Na SME dnes vyšiel článok, ktorý kritizuje neprijímanie homosexuálov, teda LGBTI ľudí. Ja nemám rada toto označenie, pretože táto skratka evokuje niečo veľmi neosobné a navyše sa pre konzervatívcov spája s politikou extrémizmu progresívcov, čo všetci homosexuáli nie sú a nemusia byť progresívci. Práve táto politická polarizácia ich vystavuje útokom.
S článkom súhlasím, ale nereprezentuje všetkých konzervatívcov, ale náboženskú radikalizáciu. Drvivá väčšina konzervatívcov si nemyslí, že sa homosexuáli majú vzdať svojej sexuality. Ich výhrady sú proti progresivizmu, ktorý volajú liberalizmus a práve pre extrémizmus, aký zas SME a progresívci kritizujú zas na opačnej strane.
Hoci progresívci kritizujú neprijímanie homosexuálov a odlišných ľudí, celkom to isté robia aj oni neprijímaním odlišných ľudí v myslení, konkrétne odlišných voľbou inej politickej koalície a názorov na zbrojenie, vojnu a federalizáciu.
Na opačných extrémistoch to kritizujú, ale svoj extrémizmus nevidia a bežne tiež neprijímajú odlišných. Rovnako pri progresívcoch sa cítia nimi nálepkovaní „dezoláti a nacisti“, ktorí sa necítia prijatí vo svojich sociálnych kruhoch v práci medzi progresívcami, medzi priateľmi a v rodinách a tiež ako neprijatí od nich odchádzajú!
Taktiež progresívci ako extrémisti spriadajú o nimi nálepkovaných ľuďoch „dezolátoch“ svoje teórie a to dokonca z mainstreamu, že sú „zranení“ nejakým životným neúspechom a čím všetkým sú zas podľa nich poškodení.
Týmto sú obidve skupiny extrémnych konzervatívcov a extrémnych progresívcov na rovnakej úrovni neprijímania iných ľudí!
A celkom rovnako rozbíjajú rodiny a rozoštvávajú spoločnosť.
Včera Samo Marec, ktorý sa nepokladá za extremistu, napísal na svojom FB toto, čo dám nižšie.
Neviem, ako inak vám mám ukázať ako stále je to nedostatočné v prijímaní ľudí, len na príklade, že vám jeho slová preložím do jazyka konzervatívcov. Ako by taký pokrok v prijímaní odlišných ľudí vyzeral u konzervatívca.
Takzvaných dezolátov prijíma menej než väčšina konzervatívcov homosexuálov. Čo uvidíte len na názornom príklade, keď pojem dezoláti nahradím homosexuálmi.
Samo Marec včera:
„Prečítal som si článok od Juraja Buzalku o tom, čo platí na voličov Smerohlasu. Nepoznáme sa, nie je to osobný spor, len nesúhlasím. Poviem prečo.
V článku sa pracuje s pojmom dezoláti. Neznášam ho, lebo je urážlivý. A hlavne preto, že obvykle triafa aj tých, ktorí pod našu predstavu dezolátov vôbec nespadajú.
V článku sú dezoláti stotožnení s voličmi Smeru a Hlasu, čo jednoducho nie je pravda. Vo veľkej miere to nie je pravda ani o voličoch Smeru a o voličoch Hlasu už takmer vôbec. Alebo v zanedbateľnej miere. Priemerný volič Hlasu naozaj nie je “dezolát”. (Viď aktuálna podpora EÚ, postoj k vojne na Ukrajine alebo Rusku ako krajine.)
Navyše sú voliči Smeru a Hlasu stotožnení s rusofilmi, ktorí majú Rusko za vzor. To tiež nie je pravda a rovnako nie je pravda ani to, že ľudia, ktorí sa k Rusku prikláňajú, ho majú za vzor – teda, že by v ňom chceli žiť, alebo, že by ho chceli na Slovensku. (Viď štúdia DEKK Institute.)
Lenže najviac nesúhlasím s touto vetou: “Môžeme ich napríklad vysmievať alebo strašiť.”
Takto. Rozumiem jej ako konceptu. Keď si predstavím toho “dezoláta” a rusofila, tak jasné. Hneváme sa. Naozaj sú na morálne nesprávnej strane dejín. Presvedčiť sa ich nedá. Môžeme ich aspoň vysmievať. Aj keď sa ľuďom vysmievať nezvyknem, chápem.
Problém nastáva, keď si to predstavíme v praxi. Nedávno mi písal jeden človek. Má starú mamu, ktorá je už veľmi stará. Názorovo sa úplne rozchádzajú a nikdy to už nebude inak. Má sa jej vysmievať? A načo? Poradil som mu, aby tieto veci prešiel mlčaním a aby mal radšej na zostávajúce spoločné chvíle pekné spomienky.
Všetci ľudia máme takých ľudí v rodinách. Máme sa im vysmievať? Lebo to sa tam hovorí. A ďalej? Ako s nimi budeme žiť? Nijako? Alebo dohádaní? A bude to lepšie? No neviem.
Myslím, že sa to odvíja od toho, čo je našim cieľom – či morálne víťazstvo, alebo vzťahy. Ak morálne víťazstvo, tak to výsmechom dosiahneme. Ak vzťahy s najbližšími, existujú na to spôsoby. Sú popísané, sú náročné a nikto negarantuje ich úspech, ale výsmech medzi nimi nenájdete. Čím som starší, tým viac mi záleží na vzťahoch. A tým menej sa vysmievam, lebo po výsmechu už obvykle nič nenasleduje – toho človeka urazíte a je koniec. Predstavte si to na sebe: ako sa cítite, keď vás niekto vysmeje? No vidíte.
Ešte raz, všetko chápem. Len vážne pochybujem, či to funguje v praxi.
Ten článok bol prepis prejavu z protestu, a to je špecifický žáner, sám to poznám. Lenže všetko znie dobre na proteste, heslovito, jasne a ostro, kým si človek predstaví, čo to znamená v praxi. Neviem, čo sa vyrieši, ak sa rozhádate s blízkymi. Teda okrem toho, že budete rozhádaní s blízkymi. Neviem, či to chcete, lebo toto to znamená. No a už vôbec neviem, čo sa dosiahne zovšeobecňovaním a výsmechom. Prejavov som mal x. Voličom som nenadával. Ľudia aj tak tlieskali.
Morálne víťazstvo sme dosiahli aj v parlamentných voľbách 2023. Nezdá sa mi, že by riešenie čohokoľvek spočívalo v tom, že vynadáme aj ľuďom, ktorí si to nezaslúžia, lebo si nemyslia to, čo si myslíme, že si myslia. A potom odídeme s pocitom, že ale sme im dali. No nie, nedali. Dali sme hlavne sebe a tomu, na akom Slovensku chceme žiť. (Nezabudnime sa čudovať, prečo oni zovšeobecňujú nás.)
Ak chceme žiť v lepšej spoločnosti, tadiaľ cesta nevedie. A politicky tiež nie.
Prepáčte, že tak dlho o takej maličkosti, tiež ma prekvapilo, koľko som to v hlave riešil. Link na článok je v komentári, Slavkovský štít prikladám.“
.
.
.
https://www.facebook.com/photo/?fbid=10162122783848361&set=a.10150966501033361
A teraz to isté, keby sa takto vyjadroval o homosexuáloch a LGBTI ľuďoch konzervatívec.
Všímajte si, či si myslíte, že odlišných prijíma a nakoľko:
„Vypočula som si všeličo od konzervatívcov o tom, čo platí na dúhových homošov. Nepoznáme sa, hoci sme spolu dezoláti, nie je to teda osobný spor, len nesúhlasím. Poviem prečo.
.
Vždy sa oháňajú dúhovými zástavami a buzerantmi. Neznášam to, lebo je to urážlivé. A hlavne preto, že obvykle triafajú aj tých, ktorí pod našu predstavu dúhových buzerantov nespadajú.
Väčšinou sú tí s holými zadkami stotožnení so všetkými homosexuálmi, čo jednoducho nie je pravda. Vo veľkej miere to nie je pravda ani o iných LGBTI a o tých, čo sa vzdali hriešneho sexu, už takmer vôbec. Alebo v zanedbateľnej miere. Priemerný hriešny homosexuál naozaj nechodí s holým zadkom. (Viď ich prítomnosť v kostole, postoj k hriechu alebo k adopcii.)
S niektorými sa aj kamarátime, s tými normálnejšími bez holých zadkov a náhubkov psov.
Navyše sú homosexuáli stotožnení s tranvestitmi, ktorí majú už úplnú zvrhlosť za vzor. To tiež nie je pravda a rovnako nie je pravda ani to, že ľudia, ktorí si lakujú nechty a chodia v šatách, sú hriešne promiskuitní – teda, že by takto hriešne chceli žiť alebo vám chceli rozbíjať rodiny. (Viď štatistika sobášov a rozvodov.)
Lenže najviac nesúhlasím s touto vetou: „Môžeme ich napríklad vysmievať alebo strašiť.“ Takto. Rozumiem ich konceptu. Keď si predstavím tých s holým zadkom a hriešne promiskuitných, tak jasné! Hneváme sa. Naozaj sú na morálne nesprávnej strane ľudskej morálky. Presvedčiť sa ich nedá. Môžeme ich aspoň vysmievať. Aj keď sa ľuďom vysmievať nezvyknem, chápem!
Problém nastáva, keď si to predstavíme v praxi. Nedávno mi napísal jeden starý človek. Má vnuka s ktorým už dlho nebude.
Morálne sa úplne rozchádzajú a nikdy to už nebude inak. Má sa mu vysmievať a snažiť sa ho vrátiť k morálke? A načo? Poradila som mu, aby jeho morálku prešiel mlčaním a aby mal radšej na zostávajúce spoločné chvíle pekné spomienky.
Všetci máme aj takých nemorálnych v rodinách. Máme ich stále šikanovať? Lebo to sa tam hovorí – na protestoch. A ďalej? Ako s nimi budeme žiť? Nijako? Alebo morálne dištancovaní? A bude to lepšie? No neviem.
Myslím, že sa odvíja od toho, čo je našim cieľom – či morálne víťazstvo, alebo vzťahy. Ak morálne víťazstvo, tak to výsmechom dosiahneme. Ak vzťahy s najbližšími, existujú na to spôsoby. Sú popísané, sú náročné a nikto negarantuje ich úspech, ale výsmech medzi nimi nenájdete. Čím som staršia, tým viac mi záleží na vzťahoch. A tým menej sa vysmievam, lebo po výsmechu už obvykle nič nenasleduje – toho človeka urazíte a je koniec. Predstavte si to na sebe: ako sa cítite, keď vás niekto vysmeje? No vidíte.
Ešte raz, všetko chápem. Len vážne pochybujem, či šikana funguje v praxi.
Tie morálne výhrady sú z protestov proti holým zadkom, a to je špecifický žáner, sama to poznám. Lenže všetko znie dobre na proteste, heslovito, jasne a ostro, kým si človek predstaví, čo to znamená v praxi. Neviem, čo sa vyrieši, ak sa rozhádate s blízkymi. Teda okrem toho, že budete rozhádaní s blízkymi. Neviem, či to chcete, lebo toto to znamená. No a už vôbec neviem, čo sa dosiahne zovšeobecňovaním a výsmechom. Prejavov som mala x. Homosexuálom som nenadávala. Ľudia aj tak tlieskali.
Morálne víťazstvo sme dosiahli aj v parlamentných voľbách 2023. Nezdá sa mi, že by riešenie čohokoľvek spočívalo v tom, že vynadáme aj ľuďom, ktorí si to nezaslúžia, lebo nerobia to, čo si myslíme, že robia. A potom odídeme s pocitom, že ale sme im dali. No nie, nedali. Dali sme hlavne sebe a tomu, na akom Slovensku chceme žiť. (Nezabudnime sa čudovať, prečo oni zovšeobecňujú nás.)
Ak chceme žiť v lepšej spoločnosti, tadiaľ cesta nevedie. A politicky tiež nie.
Prepáčte, že tak dlho o takej maličkosti ako je šikana homosexuálov. Tiež ma prekvapilo, koľko som to v hlave riešila. Link na protest proti buzerantom v komentári.“
.
.
========
.
.
.
O akého konzervatívca ide?
.
.
.
Takého, čo už rozlišuje morálne rozdiely medzi homosexuálmi?
.
Má dokonca škálu na morálku podľa toho, či chodí s holým zadkom alebo nie. Či sa venuje sexu naplno alebo už nie.
.
Cíti sa byť morálnejší od iných, čo ich len šikanujú, ale v ich šikane ich chápe, lebo je pochopiteľná, že potom sa hnevajú!
.
Pritom si myslí, že morálne víťazstvo výsmechom a šikanou dosiahnu. A šikana je v podstate maličkosť. Schvaľuje takéto protesty, ktoré sú takou šikanou ostré a jasné!
.
.
.
„Keď si predstavím toho “dezoláta” a rusofila, tak jasné. Hneváme sa. Naozaj sú na morálne nesprávnej strane dejín. Presvedčiť sa ich nedá. Môžeme ich aspoň vysmievať.“
.
.
Toto je dočista demagogické ako od náboženských fanatikov:
.
.
Keď si predstavia niekoho, kto schvaľuje slobodnú voľbu pri potratoch, tak jasné, hnevajú sa! Lebo oni nepochybujú, že sú na správnej a morálnej strane dejín.
.
.
.
.
.
Predstavte si, že by smeráci napísali:
.
.
Keď si predstavíme niekoho, kto nevolí Smer, tak jasné, hneváme sa! Naozaj sú na morálne nesprávnej strane dejín.
.
.
.
.
.
Alebo, keď prehrám v človeče nezlob se, tak jasné, že sa hnevám! Mám predsa vyhrať ja!
.
.
A nielen v hre, ale aj vo voľbách, lebo ja mám šesť rokov!
.
.
.
Dogmatici za svoje na obidvoch stranách vždy majú v tomto mentálne len šesť rokov, že je to takto samozrejmé, kde je správna strana dejín!
.
.
.
Predsa na strane tretej svetovej!
To len, keby ste si mysleli, že vy prijímate iných a odlišných a nevyháňate ich tiež!
Čím im tiež spôsobujete utrpenie až na samovraždy, keď proti nim poštvete rodinu ako poslední náboženskí fanatici.
Ak ste ich chceli kritizovať, nemali by ste sa na nich podobať ako vajce vajcu len v mene niečoho iného!
Dovolím si tvrdiť, že konzervatívci (a to som konzervatívcov roky kritizovala) v oveľa väčšej miere dnes už prijímajú homosexuálov a všetkých LGBTI než progresívci iných a odlišných!
Drvivá časť konzervatívcov, ktorých je aj viac, je v tomto zdravšia než extrémizmus progresívcov!
Preto sústavne vyhľadávate len opačných extrémistov, aby ste zakryli svoj extrémizmus!
Počas pôsobenia v školstve vidím, nakoľko sa zmenilo prijímanie odlišných. Nikto nerieši očividne zjavné odlišnosti ako niečo zvláštne. Ani nalakované nechty u chlapcov, nič.
Teraz už začínate LGBTI len zneužívať ako len svoj štít, že kto kritizuje vás a váš extrémizmus, tak tým vraj útočí na ľudí LGBTI!
Týmto ich práve vy vystavujete útokom, keď sa za nich schovávate!
Doslova ako vojaci za chrbty civilistov!
.
Celá debata | RSS tejto debaty