi kádry Chabadu – Trumpem a Putinem.“

„Ja by som chcela vedieť, prečo sa všetci boja sionistov, myslím v EÚ. Akým spôsobom si zabezpečujú moc, že ich poslúchajú všetci a boja sa ich progresívci aj Fico keď moc sionistov považujú za hoax? Ako a čím ovládajú ľudí?

Seymour Hersh napísal: “Velmi zjednodušeně řečeno, cílem mesianistů je apokalyptický světový konflikt, ve kterém Izrael utrží malé ranky, ale nakonec z něj vzejde jako nový světovládce, zatímco ostatní se pobili na ohrabky.”

Ako tomu rozumieť? Čím ovládali svet v minulosti a čím môžu v budúcnosti?

Prečítaj si tento text a dodaj, že okrem dvoch centrálnych bánk vlastnia všetky tlačiarne “zberneho papieru” ktorými ovládajú otrokov.
https://www.moonofshanghai.com/2025/04/en-larry-romanoff-richest-man-in-world.html

„Účel tejto eseje je trojaký: (1) upozorniť čitateľov na existenciu dlhotrvajúceho sprisahania o identifikácii „najbohatšieho muža sveta“, (2) vylúčiť z diskusie súčasný zoznam kandidátov a (3) zdokumentovať, že malý počet židovských bankových rodín pôsobiacich v londýnskom City už celé generácie drží tieto bohatské rekordy s majetkami, ktoré sú rádovo vyššie ako čokoľvek, čo by sme si dokázali predstaviť.

Veľká časť tejto eseje je primárne založená len na jednej jednoduchej téze: že tí, ktorí majú obrovské bohatstvo, ho nenechávajú ležať napospas osudu, ale neustále ho dobre využívajú; peniaze sú vždy v práci. Požičiavajú sa na financovanie vojen a kolonizácie, na nákup legitímnych podnikov, na nadviazanie kontroly nad vládami a národnými ekonomikami a ďalšie. Čo sa týka úrokových sadzieb pre dlhodobú akumuláciu, máme tendenciu myslieť si, že historické úrokové sadzby boli veľmi nízke, možno len 1 % alebo 2 %, ale to sa len zriedka stalo. Dôvodom, prečo sa Abraham Lincoln uchýlil k tlači svojich „zelených bankoviek“ ako meny, bolo to, že Rothschild požadoval 24 % úrokovú sadzbu na financovanie Únie v americkej občianskej vojne. Existuje mnoho ďalších takýchto príkladov, keďže najmä financovanie vojny malo vysoké úrokové sadzby. Holandské perpetual dlhopisy vydané Židmi mali v 16. a 17. storočí úrokové sadzby 10 % a 12 %; Janov vydal v 17. storočí veľkú časť svojho dlhu s úrokovou sadzbou 9 %. V tejto eseji som pre výpočet zloženého úroku použil sadzbu 5 %, čo je síce ľubovoľná voľba, ale v celkovom kontexte sa javí ako rozumná a konzervatívna. Sprievodné grafy od Bank of England túto voľbu zrejme odôvodňujú.[1][2]

Veľké množstvo najväčších svetových korporácií vlastnia a kontrolujú Židia, mnohé z nich vyvolenou skupinou v City of London, ale aj veľmi veľa mimo tejto malej skupiny. Najväčšie svetové ropné spoločnosti sú kontrolované židovskými záujmami, rovnako ako veľké farmaceutické spoločnosti, mnohí výrobcovia zbraní a svetové letecké spoločnosti, prevažná časť svetovej prepravnej kapacity a mnoho ďalších odvetví, ktoré by vám bežne nenapadli. Je nemožné získať prístup ku všetkým informáciám potrebným na to, aby sme sa čo i len odvážili odhadnúť hodnotu vlastníctva korporátneho majetku týchto ľudí, ale uvedomte si, že prakticky všetky médiá na Západe a veľkú časť hlavných mediálnych kanálov vo zvyšku sveta, vrátane filmov a vydávania kníh, vlastnia alebo kontrolujú Židia. Existujú medzinárodné spoločnosti v celkovej hodnote mnoho biliónov dolárov, ktoré sú úplne židovské; Nestlé, Sanofi, Monsanto sú len niektoré zo stoviek takýchto spoločností. Nemôžeme ľahko vedieť, aká časť z toho sa vráti k našej hŕstke židovských bankárov v City of London, koľko z toho bolo financované a je z neho riadené, ale nie je to zanedbateľné. Veci nie sú vždy také, ako sa zdajú. Mnohé z veľkých svetových majetkov boli financované Rothschildmi alebo inými osobami z tohto vnútorného kruhu, a preto existuje skryté vlastníctvo, ktoré nikdy nebude odhalené. Pri prehľadávaní historických záznamov niekedy zistíme, že veľmi bohatý muž zanechal majetok len v hodnote niekoľkých miliónov dolárov. Nie je tajomstvom, hoci zjavne nie je všeobecne známe, že jeden z Rothschildovcov financoval Rockefellerov vznik spoločnosti Standard Oil a urobil to isté s oceliarskym impériom Andrewa Carnegieho a majetkom Harriman Railway v USA, okrem iného. Financovanie sa zvyčajne uskutočňovalo prostredníctvom J. P. Morgana, ktorý bol agentom Rothschildovcov počas celej svojej kariéry, a v skutočnosti samotné Morganove bankové záujmy boli oveľa viac európske židovské ako americké. Stojí za to upozorniť čitateľov na túto skutočnosť, pretože sa zdá, že veľká časť bohatstva slávnych amerických a európskych rodín nemusela byť v skutočnosti ich, ale patrila židovským finančníkom v pozadí. Dnes do tejto kategórie patria Google, Facebook, Tesla, Amazon, Starbucks a mnoho ďalších, firmy, ktoré by bez rozsiahleho financovania a intenzívneho plánovania, ktoré by pochádzali z iných zdrojov, nemohli dosiahnuť taký rozsah kontroly nad trhom.

Bolo vykonaných množstvo štúdií o prepojenom vlastníctve a kontrole spoločností, ktoré dospeli k zhodným záverom, že len 400 spoločností, a možno aj len 250 spoločností, vlastní priamo alebo aspoň kontroluje viac ako 40 % celkovej hodnoty kótovanej na všetkých burzách cenných papierov.[3][4][5] Ale za týmito 400 alebo 250 spoločnosťami sa skrýva rovnaký počet mužov, ktorí tieto spoločnosti ovládajú. Aj keď je väčšina veľkých spoločností kótovaná ako verejne obchodovaná, niekedy so stovkami miliónov akcií v obehu, nemôžeme vedieť, kde leží skutočná kontrola. Čoraz častejšie veľa akcií držia zástupcovia ako Blackrock alebo Blackstone alebo iné investičné skupiny a nemáme žiadne informácie o klasifikácii akcií alebo iných obmedzeniach hlasovania a kontroly. Ani široká verejnosť nemá informácie o prepojených riaditeľoch, ktorí majú absolútnu každodennú kontrolu vrátane všetkých finančných rozhodnutí. A čo je dôležitejšie, nie je potrebné vlastniť viacero akcií, ak ovládate predstavenstvo alebo ak čítajú z rovnakého scenára. Títo ľudia môžu vyprázdniť štátnu pokladnicu spoločnosti, aby mohli vyplácať neobmedzené dividendy bez dane prostredníctvom daňového raja, a to bez toho, aby vyvolali nepokoje bežných akcionárov, ktorí týmto záležitostiam len zriedka rozumejú. Do tejto kategórie patrí mnoho európskych bánk, pričom väčšina z nich je v židovskom vlastníctve a je pevne držaná židovskými investormi. Niekoľko desiatok najväčších európskych bánk, ako sú HSBC, BNP Paribas, Lloyd’s, má trhovú kapitalizáciu v biliónoch a aktíva presahujú 30 biliónov eur. Hlavné severoamerické banky, ako sú Goldman Sachs, Citigroup, Wells Fargo, opäť vlastnené Židmi, majú trhovú kapitalizáciu viac ako 1,5 bilióna dolárov a aktíva, ktoré sa k nej rovnajú. Navyše máme doslova stovky židovských bánk vo Švajčiarsku a ďalších krajinách, ktoré sa nikde neobjavujú na žiadnom zozname. Mnohé z najväčších svetových poisťovní a zaisťovní vlastnia Židia s kombinovanou trhovou kapitalizáciou v biliónoch a neexistuje spôsob, ako určiť hodnotu Lloyd’s of London, celosvetovej poisťovacej platformy, ktorá je prakticky na nezaplatenie. Potom sú tu ropné spoločnosti; Len spoločnosť Royal Dutch Shell má trhovú kapitalizáciu viac ako 200 miliárd dolárov a existuje veľa takýchto spoločností, kontrolovaných Židmi, ktoré, ako uvidíme, stačia na to, aby kontrolovali svetovú cenu ropy.

Dve hlavné spoločnosti rýchloobrátkového spotrebného tovaru (FMCG), Unilever a P&G, obe židovské, majú spoločnú trhovú kapitalizáciu viac ako pol bilióna dolárov. Firmy súvisiace s internetom, ako sú Google, Meta, Amazon, Dell, Oracle, opäť všetky židovské, majú spoločnú trhovú kapitalizáciu takmer 5 biliónov dolárov. Svetové módne domy a klenotnícke firmy, prevažne vlastnené alebo kontrolované Židmi, firmy ako Swarovski, YSL, LVMH, Cartier, Hermès, Estee Lauder, L’Oréal, majú trhovú kapitalizáciu viac ako 1 bilión dolárov a existujú stovky klenotníckych firiem, brúsičov a obchodníkov s diamantmi, obchodníkov so zlatom, ktorí pôsobia v zákulisí a sú tiež vlastnení Židmi a ich spoločná hodnota sa pohybuje v biliónoch dolárov. Hlavní výrobcovia zbraní a zbraní, ktorí vždy mali vysoké percento židovského vlastníctva a kontroly, majú opäť trhovú kapitalizáciu v blízkosti 1 bilióna dolárov. Ďalším príkladom sú hlavné svetové potravinárske spoločnosti, opäť prevažne vlastnené Židmi. Nestlé, úplne židovská spoločnosť, vlastní viac ako 2 000 značiek potravín s trhovou kapitalizáciou približne 1/3 bilióna dolárov. Pepsico je druhou najväčšou potravinárskou spoločnosťou na svete, ktorá vlastní stovky významných značiek, a mnoho ďalších, ako napríklad Kraft Heinz, Mondelez, Danone, Anheuser-Busch Inbev, Coca-Cola, Diageo, Starbucks, má kombinovanú trhovú kapitalizáciu najmenej 1,5 bilióna dolárov. Najväčšie farmaceutické spoločnosti na svete sú všetky židovského pôvodu s kombinovanou trhovou kapitalizáciou okolo 4 biliónov dolárov. Hlavné severoamerické mediálne spoločnosti (všetky vlastnené Židmi) majú trhovú kapitalizáciu viac ako 1 bilión dolárov, s ešte väčším počtom európskych médií, ktoré sú tiež prevažne židovského pôvodu a prakticky všetky sú židovského pôvodu. A to ignoruje ich mediálne podiely v Latinskej Amerike, Ázii a Afrike. A existujú doslova stovky židovských spoločností, ktoré sa ľahko nezmestia do vyššie uvedených kategórií, vrátane všetkého od H&R Block cez Mattel a Hasbro, Monsanto, Ben and Jerry’s. Zoznam je takmer nekonečný. Ich hodnota a vplyv sú spolu obrovské. Skutočná sila: Rodinné dynastie

Keď čítame o Billovi Gatesovi alebo Warrenovi Buffettovi, máme tendenciu myslieť jednoducho na niekoho, kto založil spoločnosť s dobrým nápadom a počas svojho života vybudoval obrovský podnik, ktorý dnes má hodnotu mnohých miliárd. Toto uvažovanie je však zjednodušené, pretože obmedzujeme svoje myšlienky len na jednu generáciu. Ľudia, ktorými sa tu zaoberáme, sú rodinné dynastie, ktoré zhromažďovali svoje bohatstvo možno desať alebo dokonca dvadsať generácií. S Rothschildovcami, Sassoonovcami a mnohými ďalšími sa vraciame do 17. a 18. storočia, s rodinnými dynastiami, ktoré sa v priebehu storočí enormne rozrástli a udržali si kontrolu nad svojím čoraz rozsiahlejším bohatstvom prostredníctvom vyhýbania sa dedičským daniam, prísnych zmiešaných sobášov a spoločných zámerov. Najväčšie zo všetkých rodinných dynastií sú skryté pred zrakom, vymazané z médií, vymazané z historických učebníc a takmer nikdy nepriťahujú pozornosť verejnosti. Všetci títo sú Židia – Rothschild, Sassoon, Sebag-Montefiori, Warburg, Lehman, Goldman a mnoho ďalších mien, o ktorých ste možno nikdy nepočuli. Tu je zoznam niekoľkých židovských bankárov, ktorí predstavujú možno len 25 % z nich, pričom väčšina z nich začala s bankovníctvom, financiami a priemyselnými operáciami na začiatku až v polovici 19. storočia, teda v priemere takmer 200 rokov, a mnohé z nich viedli k židovským rodinným dynastiám, ktoré pretrvávajú dodnes, úplne mimo dohľadu verejnosti. Rothschild, Sassoon, Warburg, Moses Montefiori, Sebag-Montefiori, Kadoorie, Lehman, Israel Moses Seif, Kuhn Loeb, Goldman Sachs, Salomon, Schiff, Joseph Hambro, J. Henry Schroder, Samuel Montagu, Emile a Isaac Péreire, bratia Lazardovci, bratia Bars, Seto Speyman, S. Bratia, Ernest Oppenheimer, Abraham Oppenheim, Carl Fuerstenberg, Jacob Goldschmidt, Oskar Wassermann, Hirsch, Raphael Jonathan Bischoffsheim, Hambro, Isaac Glückstadt, Levy Martin, Markus Rubin, Goldsmid, Rosenthal, A. Dunkelsbueler, rodina Eugena Gutmana, M. Gutmana a M. Speberta, M. Speyer-Elissen, Emile Erlanger, S. Japhet, Ernest Cassel, Carl Meyer, Achille Fould, Luigi Luzzatti, Wertheimer a Gompertz, Lippman.[6][7][8]

V počítači mám grafiku, ktorá zobrazuje majetky dynastie Rothschildovcov, zobrazenú ako organizačná schéma s malými rámčekmi označujúcimi majetky a čiarami všade označujúcimi vlastníctvo a kontrolu. Je taká veľká, že na jej vytlačenie v najmenšom čitateľnom písme by bol potrebný list papiera s veľkosťou pol metra. Rothschild nedávno vytvoril novú banku len na správu svojich pozemkov skonfiškovaných chudobným krajinám. Je ťažké získať spoľahlivé informácie, pretože veľká časť z toho sa deje prostredníctvom anonymných bánk, agentov, spriaznených spoločností a prechádza cez nespočetné daňové raje. Rothschild vlastní okrem iného Sanofi Pharma s kapitalizáciou 125 miliárd dolárov, Economist a IHS, čo je najväčší prevádzkovateľ mobilných vysielačov v Afrike.[9] Anglo American založil Ernest Oppenheimer, nemecký Žid. So sídlom v City of London je to jedna z 250 najväčších spoločností na svete, ktorá produkuje zlato, diamanty, iné kovy a takmer polovicu všetkej svetovej platiny. Ich dcérskych spoločností a investícií je príliš veľa na to, aby sa všetky vymenovali. Keď Ernest zomrel, jeho nástupcom sa stal jeho syn Harry, ktorý sa stal aj predsedom predstavenstva spoločnosti De Beers, takže môžete vidieť, ako rodiny integrujú a racionalizujú svoje majetky. Židovskí Wallenbergovci vo Švédsku podnikajú už 200 rokov a dnes vlastnia väčšinu veľkých švédskych priemyselných skupín, ako sú Enskilda Bank, Ericsson, Electrolux, ABB, SAAB, SAS Group, SKF, Atlas Copco a Nasdaq. Ešte pred 50 rokmi zamestnávali rodinné podniky Wallenbergovcov 40 % švédskej priemyselnej pracovnej sily a predstavovali 40 % celkovej hodnoty štokholmského akciového trhu. Trhová kapitalizácia iba desiatich ich spoločností je takmer 350 miliárd dolárov a veľa z toho bolo ukrytých v trustoch a daňových rajoch. Swarovski so svojím falošným „kryštálom“ je ďalšou 150-ročnou židovskou dynastiou. V tejto eseji budem ignorovať veľkú časť histórie týchto židovských rodín a začnem od začiatku 19. storočia, ale treba poznamenať, že tieto chazarské „rodinné bohatstvá“ sa začali stovky rokov predtým. Mali sme (židovskú) holandskú tulipánovú bublinu, (židovskú) bublinu Južných morí, (židovské) britské a holandské Východoindické spoločnosti a mnoho podobných. Boli tu stáročia obchodovania s otrokmi, daňového poľnohospodárstva a mnoho ďalšieho. Toto všetko vynechám.

India bola kedysi takmer určite najbohatším národom na svete, so zásobami zlata, striebra a drahokamov hodnými bájok a legiend. Britská Východoindická spoločnosť, ktorú nakoniec viedol jeden z Rothschildovcov, bola nepochybne najväčším zločineckým podnikom v dejinách sveta a nástrojom, ktorý slúžil na vyplienenie Indie do špiku kostí. Sassoon ben Salih bol hlavným pokladníkom bagdadských pašov.[10] Keďže bol začiatkom 19. storočia odhalený v obrovskom podvode, ktorý musel zahŕňať stovky miliárd v dnešných dolároch, mal šťastie, že sa mu podarilo uniknúť životom (a peniazmi). On a jeho dvaja synovia David a Joseph utiekli do Indie, kde sa spojili s jedným z Rothschildovcov a vymysleli svoj pekelný plán, ako prinútiť indických roľníkov pestovať ópium na predaj v Číne.[11] Od začiatku už mali mladú kráľovnú Viktóriu pevne v rukách. Nielenže podporovala ich úsilie do tej miery, že britskú armádu vyčlenila ako židovských vynucovateľov ópia, dala Davidovi Sassoonovi exkluzívne právo na predaj ópia v celej Číne, obsadila Hongkong ako jeho distribučnú základňu a dala mu povolenie na založenie HSBC. Povedať, že britská kráľovská rodina z toho osobne veľa profitovala, by bolo do istej miery podceňovanie. Tu začneme náš príbeh. Od ich rozsiahleho drancovania Indie a krádeží z Iraku, po ktorých nasledovalo pestovanie a predaj ópia v Číne, sa spoľahlivo odhadovalo, že Rothschild a Sassoon do roku 1835 nahromadili majetok vo výške viac ako 5 miliárd dolárov. V skutočnosti vypočítané odhady, ktoré som videl, boli 6 miliárd a 7 miliárd dolárov,[12] a to boli aj moje odhady. Znížil som to na 5 miliárd dolárov, aby som bol konzervatívny, ale súčty sú stále ohromujúce. 5 miliárd dolárov, ktoré sa za uplynulých 185 rokov nahromadili len na úrovni 5 %, sa v roku 2022 nahromadili na viac ako 40 biliónov dolárov pre Rothschilda a Sassoona. A existovalo najmenej tucet alebo viac židovských bankových rodín, ktoré neboli až tak ďaleko za Rothschildom a Sassoonom, ako aj mnoho ďalších, ktoré boli veľmi bohaté, ale nie v rovnakej lige. Týchto 40 biliónov dolárov sa môže zdať šokujúcich a príliš fantastických na to, aby to bola pravda, ale svoj úsudok si nechajte na koniec. Ako uvidíte, týchto 40 biliónov dolárov je v celkovom obraze takmer irelevantných. Legerov záznam: Rothschild: 40 biliónov dolárov v dnešných dolároch Legerov záznam: Sassoon: 40 biliónov dolárov v dnešných dolároch

Židia boli vždy silne zapojení do obchodovania s otrokmi, vrátane bielych otrokov, ktorí vyľudnili Írsko a veľkú časť Anglicka, a aj nedávnych čiernych otrokov, ale túto časť minulosti budem ignorovať a budem sa zaoberať iba nedávnejšími udalosťami v Číne. Obchodovanie s otrokmi tými istými najbohatšími Židmi – Rothschild, Sassoon, Kadoorie a mnohí ďalší – sa zastavilo len preto, že ho ukončila prvá svetová vojna. Nemáme presné čísla, ale historické záznamy nám hovoria, že mnoho miliónov Číňanov bolo unesených a predaných ako otrocká práca. Nespočetné desiatky tisíc Číňanov boli unesené a prepravené ako otrocká práca do Severnej Ameriky na stavbu železníc a prácu v zlatých baniach, na stavbu Panamskej železnice a Panamského prieplavu, na prácu v guánových baniach v Peru a v mnohých ďalších prípadoch. Preto máme Číňanov po celom svete; aj dnes je populácia Panamy viac ako 10 % čínska kvôli tomu. V mnohých prípadoch Číňania v skutočnosti neboli predaní iným, ale Židia ich využívali ako otrockú prácu na svoje vlastné projekty. Ešte v roku 1904 Rothschild uniesol z provincie Fujian približne 65 000 Číňanov, aby pracovali v jeho zlatých baniach v Južnej Afrike.[13] Keď napríklad tí istí Židia financovali výstavbu severoamerických železníc a Panamského prieplavu, unesení Číňania boli zdrojom bezplatnej (a jednorazovej) pracovnej sily. Drsné podmienky, ktoré viedli k desiatkam tisíc úmrtí, boli irelevantné, pretože zásoby boli nevyčerpateľné. Existujú tiež dôveryhodné dôkazy o tom, že Veľkonočný ostrov bol takmer úplne vyľudnený tými istými Židmi, ktorí uniesli väčšinu ľudí, aby pracovali v guánových baniach v Peru. Existujú listy od úradníkov z Veľkej Británie, ktorí požadujú, aby títo Židia vrátili obyvateľov Veľkonočných ostrovov do ich domovov. V tomto časovom odstupe nie je možné zostaviť komplexný súčet celkového počtu čínskych otrokov, ktorých títo Židia naverbovali na svoje projekty, ani odhadnúť „hodnotu“ všetkej tejto otrockej práce, ale bola určite značná a vykonávala sa vo veľkom objeme od roku 1800 do roku 1920 a, ako som už spomenul, až prvá svetová vojna ju zastavila. Uvádzam to, pretože je to dôležitý aspekt prispievajúci k nahromadenému bohatstvu týchto židovských bankových rodín, ale neposkytujem pre to podrobný záznam.

(2) Diamanty

Nie je tajomstvom, že spoločnosť DeBeers kontroluje produkciu diamantov v Južnej Afrike a tiež v Zaire, ani to, že DeBeers je spoločnosťou Rothschildovcov. Nezabúdajme na pôvod a účel búrskych vojen. Štatistiky o produkcii diamantov sa zdajú byť rozptýlené, pričom Južná Afrika si nárokuje celkovú produkciu okolo 650 miliónov karátov,[14] zatiaľ čo Statista tvrdí dvojnásobok tejto sumy. Južná Afrika oceňuje túto produkciu (na úrovni 100 dolárov za karát) na približne 60 miliárd dolárov, ale bez zohľadnenia zloženia úrokových sadzieb to predstavuje priemerne 300 miliónov dolárov ročne počas 150 rokov: (priemerne 3 milióny karátov ročne pri 100 dolároch za karát). Ak povolíme zloženie úrokových sadzieb na úrovni 5 %, toto číslo sa nahromadí na približne 10 biliónov dolárov. Pre zjednodušenie som z tohto výpočtu vylúčil všetky ostatné krajiny; pridanie tejto a ďalšej produkcie vlastnenej Rothschildmi a Židmi by celkovú sumu minimálne zdvojnásobilo. Treba tiež poznamenať, že židovská enkláva Holandsko je stále centrom svetového obchodu s diamantmi, ktorého veľká väčšina je pevne v židovských rukách. Leger vstup: 10 biliónov dolárov v dnešných dolároch (3) Zlato

Je ťažké nájsť komplexné a spoľahlivé štatistiky o skutočnej ročnej produkcii zlata z baní kontrolovaných Rothschildmi, ale produkcia zrejme pred 50 rokmi dosiahla viac ako 1 000 ton ročne. S 32 000 unciami v tone zlata a zlatom predávaným za 1 700 dolárov za uncu to predstavuje mnoho miliárd dolárov ročne, pričom sa to takmer 150 rokov zvyšovalo o 5 %, čo je približne desaťnásobok hodnoty produkcie diamantov uvedenej vyššie. Obraz je zahmlený výkyvmi v objeme produkcie aj v cenách zlata, takže definitívne výsledky nie je možné vypočítať.[15] Predpokladal som to, čo považujem za konzervatívny odhad iba dvojnásobku produkcie a hodnoty diamantov. Legerov vstup: 20 biliónov dolárov v dnešných dolároch (4) Prieplavy: Panamský a Suezský

Je všeobecne známe, že USA postavili Panamský prieplav – po „oslobodení“ provincie Panama od Kolumbie, ale nie je až tak všeobecne známe, že za výstavbu prieplavu boli zaplatené židovské peniaze.[16] Môžeme rozumne predpokladať, že zisky z prieplavu po dobu približne 120 rokov patrili tým, ktorí ho financovali. Suezský prieplav bol tiež postavený za židovské peniaze a existoval ako súkromná spoločnosť. Keďže však príjmy z týchto dvoch projektov predstavujú len niekoľko miliárd dolárov ročne, v súčtoch ich vynechám.

(5) Správa hotovosti

Nie je to všeobecne známe, ale v rámci americkej Monroeovej doktríny USA využili nielen svoju silnú šikanujúcu „diplomaciu“, ale aj CIA a plnú silu svojej armády, aby zariadili, aby niekoľko židovských bankárov (a americký FED) získali pozíciu „investičných manažérov“ všetkých hotovostných aktív a centrálnych bánk krajín pod ich kontrolou. Patrila sem Latinská Amerika, ale aj krajiny ako Filipíny a viac ako 50 krajín, kde USA zvrhli vládu a nastolili poddajnú diktatúru. Schéma bola jednoduchá. Tieto krajiny boli nútené odovzdať všetky svoje likvidné aktíva židovským bankárom v USA, ktorí by „rozumne spravovali“ všetku túto hotovosť v prospech týchto menších krajín. V praxi židovskí bankári investovali peniaze do nehnuteľností v New Yorku a profitovali v miliardách, pričom týmto krajinám platili 3 % z ich peňazí. Táto prax bola spojená so zlým americkým zvykom napádať, potom násilne otvárať a vyprázdňovať trezory centrálnych bánk tých istých krajín všetko ich zlato. Tieto praktiky sú dostatočne zdokumentované, aby odolali spochybneniu, a keďže existujú už približne 150 rokov, myslím si, že by sme k dnešnej sume mohli rozumne priradiť celkovú sumu najmenej 1 bilión dolárov, ale historické záznamy sú nedostatočné, a preto k tejto položke nerobím žiadny podrobný záznam. (7) Centrálne banky

Európske židovské bankové rodiny, vedené Rothschildovcami, vlastnia alebo kontrolujú centrálne banky najmenej 30 krajín vrátane FEDu v USA. Toto vlastníctvo má niekoľko veľmi nepríjemných dôsledkov, jedným z nich je, že tieto krajiny si nemôžu tlačiť vlastné peniaze, ale musia si ich požičiavať od (súkromne vlastnených) centrálnych bánk – a platiť z nich úroky. Toto má obrovský rozsah. Až do konca 70. rokov 20. storočia vlastnila Kanada vlastnú centrálnu banku a cudzincom neplatila takmer žiadne úroky. Vtedajší premiér Pierre Trudeau (otec Justina Trudeaua) sa však dopustil ohromujúceho činu vlastizrady – na svoj vlastný účet, bez vedomia vlastného kabinetu alebo parlamentu – a zaviazal Kanadu k tomu, že sa vzdá svojho finančného práva na tlač vlastnej meny a odvtedy si bude požičiavať od európskych židovských bankárov. Výsledkom je, že za posledných 30 alebo 40 rokov malá Kanada zaplatila týmto bankárom viac ako 1,1 bilióna dolárov na úrokoch za požičiavanie si vlastných peňazí.[17][18][19][20][21][22] Možno by ste si mali pozrieť najmä bod 22, video bývalého kanadského ministra kabinetu, ktorý komentuje Bankovníctvo v Amerike. Ale Rothschild a hŕstka ďalších židovských bankových rodín vlastnia centrálne banky európskych krajín a ďalšie vrátane amerického FEDu už viac ako 100 rokov. Ak malá Kanada zaplatila viac ako 1 bilión dolárov na úrokoch v relatívne krátkom čase, vlády krajín ako Anglicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Japonsko, Južná Afrika zaplatili v priebehu minulého storočia oveľa viac. Napríklad dlh Talianska je niekoľkonásobne vyšší ako dlh Kanady a mnoho ďalších krajín je v rovnakej situácii.[23] Nemám presný záznam o celkových úrokoch, ktoré USA zaplatili FEDu, ale ich súčasný dlh je viac ako 13 biliónov dolárov – suma, ktorá sa nikdy nesplatí. Ak vychádzame z Kanady ako východiskového bodu a počítame iba 30 krajín, nadmerne konzervatívny odhad by bol 30 biliónov dolárov vyplatených na úrokoch týmto bankárom. Ak potom vezmeme do úvahy iba 100 rokov, môžeme to vynásobiť viac ako trojnásobkom a dospejeme k približne 100 biliónom dolárov zaplatených na úrokoch – úplne bez potreby alebo opodstatnenia. A to nezohľadňuje americký FED, ktorý by mohol celkovú sumu opäť zvýšiť o polovicu. Treba tiež poznamenať, že v tých viac ako 50 krajinách, kde americká armáda a CIA zvrhli vládu, boli židovskí bankári hneď za nimi, aby prevzali vlastníctvo všetkých týchto centrálnych bánk. Vo všetkých prípadoch, keď unikli informácie – Irak, Líbya, Južná Afrika, Balkán – to bola ich priorita a jednoduchá logika diktuje, že by to bolo veľmi vysoko na ich zozname v každej krajine, kde mali prístup. Túto položku som do svojich odhadov nezahrnul. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je môj záznam o fixnej hodnote pravdepodobne konzervatívny o 75 % alebo viac, ale nie je dostatočne podrobný. Môj odhad nižšie nezohľadňuje zloženie úrokov ani za 100 rokov; Ak by sa tak urobilo, celková suma by sa vynásobila skutočne astronomickou sumou, a napriek tomu by sa táto suma v reálnom svete skutočne nahromadila, a to počas viac ako 100 rokov, na stovky biliónov.

(8) Recesie a depresie Jednou z najhorších výhod zahraničného vlastníctva centrálnej banky krajiny je, že Židia majú úplnú kontrolu nad týmito ekonomikami.[24] Keďže kontrolujú peňažnú zásobu aj úrokové sadzby, majú ľahko moc hýbať ekonomikami a v každom cykle nesmierne profitovať. Robia to vždy rovnako – znižujú úrokové sadzby na nulu alebo takmer na nulu, pričom enormne nafukujú peňažnú zásobu, čím vytvárajú veľké bubliny v dlhu, na akciových a realitných trhoch atď. Potom výrazne znižujú peňažnú zásobu a všetky úvery a zároveň zvyšujú úrokové sadzby, čím privádzajú do bankrotu nespočetné tisíce bánk, podnikov a rodín a skupujú za haliere všetky druhy aktív, keď v uliciach tečie krv. Po splnení svojej úlohy zbaviť národ významnej časti jeho aktív opäť rozšíria peňažnú zásobu a otvoria úverové kohútiky a zároveň znižujú úrokové sadzby, aby dali ekonomikám čas na zotavenie, potom sa prepláchnu a zopakujú to isté. Nie je tajomstvom, že všetky takéto recesie boli úmyselne spôsobené západným ekonomikám týmito židovskými bankármi za posledných 200 a viac rokov. Veľká hospodárska kríza v roku 1929 bola jednou z takýchto, s eufóriou založenou na tom, že židovskí majitelia FEDu rozširovali takmer neobmedzenú ponuku peňazí a ľahko získavali úvery s nízkymi úrokovými sadzbami, čím vytvorili obrovskú bublinu, ktorá potom praskla. Tisíce bánk, desaťtisíce spoločností a milióny rodín skrachovali a všetky tieto aktíva nakoniec väčšinou putovali k židovským majiteľom amerického FEDu a ich najbližším priateľom. Toto sa dialo mnohokrát pred rokom 1929 a stalo sa to mnohokrát odvtedy. Drsnú a krutú recesiu v roku 1983 vytvoril americký FED podobne – na príkaz z City of London, pričom Volcker sa dokonca otvorene chválil tým, čo robí. Kríza na trhu s bývaním a finančná kríza v USA v roku 2008 bola identická a v žiadnom prípade náhodná. Bola taká zlá, že jeden z manažérov Goldman Sachs vtedy povedal: „Veci sa po tom, čo urobili, už nikdy nevrátia do normálu.“

Kolaps priemyselných ekonomík v roku 2022 je rovnaký. Náhly a zámerne vytvorený „nedostatok energie“, spôsobený z veľkej časti sabotážou Nordstreamu II, znížením peňažnej zásoby a prudkým zvýšením úrokových sadzieb „na boj proti inflácii“ (ktoré si úplne sami spôsobili), a čoskoro bude opäť tiecť krv v uliciach. A takmer neobmedzený počet priemyselných spoločností, najmä v Nemecku, ale aj v slabších európskych krajinách, bude čeliť bankrotom a prevzatiam, o ktorých sa správy nikdy nedostanú k verejnosti vďaka takmer úplnej kontrole médií tými istými ľuďmi. Neexistuje presný spôsob, ako definitívne vypočítať rabovanie, ku ktorému dochádza počas týchto vytvorených „recesií“. Rok 1929 bol určite v biliónoch dolárov, rovnako ako rok 1983, ktoré boli možno dve najhoršie, ale ostatné neboli až tak ďaleko za nimi. Rok 2008 bol tiež v tejto kategórii, pričom samotné straty na bývaní boli v biliónoch, ktoré som uviedol inde. Vzhľadom na nedostatok podrobných údajov sa nebudem snažiť izolovať a odhadnúť finančný výsledok každej umelo vykonštruovanej finančnej recesie a budem ignorovať tie menšie, ale stále nám zostávajú roky 1929 a 1983 s veľmi konzervatívnou hodnotou 3 bilióny dolárov. Pre naše účely sa zdá nerozumné nespočítavať tieto dve sumy s úrokmi za 90 a 40 rokov, ale celkové sumy sa stávajú fantastickými a takmer nepochopiteľne veľkými, a preto je veľmi ťažké ich akceptovať ako racionálne. Pri úrokovej sadzbe 5 % sa 3 bilióny dolárov za 90 rokov (od roku 1929) nahromadia na 240 biliónov dolárov a dokonca aj za 40 rokov (1983) sa stanú 21 biliónmi dolárov. Senátor Robert Owen, spoluautor zákona o Federálnom rezervnom systéme, vypovedal pred kongresovým výborom, že banka, ktorú vlastnil, dostala od Národnej asociácie bánk „Panický obežník z roku 1893“. Uvádzalo sa v ňom: „Okamžite stiahnuť jednu tretinu svojho obehu a splatiť polovicu svojich úverov.“ A takto títo centrálni bankári vytvárajú recesie: okamžité zníženie peňažnej zásoby v krajine o 35 % alebo viac a 50 % zníženie celkových úverov.[25] Nevyhnutným výsledkom sú bankroty tisícov korporácií a bánk a obrovský prepad hodnôt akciového trhu a firemných aktív každého druhu, ktoré sú teraz dostupné za haliere na dolár. Počkajte desať rokov a zopakujte to. Účelom je obrovský presun bohatstva dostupného v každom takomto cykle, a to nielen od malých bánk a korporácií, ale aj od širokej verejnosti, z ktorých mnohí tiež stratia všetko, čo mali, pričom tieto aktíva sa nakoniec prefiltrujú k niekoľkým oligarchickým bankárom, ktorí tieto udalosti naplánovali.

Legerov vstup: 6 biliónov dolárov v dnešných dolároch

(9) Vyrabovanie ropného priemyslu v roku 1983

……

(10) Rabovanie Američanov v rokoch 1975 až 2022

Situácia nie je iná ani v prípade finančnej krízy v USA v roku 2008. Mali sme jednoznačne zámerné pokusy nafúknuť trh s bývaním takmer na atmosférickú úroveň, s takmer nulovými úrokovými sadzbami a odstránením všetkých obmedzení a požiadaviek – až do bodu, keď nezamestnaní bezdomovci kupovali domy za 500 000 dolárov. Toto sa opäť dialo za plnej spolupráce s FEDom. Potom jednoducho praskla bublina, čo viedlo k desiatkam miliónov exekúcií. A opäť, keď v uliciach tiekla krv, firmy ako Blackrock a im podobné sa zaoberali skupovaním týchto exekúcií za možno polovičnú cenu, ako nehnuteľností na prenájom – často od tých istých ľudí, ktorí o ne prišli. Neexistuje presný záznam o celkových nákupoch, ale nákupy boli takmer šialene rozšírené. V jednom momente jeden agent na Floride len pre jednu „investičnú firmu“ ponúkal viac ako 200 domov týždenne. Aj pri konzervatívnych odhadoch by prevod bytových aktív z americkej strednej triedy na tých istých pár ľudí predstavoval 7 alebo 8 biliónov dolárov, a to všetko v priebehu dvoch alebo troch rokov. Prekvapuje ma, že tak málo ľudí chce vidieť takéto udalosti ako plánované, a napriek tomu sú dôkazy ohromujúce a nezvratné. Nie je možné, aby sa tieto udalosti a toľko podobných stali „náhodou“. Jednoducho existovalo príliš veľa vlákien, ktoré spolupracovali na dosiahnutí tohto jedného výsledku, a tieto vlákna nemohli byť nezávislé. A nie je možné, aby samotná vláda USA nevedela o konečnom výsledku. Ekonómovia pracujúci pre vládu USA nie sú hlúpi a toľko súkromných ekonómov opisovalo udalosti a predpovedalo jediný možný výsledok. Jedinou tézou, ktorá zodpovedá všetkým faktom, je, že kolaps v roku 2008 bol naplánovaný a že vláda USA, tak úplne kontrolovaná z City of London, vedome dovolila, aby sa stal. Stručne povedané, relatívna hŕstka ľudí profitovala za pár rokov v hodnote biliónov dolárov len na tomto jednom podniku. A nešlo len o domy a nielen o rok 2008. V článku s názvom Ničitelia americkej demokracie [27] Chris Hedges citoval správu korporácie RAND, v ktorej sa uvádza: „Títo establišmentoví politici a nimi vymenovaní sudcovia vydali zákony, ktoré podľa štúdie korporácie RAND umožnili hornému 1 percentu vyplieniť 54 biliónov dolárov zo spodných 90 percent v rokoch 1975 až 2022 tempom 2,5 bilióna dolárov ročne.“[28][29] Pre tých, ktorí to nevedia, RAND je opovrhnutiahodne satanská korporácia, ktorá trávi väčšinu svojho času plánovaním vojen, navrhovaním mučiacich režimov (Vietnam Phoenix, Guantánamo, Bagrám, Diego Garcia) a plánovaním svetovej politickej kontroly. Ľudia v RAND však vedia, ako počítať, najmä vzhľadom na to, že naplánovali metódy rabovania, ktorým sa teraz chvália. Všimnite si, že eufemisticky pomenované „horné 1 %“ v skutočnosti nie je horné 1 %, ale malá skupina židovských bankárov a priemyselníkov vrátane (Rothschildovcov a ďalších) vlastníkov amerického FEDu. Obrovská časť tohto rabovania sa odohrala v roku 2008 a nasledujúcich rokoch; nebudem sa obťažovať s tým, aby som to s úrokmi zhromažďoval. Legerov zápis: 54 biliónov dolárov v dnešných dolároch

(11) Veľká zlatá lúpež – 1. časť – Americký FED

„horné 1 %“ v skutočnosti nie je horné 1 %, ale malá skupina židovských bankárov a priemyselníkov vrátane (Rothschildovcov a ďalších) vlastníkov amerického FEDu

V prvých rokoch po vytvorení Rothschildovského FEDu USA stále používali zlatý štandard pre svoju menu; FED mohol vydávať nové peniaze, iba ak mal aspoň 40 % tohto množstva v zlate. Ale ako to židovskí bankári vždy robili v každej krajine, vydávali papierové peniaze ďaleko za povolené limity, čo bolo hlavnou príčinou Veľkej hospodárskej krízy v roku 1929. Do roku 1933 mal FED vo svojich trezoroch len asi 6 000 metrických ton zlata a chýbalo mu asi 50 000 ton papierových peňazí, ktoré vydal. Verejnosť si bola všeobecne vedomá toho, čo sa deje, a s obavami zo straty hodnoty amerických papierových peňazí míňala papier a hromadila zlaté mince a tehličky, zatiaľ čo malé banky a spoločnosti hromadili zlaté tehličky. Z tejto pasce nebolo cesty von. FED potreboval obrovskú infúziu zlata, aby zabránil kolapsu meny, ale jeho majitelia nemali v úmysle investovať svoje vlastné peniaze, aby zabránili finančnému kolapsu Ameriky. Ich riešením bolo presvedčiť Roosevelta a Kongres, že skutočným problémom sú občania, ktorí bránia prirodzenej prosperite ekonomiky tým, že držia zlato. Na ich radu Roosevelt schválil slávne ustanovenie z roku 1602, ktoré skonfiškovalo všetko súkromne držané zlato (vo všetkých formách) v USA a všetkých občanov prinútilo odovzdať svoje zlato Federálnemu rezervnému systému (FED) pod trestom pokuty 10 000 dolárov plus 10-ročného trestu odňatia slobody. Treba poznamenať, že zlato nebolo odovzdané Ministerstvu financií USA, ale súkromne vlastnenému FEDu.

Zlato bolo vymenené za papierové peniaze, čo znamenalo, že majitelia FEDu využili moc americkej vlády na konfiškovanie všetkého súkromne držaného zlata v USA, a to len za cenu tlače papiera. Podľa dostupných záznamov jednotliví občania odovzdali takmer 3 000 metrických ton zlata, prevažne v minciach. Množstvo zlatých tehál a zliatkov odovzdaných zo súkromného sektora je mimoriadne ťažké presne určiť. Všetky historické analýzy sa zameriavajú na zlaté mince a ignorujú zlaté tehly, no tie museli byť zďaleka najväčšou časťou, keďže v tom čase bolo štandardnou klauzulou v obchodných zmluvách, že platby sa budú vykonávať v zlate a spoločnosti aj banky museli vlastniť veľké zásoby zlata. Historické štúdie vynakladajú veľké úsilie na vysledovanie všetkých vyrobených zlatých mincí, na odhad množstva zostávajúceho v obehu, a teda aj množstva odovzdaného FEDu. Zdalo by sa, že jednoduchšou metódou by bolo jednoducho požiadať FED o množstvo odovzdaných mincí, ale FED sa zjavne odmieta s týmito informáciami rozlúčiť a o otázke tehál a zliatkov mlčí. Môj odhad pre zlato bolo minimálne okolo 6 000 alebo 7 000 ton, teda celkovo asi 10 000 ton, ale Seagrave cituje dôveryhodné zdroje, ktoré tvrdia, že FED nakúpil 18 000 ton, takže použijem toto číslo. Toto však ani zďaleka nestačilo na pokrytie 50 000-tonového nedostatku, takže židovskí bankári – vedení Židom Morgenthauom, ktorý bol vtedajším ministrom financií – devalvovali americký dolár o približne 70 % ihneď po konfiškácii zlata, čím zvýšili cenu zlata z 20 na 35 dolárov a podstatne znížili nedostatok FEDu. Tragickým výsledkom však bolo, že Američania boli nielen oklamaní stratou svojho jediného skutočného hotovostného aktíva, ale aj 70 % stratou hodnoty. Samozrejme, došlo k súdnym sporom, v ktorých súdy v podstate rozhodli, že konanie vlády bolo nezákonné a protiústavné, ale občania nemali žiadnu možnosť nápravy. Stručne povedané, na záchranu FEDu Rothschild (alebo jeho kolegovia) presvedčili Roosevelta, aby schválil zákon, ktorý by Rothschildovi umožnil skonfiškovať všetko súkromne držané zlato v Amerike a devalvovať o 70 % cenné papiere, ktoré boli Američanom poskytnuté výmenou za toto zlato. Týchto 18 000 metrických ton zlata malo vtedy hodnotu približne 20 miliárd dolárov*, ktoré boli odobraté ľuďom uprostred najhoršej recesie v živej pamäti, čo bol určite jeden z najkrutejších a najneľudskejších možných činov v tej dobe. Hrozil nával na zlatú banku Federálneho rezervného systému a celý tento čin mal jednoducho zabrániť finančnému kolapsu FEDu – za cenu ďalšieho ochudobnenia obyvateľstva a predĺženia Veľkej hospodárskej krízy o roky.[30][31][32][33] * 32 150 uncií za metrickú tonu @ 35 USD/unca (zhruba 1 milión dolárov za tonu) krát 18 000 metrických ton. Dnes má toto zlato hodnotu približne 1 700 dolárov za uncu, čo je približne 50 miliónov dolárov za tonu, vynásobené 18 000 tonami = približne 1 bilión dolárov. Legerov vstup: 1 bilión dolárov v dnešných dolároch“

To je jedna tretina, v závere odkazy na zdroje (70)