malinova

„Venovať pozornosť Mikulášovi Dzurindovi by niekto mohol označiť za stratu času, ja však považujem za veľmi užitočné pripomenúť najmä mladej generácii, ktorá si myslí, že všetko zlo sveta sa narodilo s Putinom a Ficom a ktorá v čase, keď tento atlét smutnej postavy ničil Slovensko, ešte ťahala káčera – že ide o jedného z najväčších nepotrestaných zločincov našej novodobej histórie.

.

To, čo narozprával expremiér Dzurinda v 360-ke Michala Kovačiča sa nebojím nazvať čistým chrapúnstvom darebáka, ktorý sa vysmieva do očí spravodlivosti. Dzurinda klamal tak nehanebne a otvorene, že sa to už dnes len tak ľahko nevidí. Okrem iného obhajoval vojenskú agresiu USA do Iraku tým, že Spojené štáty vraj nemohli ukázať slabosť po tom, čo im vyviedli teroristi 11. septembra 2001. Lenže teroristi nemali s Husajnovým režimom nič spoločné, bola to sekulárna diktatúra, v ktorej islamský extrémizmus nemal miesto. Dzurinda tvrdil, že svet bez Saddáma Husajna a Muammara Kaddáfího je oveľa lepší. Aj táto lož sa dá ľahko vyvrátiť. Nelegálne západné intervencie totálne destabilizovali naše blízke zahraničie, rozbili Blízky východ a severnú Afriku a spôsobili vlny miliónov utečencov do Európy, spôsobili nedozerné problémy, s ktorými zápasíme doteraz. Keď mu moderátor pripomenul, že ten „lepší svet“ vybudovali Spojené štáty za cenu státisícov obetí, Dzurinda sa cynicky spýtal, kto za to nesie zodpovednosť a hneď si aj odpovedal, že za to nemôže intervencia, ale vraj medzinárodní teroristi, Al-Kaidá a Islamský štát…

Ale to je do neba volajúce klamstvo. Všetci príčetní ľudia vedia, že Al-Kaidá v Iraku až do invázie USA nebola a že Islamský štát vznikol na tomto území práve ako bezprostredný dôsledok vojenskej okupácie. Na námietku moderátora, že celý vpád vojsk koalície ochotných bol založený na lži o zbraniach hromadného ničenia, Dzurinda arogantne odvetil, že to bola „blbá argumentácia“, že si na to mali nájsť lepšiu výhovorku. Áno, počujete dobre. Tento krpatý sfanatizovaný darebák sa stále cynicky hlási k tomuto najväčšiemu medzinárodnému zločinu („Ja som poslal vojakov do Iraku! Ja som posledný Mohykán na zemeguli, ktorý presne rozumie tomu, prečo to urobil! A vôbec to nebola chyba!“) a bez hanby tvrdí, že chybou nebolo flagrantné porušenie medzinárodného práva, ale to, že si na neho nenašli lepšiu zámienku…

.

Ale to nie sú jediné lži. Dzurinda klamal, keď tvrdil, že on o zbraniach hromadného ničenia v Iraku nehovoril – dokázateľne to spomenul mnohokrát a čo je najdôležitejšie: použil to ako argument pri presviedčaní nášho obyvateľstva, ktoré bolo výrazne proti invázii do tejto krajiny. Dzurinda klamal, keď tvrdil, že vpád do Iraku bol aj odplatou za vojnu Iraku s Iránom – v tejto vojne totiž podporovali Husajna Spojené štáty a je naozaj hlúpe vymyslieť si, že sa mu za to pomstili. Dzurinda klamal, keď tvrdil, že Islamský štát je len epizóda, ktorú sme zvládli – on nie je schopný ani dnes priznať, že táto vojna destabilizovala a dodnes destabilizuje celý región (alebo tomu vôbec nerozumie). Dzurinda klamal, keď tvrdil, že väčšina obyvateľov Iraku invázii porozumela – doteraz nás za to nenávidia. A napokon Dzurinda klamal, keď tvrdil, že potrebu zvyšovania zbrojenia vyvolal teroristický útok na New York a Washington. Jednak permanentný rast zbrojenia evidujú štatistiky od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa po prvýkrát ohlásilo rozširovanie NATO – a jednak práve Dzurinda práve v čase pádu Dvojičiek balamutil verejnosť, že ak vstúpime do Severoatlantickej aliancie, nebudeme musieť toľko zbrojiť.

.

Predovšetkým však – Dzurinda sa ukázal ako neskutočný bezcitný cynik, ktorý absolútne neberie do úvahy, že vojna v Iraku stála státisíce ľudských životov (podľa nezávislých odhadov až milión) a už vôbec nie to, že bola hrubým porušením medzinárodného práva. Naopak, arogantne tvrdí, že za týmito operáciami stojí, že je „vášnivý transatlanticista“ (čo z jeho úst znie ako nacista) a chvastá sa, že on sám zavolal vtedajšiemu španielskemu premiérovi Aznarovi a ponúkol sa mu do tzv. koalície ochotných so slovami „Chceme byť s vami!“, hoci na to vtedy nemal ani mandát vlády, ani mandát parlamentu. Expremiér sa ukázal ako fanatik, keď o fiasku v Afganistane hovorí, že to nebol premárnený čas, lebo sme tam získali obrovské vojenské skúsenosti. Jemu a podobným treba asi pripomenúť, že tie krvavé jatky, pri ktorých zahynulo štvrť milióna ľudí, neboli vojenským cvičením. Podľa Dzurindu „ak naši vojaci skúsili Kosovo, Afganistan alebo Irak, je to len dobre“, pričom eufemisticky priznal jedinú vec: „Možno sme ako transatlanticisti nepovedali občanom celú pravdu.“

.

Takto hovorí vojnový zločinec. S plnou vážnosťou hovorím, že Mikuláš Dzurinda vedome a hrubo oklamal národ, bezočivo mu luhal ráno, na obed i večer, vohnal ho do nelegálnych vojen, ktoré zbytočne stáli životy aj slovenských vojakov a za svoje zločiny musí niesť plnú trestnoprávnu zodpovednosť. On patrí do väzenia aj za svoje privatizačné podvody, no Kosovo, Afganistan a Irak mu treba spočítať o to viac, že sa k nim otvorene hlási, že pri týchto z hľadiska medzinárodného práva vojenských agresiách zahynuli nevinní ľudia a darebáci, ktorí sú za to zodpovední či už z radov politikov alebo novinárov tieto zločiny dodnes nazývajú zjemňujúco „chyby“. Neboli to chyby, boli to ohavné vojnové zločiny, a on to vie. Je preto škandalózne, že ho spravodlivosť nedokáže dobehnúť, ale všimnite si, že tí najohavnejší zločinci počnúc Mikulášom Dzurindom a končiac Jaroslavom Naďom zakrývajú svoj strach nepatričným sebavedomím a aroganciou.

.

Hnevu expremiéra neušla ani opozícia. Progresívne Slovensko hrá v poslednom čase hru na zlého a dobrého policajta, a tak Ľudovít Ódor podporuje vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu a Michal Šimečka oficiálne nie. Dzurindu do rozhnevalo a soptil, že máme nekvalifikovanú opozíciu a „keď tomu Šimečka nerozumie, načo tam lezie, hanba!“. Naopak, Ódor je podľa neho statočný a má charakter. Ale takto tento podvodník hodnotí každého, kto ho nepodporuje v jeho zločinných úmysloch a chorom náhľade na svet. Za najvážnejšie Dzurindovo vyjadrenie považujem tento výrok: „Ten sprostý falošný pacifizmus nás v Európe doviedol tam, kde sme.“ Je to tá najzákernejšia nepravda o stave nášho sveta, ktorá zahmlieva skutočné príčiny súčasnej krízy. Títo zbabelci vedia, prečo to robia, lebo sú spotení od strachu, že ich raz niekto (ak nie svetská spravodlivosť, tak celkom určite história) bude brať na zodpovednosť. M však musíme práve dnes opakovať základné fakty.

.

Tento medzinárodný poriadok sa začal rúcať v dôsledku zločinných intervencií USA a ich spojencov bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN do bývalej Juhoslávie, Iraku, Líbye, Sýrie a inde. M dnes stále zápasíme s dôsledkami týchto zločinov, čiže Rusko, ale aj ďalšie štáty (Turecko, Saudská Arábia, Izrael) na troskách svetového poriadku, v ktorom prestali platiť dohodnuté pravidlá, začali na vlastnú päsť robiť to isté – presadzovať vlastné záujmy bez ohľadu na medzinárodné právo. Krym je dôsledok Kosova, Náhorný Karabach je dôsledok Golanských výšin, Jemen je dôsledok Líbye atď. Len ignorant alebo hlupák s obmedzeným priezorom nie je schopný pochopiť, že svet je už tak rozbitý, že rusko-ukrajinský konflikt nebude možné vyriešiť ani bilaterálne, ani vojensky, ale len vyrokovaním novej bezpečnostnej architektúry Európy a sveta. Ak sa to nepodarí, vypukne globálna vojna.

.

Fanatickí blázni, ktorí v sebe stále živia ilúziu, že porazia Rusko tak ako sme porazili nacistické Nemecko, ktorí nie sú schopní ani len pochopiť povahu tohto konfliktu, ktorí odmietajú pripustiť, že hlavnou príčínou vojny je rozširovanie NATO, zámerne ignorujú realitu. Pred dvoma rokmi vtedajší generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ešte stále vo víťaznej nálade vyhlásil, že Putin išiel do vojny preto, aby zastavil rozširovanie Severoatlantickej aliancie až k hraniciam Ruska a že my sme mu v tom zabránili. Vtedy priznal, že už na jeseň 2021 (sic!!) „prezident Putin poslal návrh dohody, že NATO sa už nebude rozširovať k ruským hraniciam. To bolo to, čo nám poslal. A to bola podmienka, aby nedošlo k invázii na Ukrajinu. To sme, samozrejme, nepodpísali“. Až jeho nástupca Rutte priznal, že Donald Trump fakticky prelomil patovú situáciu tým, že začal vyjednávať s Rusmi. Teda to, čo od začiatku požadovala Moskva a čo mohlo vojne zabrániť. Všetko ostatné sú len dodatočné dezinterpretácie, ktoré majú ospravedlniť zlyhanie všetkých západných darebákov a zbabelcov. Mikuláš Dzurinda vie, že on v tejto chvíli už dávno nehrá o svoj návrat do politiky. On hrá o to, ako si ho budú nasledujúce generácie pamätať. A ráta s tým, že ohlušujúca propaganda sa postará o to, že týmto ľuďom pamäť dokonale vymaže. Úlohou nás všetkých, ktorí vedia, ako to bolo, je, aby sme im v tom zabránili.

.

Nie, do tohto bodu nás nedoviedol pacifizmus, ani prirodzená ľudská túžba po mieri. Do tohto stavu nás doviedol militarizmus, zbrojársky priemysel a nacionalizmus spojený s mocenskou nadradenosťou. Toto všetko sme vyskúšali a vieme, že to nevedie k lepšiemu svetu. Preto máme plné morálne právo žiadať: ani cent navyše na zbrojenie. https://www.peticie.com/ani_cent_navye_na_zbrojenie

.

.

.

.

.

.

.

Chmelár 20.3.2023:

 

„Včera som si prečítal akúsi sebakritiku Martina Šimečku, že to, čo robil pred 20 rokmi, bola „chyba“. Mnohí toto sypanie si popola na hlavu považujú za zásadné, mňa však nedojalo. Aj odhalení zločinci z päťdesiatych rokov nazývali justičné vraždy eufemisticky „chybami“. Je to kolotoč zbavovania sa viny, ktorý sa opakuje v našich dejinách ako historické prekliatie. Aj spomínaný Viliam Široký sa to naučil od ľudákov, ktorí sa mu po vojne ospravedlňovali za to, že ho štyri roky väznili a že to bola „chyba“.

 

Šimečka ako šéfredaktor Sme formoval verejnú mienku štvavými kampaňami proti všetkým, ktorí chceli mier a odmietali vykonštruované obvinenia proti Iraku. Už vtedy som si za svoje postoje (ktoré sa s odstupom rokov ukázali ako presné a pravdivé) vyslúžil nálepky ako „intelektuálny extrémista“ či „distingvovaný anarchista“. A keď vysvitlo, že vyše 70 percent ľudí požaduje referendum o vstupe do NATO, Martin Šimečka na celej novinovej strane vystavil kádrové posudky protagonistom týchto požiadaviek…

 

Šimečka sa pokúša vyviniť z toho, že pred dvadsiatimi rokmi špinil čestných ľudí a chcel im zničiť život, no dnes robí to isté: o ľuďoch požadujúcich diplomatické rokovania píše ako o kolaborantoch, o najvýznamnejších osobnostiach slovenského vedeckého a kultúrneho života protestujúcich proti prítomnosti cudzích vojsk na našom území sa vyjadruje ako o luze a ľavičiarov presadzujúcich mier označuje za fašistov. Nie, toto falošné kajanie sa ma neoklame. Títo ľudia nič staré nezabudli a nič nové sa nenaučili. Z tohto dôvodu ma vôbec neprekvapuje, prečo sa k 20. výročiu prepadnutiu Iraku nevyjadrila Zuzana Čaputová, prečo sa v mene Slovenskej republiky neospravedlnila za náš podiel na tomto zločine. Ona s ním totiž vnútorne súhlasí, len je už neúnosné naďalej a s týmito katastrofálnymi výsledkami ho ospravedlňovať. O ich pokrytectve svedčí najlepšie to, že muža, ktorý americké zločiny v Iraku odhalil, umlčali vo väzení, oni sami pre obhajobu Juliana Assangea nepohli ani prstom a sami sa tvária, že netušili, že Amerika im nehovorila pravdu…

 

„My sme ako transatlanticisti nepovedali občanom celú pravdu,“ lakonicky priznal pred dvoma rokmi Mikuláš Dzurinda. Stačí to takto povedať?“

(krátené)

 

https://www.facebook.com/photo/?fbid=596431302529096&set=a.475941007911460

 

 

Teraz sa mi nechce hľadať, čo vypisoval šéfredaktor Denníka N Kostolný, ako ten štval do vojny už vtedy, že „ako bude vyzerať americká opica v leteckej kombinéze“.

 

 

Dokonalá symbióza ľudí, čo sú horší než vojaci, ktorí osobne nezavraždili toľko ľudí ako títo novinári s ich pretláčanými politikmi!

 

Toto sú ľudia, čo vraždia, lebo ich úloha je predávať vraždy cez médiá, na čo by pár politikov nestačilo!

.

.

.

.

.

Po dcéru som si prišla s policajtmi a zobrala som ju z dvora len tak, ako bola – v papučiach.

.

A rovnako odídem so synom, ktorého mi chcete vymyť. No nenechám vám ho!

.

.

.

.

Toto všetko je len môj návrat poňho. Inak by ma opice ako vy už dávno nezaujímali. Či máte vily, misy alebo stoličky, to je mi jedno.

.

Zaujíma ma len ten deň, keď aj on uvidí, čo ste zač a odídeme spolu.

.

.

.