malinova

Veľmi veľa ľudí je takých oviec, čo na výzvu iných, aby niekoho odsúdili, odsúdia dotyčného len na základe takej výzvy.

To znamená, že nepoužívajú vlastnú hlavu a vlastné posúdenie, len ako ovce preberajú výzvu k odsúdeniu.

V podstate to ľuďom nevadí, keď niekoho odsúdia, slepo veria, že výzva bola spravodlivá a nemôže byť nespravodlivá, keď si to tak iní myslia.

No keby to zažili na vlastnej koži, že ich by ľudia odsúdili na nejakú výzvu a bolo by to nespravodlivé a nepravdivé, už by si v živote dávali pozor a vlastnou hlavou chceli posúdiť, či naozaj si ten človek zaslúži odsúdenie.

Ja som takým človekom, čo to zažil na vlastnej koži, lebo keď môj exmanžel chcel dokázať, že nie je násilník a vymýšľam si to, že ma napadol, čo mi spôsobil, tak mal čas obehávať ľudí (pokiaľ my sme boli v krízovom centre aj s mamou) a pôsobiť na nich tak aby ma odsúdili. Nepovedal im, že sme pred ním na úteku a v krízovom centre, ale že som ušla s milencom a mala som troch milencov. Človek by neveril, ale skoro všetci tomu uverili!

Viem len o jednej jedinej kamarátke, ktorá mu neuverila a to bola skôr jeho kamarátka ako moja, lebo jeho kolegyňa a tá mu povedala:

No nehovor mi, že xxxxxx zobrala igelitovú tašku a ušla s tromi deťmi za milencom!

A viete, prečo mu ona jediná neuverila? Sama mala s týraním od manžela zážitky, preto celkom presne odhadla, čo môže byť za tým!

Inak, všetky moje múdre kamarátky boli tak sprosté, že mu to uverili, hoci nikdy odo mňa nepočuli, že by som mala nejakého milenca.

Asi si nevedeli predstaviť, že by môj manžel, ktorý sa im vždy zdal skvelý, mohol tak klamať! Asi ako moje deti veria novinárom!

Neskôr sa pravda ukázala, keď bol odsúdený súdom a keď už bola osveta o domácom násilí, ale jednoducho mu uverili. Dokonca sa s ním naďalej priatelili a navštevovali ho, pokiaľ my sme boli v krízovom centre a vyhnaní z domu.

Ešte sa mi aj chválil po mojom návrate po rozvode, že ktorá sa mu ponúkala na vzťah a zvádzala ho.

Ale nepýtala som sa jej – To vážne si ho takto zvádzala, pokým my sme boli v krízovom centre? Moje deti sa to nikdy ani nedozvedeli, čo všetko som svojim kamarátkam odpustila. A dnes tiež uverili, že som dezolát!

Prečo to píšem.

Aby ste chápali, že po týchto životných zážitkoch s odsúdením od iných, ja neodsúdim nikoho na len výzvu – Odsúď ho alebo odsúď toto!

Mne na to nestačí odporúčanie niekoho, ani keby to bol Chmelár!

Najlepší dôkaz, že ani Chmelárovi neverím takto slepo, že on radí niekoho odsúdiť. On si myslí…

Nie je dôležité, čo on si myslí, ale čo si ja myslím! Teda, čo si ja myslím o tom, čo mám odsúdiť!

Dnes Chmelár napísal výzvu, že máme odsúdiť Bombica. A za tým by malo nasledovať citovanie a odkaz, kde to nájdem, čo mám odsúdiť!

Aby som niekoho odsúdila, musím to vidieť, čo mám odsúdiť. Nielen tak, že nevidela som to, citácie bez zdroja. Neviem kde také napísal, kedy také napísal. Nič. Ani rok ani odkiaľ to má!

===

Rovnako môj syn chcel, aby som odsúdila a skončila s Chmelárom. Tak to som potom mohla aj Chmelára!

Tiež som mala takú výzvu od novinárov na SME a od môjho syna. Ale držala som sa vlastných pozorovaní a vlastných posúdení, nielen výzvy!

===

Už dávno mi vadí na tých, čo sa k niečomu vyjadrujú, že sa pravidelne neobťažujú linkovať na čo reagujú a to ani Chmelár!

Veľmi často aj Chmelár o niečom píše a reaguje na to, ale nikdy nikde nedá link na čo reaguje!

Ja sa s tým vždy namáham!

Keď sa niekde vyjadrím hoci len k jednej vete šéfredaktorky SME, VŽDY, VŽDY linkujem kde si to na čo reagujem, môžete prečítať, či som si to nevymyslela alebo aby ste si mohli urobiť svoj názor!

Vždy si môžete pozrieť na čo a kde reagujem. Kde sa to nachádza, čo tam je, kedy sa to kde objavilo!

A toto veľmi veľa ľudí nerobí! Nerobí to ani Chmelár, ani Draxler. Bežne reagujú na niečo, čo neviete kde je, nemáte citácie, článok je zamknutý, neviete to nájsť. Podľa nich nemusíte vedieť na čo presne reagujú. Môžem si to len predstavovať, asi kde to bolo, asi čo tam bolo.

Chápem, aby im nerobili reklamu, ale nemáte potom predstavu o opačnej strane, čo mne vadí, lebo mňa vždy zaujíma aj názor opačnej strany! Chcem mať predstavu o obidvoch stranách!

Keď mám odsúdiť Šnídla, chcem vedieť, čo napísal! A znamená to, že preto, lebo Šnídlovi nadŕžam?

====

A celkom rovnako je to aj s inými (napríklad Blahom) alebo s Bombicom.

Ak ho mám odsúdiť, chcem vidieť kde je to kritizované, chcem vedieť čas a kontext. Chcem byť v obraze.

====

Ale Chmelár odsudzuje tých, čo na jeho takto nedostatočnú výzvu neodsúdia Bombica!

On dal pár viet Bombica, neviem odkiaľ ich má, či sú súčasné, čo spred rokov. A na základe nejakých viet a neviem odkiaľ ho má odsúdiť.

Takto to robil aj môj exmanžel, našiel si nejaké vety a dokazoval čo majú znamenať. Preto ja som na takéto postupy zvlášť podráždená, lebo ani Chmelár nie je môj guru alebo kňaz a ja rovnako ako pri novinároch chcem vidieť o čom je reč, kde to môžem sama posúdiť?

Ja keď som Bombica počúvala a to celé hodiny kvôli Kamenskému, neprišla som k záveru, že je nacista. 

A aby som ho mohla odsúdiť ako nacistu, musím k tomu dôjsť vlastnou hlavou, vlastným myslením!

Chmelár ho tiež počúval celé hodiny? Nemám ani takú informáciu!

Ja netvrdím, že nemôže byť! Ale ak je, ráčte dodať ukážky kde a čo hovoril a písal tak, aby to ľudia mohli posúdiť!

A najdôležitejšia vec, ak ste ho scenzúrovali a nikto to nemôže vidieť čo píše a kde píše, tak neobťažujte ľudí, aby odsúdili to, čo vidieť nemôžu a čo je scenzúrované!

To považujem za dobre sprostú vec, aby ľudia hromadne odsudzovali to, čo nevideli a nevedia, kde je!

Máte dve možnosti – buď na to linkujte alebo to citujte s uvedením dátumu a zdroja

alebo neobťažujte ľudí tým, čo nevideli ale majú to odsúdiť!

Používajte vlastnú hlavu a posudzujte len to, čo ste videli!

Ak Chmelár chce, aby som reagovala len na výzvy k odsúdeniu aj keď neviem k čomu a kde to je, tak to som mohla takto odsúdiť aj Chmelára a nemala by som kvôli nemu rozoštvanú rodinu, že som ho odmietla odsúdiť!

A preto som aj podráždená, že ja som ho neodsúdila ale držala sa vlastného rozumu a on teraz to isté robí, čo chceli tí, čo chceli Chmelára odsúdiť a môj syn.

Keby že som taká ovca, tak dávno odsúdim Chmelára!

A ja sa kvôli nemu pohádam so synom a on teraz bude robiť to isté?

No to ma fakt podráždilo!

Nielen od novinárov chcem, aby sme mohli používať vlastnú hlavu, ale aj od Chmelára! Kde sú k tomu informácie?

Teraz čaká, že mu budem len veriť!   

A čo iné od nás chceli novinári? Veď len to isté! Že im máme len veriť!

Novinár ukáže – odsúď toho a odsúď toho… a odsúď tamto a toto…. a informácie k tomu sú kde? Dôkazy sú kde?

Aj ku Chmelárovi mám úplne rovnaký postoj ako ku novinárom – chcem vidieť čo, kde, dôkazy a môcť to posúdiť vlastnou hlavou!

A ak sme podľa neho sprostí, že samostatne by sme to nevedeli, tak v čom sa líši od takých novinárov?

Chmelár si vôbec neuvedomuje, že to bol rovnaký postup ako u novinárov! A že presne takto chceli odsúdiť jeho a presne takto sme my mali odsúdiť Chmelára!

Ale ako poznám Chmelára, pomyslel by si, že snáď nechcem zrovnávať jeho s Bombicom!

No to sa tak len on cíti, lebo pre novinárov je zas Chmelár niečo také, že snáď by sme nechceli zrovnávať novinárov s Chmelárom!

Že sa niekto cíti prirodzene viac, nie je nijako relevantné!

Dôležité je, či odsúdiťe niečo až keď máte možnosť posúdiť to! Čiže tie informácie, ktorými sa neobťažujete!

.