Ako funguje novodobá progresívna KSČ. Ich členovia hovoria takú kritiku, o akej píšem aj ja už celé roky, že v prvom rade vyštvali liberálov, čo by chceli diskutovať!

Na to nemusíte byť ani ich členom, keď to robia voči všetkým, nielen medzi sebou!

Ideologicky sa tam lustrujú medzi sebou už teraz!

Presne ako komunisti, ktorí najprv kádrovali iných a potom sa dokádrovali aj medzi sebou za svoju „čistú ideológiu“!

Dolňan: Nie je to liberálna strana, keď sama nemá demokratické princípy

„Stranícke fórum Workplace opisuje Dolňan ako toxické, kde hneď ako niekto vystúpi s iným názorom alebo kritikou, okamžite ho niekto začne upratovať, zosmiešňovať, prípadne je rovno zablokovaný.“

Krištofíková: Nepripúšťa sa tam žiadna kritika. Pripomínalo mi to staré časy

„No z každého, kto oponoval, urobili hlupáka a takmer nepriateľa strany, bola to taká taktika. Vtedy som si povedala: dosť,“ hovorí.“

„Mám pocit, že v tej strane panujú socialistické spôsoby. Uprednostňujú tam rodinu, kamarátov, nepripúšťa sa tam žiadna kritika, nie je tam kritická diskusia. Pripomínalo mi to staré časy,“ uzatvára.“

„Kunst kritizoval napríklad vedenie strany smerom dovnútra, ako aj internú komunikáciu a personálny manažment. „Koloval vtip, že náš informačný kanál je Denník N. Odtiaľ sme sa dozvedali, čo strana robí. Vychádzalo to z nedôvery predsedníctva voči členskej základni. Tvrdia, že boli úniky informácií,“ hovorí. „Chápem však, že nejaké veci musia zo strategických dôvodov ostať v režime, že o tom vie len pár ľudí.“

„Spomína si napríklad na situáciu, keď do strany vstúpil Ivan Korčok a členovia sa to dozvedeli hodinu pred tlačovkou, na ktorej ho predstavili.“

„Kunstovi sa nepáčilo, že bunky nemajú skoro žiadne kompetencie ani rozpočet a môžu iba poslať svojho delegáta na snem.“

„Odsúdil som kroky Hamasu, ale ani sa mi nepáčilo, ako Izrael zakročil voči bežným obyvateľom Palestíny. Niektorí mi tam za to nadávali, že by som bol za vojny isto vešal Židov,“ spomína. „V niečom to šlo až do tribalizmu. Ísť s líniou strany a nemať vlastný názor.“

Postoj 28.10.2024:

Konzultantka v nadnárodnej korporáciiVo firme sú kvóty v poriadku, v politike nie. V Progresívnom Slovensku som sa cítila ako v sekte

„V PS sa nedá hovoriť o slobodnej diskusii. Ak ste mali trošičku iný pohľad na vec, už na vás pozerali ako na extrémneho oponenta,“ hovorí Valovičová.“

Postoj 13.2.:

Odídenci z Progresívneho Slovenska Kritika sa tam nepripúšťa, riešenia prekričia ideológiou a bežných členov si nevážia

„Prinášame svedectvá šiestich bývalých členov Progresívneho Slovenska, ktorí sa rozhodli o svojich skúsenostiach hovoriť verejne.

Čo pre vás v strane bolo také náročné?

Interná komunikácia a atmosféra tam boli veľmi napäté a toxické. Ľudia sa tam niekedy báli hovoriť, lebo boli zatlačení do kúta, keďže iní ich z pozície moci – napríklad z predsedníctva – zastrašovali. Absolútne sa tam nedá hovoriť o slobodnej diskusii – stačilo, že ste mali trošičku iný pohľad na vec, a už sa na vás pozerali ako na extrémneho oponenta; akoby ste boli z ĽSNS. Cítila som sa tam ako v sekte.

Rôzni ľudia, podobné skúsenosti

Keď sme sa v Postoji rozprávali s konzultantkou v nadnárodnej korporácii a bývalou členkou Progresívneho Slovenska Pavlínou Valovičovou, podelila sa o svoju asi rok dlhú skúsenosť v tejto strane. Hovorila o tom, že tam zažila veľmi napätú a toxickú atmosféru spôsobenú neslobodnou internou komunikáciou. „Stačilo, že ste mali trošičku iný pohľad na vec, a už sa na vás pozerali ako na extrémneho oponenta,“ opisovala svoj dojem zo strany a podľa vlastných slov sa tam cítila ako v sekte.

Onedlho sme priniesli rozhovor s bratislavským komunálnym poslancom Dávidom Staruchom, ktorý bol takisto členom, no rady progresívcov opustil. Kritizoval, že v strane prevláda ideológia nad pragmatizmom a že tam existovala určitá bariéra medzi vedením strany a radovými členmi. Nemohli sa vyjadrovať k programu a ani nevedeli, kto ho vlastne pripravoval ani kto rozhodoval o tom, kto bude kandidovať a aké miesto na kandidátke dostane. „Pravidlá vnútorného fungovania boli akási čierna skrinka,“ vyjadril sa vtedy.

Odvtedy sme sa stretli a rozprávali s viacerými ďalšími ľuďmi, ktorí patrili medzi členov Progresívneho Slovenska, no stranu buď sami opustili, alebo z nej boli vylúčení. Šiesti z nich sa rozhodli o svoje skúsenosti podeliť verejne.

Ide o rôznorodú skupinu ľudí, ktorí mali rôzne motivácie na vstup do tejto strany aj z nej za rôznych okolností odišli. Hovorili sme s tými, ktorí stáli pri jej vzniku, aj s tými, ktorí sa pridali neskôr. Každý z nich má iné pozadie, líšia sa povolaním i regiónom, z ktorého pochádzajú.

Prirodzene ide skôr o liberálne založených ľudí, no viacerí sa zhodujú na tom, že Progresívne Slovensko pre nich v niektorých kultúrnych otázkach šlo za hranu. Sú to ľudia zväčša pravicového zmýšľania, pre ktorých hnutie od určitého času zahlo príliš doľava, no hovorili sme aj s ľavicovejšie založeným bývalým členom, pre ktorého sú dôležité celkom iné ľavicové témy ako tie, ktoré strana presadzuje.

Hoci príbeh každého z nich je jedinečný, naši respondenti sa zhodli v pomenovaní niekoľkých problematických čŕt vnútri strany.

Viacerí naši respondenti však mali na tejto komunikačnej platforme negatívne skúsenosti. Podľa nich tam niet skutočne slobodnej diskusie, panuje tam toxická atmosféra a po vyjadrení iného názoru na nejakú tému sa voči previnilcovi spustí spŕška negatívnych, až agresívnych reakcií. Opisujú v strane tribalistickú mentalitu bez potrebnej kritickej diskusie.

Svojim spolustraníkom, ktorí takéto názory prejavili, dávali najavo, že do strany nepatria, respektíve aj v prípade jedného nášho respondenta sa podľa všetkého pričinili o jeho vylúčenie.

V neposlednom rade viacerým bývalým členom na strane prekážalo, že namiesto akcentu na odbornosť a sústredenie sa na riešenie konkrétnych problémov strana kladie dôraz skôr na ideológiu a vonkajší dojem. Hnutie podľa nich prehliada témy, ktoré trápia bežných ľudí, a na mnohé konkrétne problémy ani žiadne riešenia nemá.

Je podľa nich ťažké, až nemožné dopátrať sa k tomu, čo konkrétne vlastne chce strana v tej-ktorej oblasti dosiahnuť okrem všeobecných a vágnych vyjadrení, vládne tiež chaos v tom, kto má čo na starosti. Strana tieto veci prekrýva navonok dobre znejúcimi frázami, no bez reálneho obsahu.

Nižšie prinášame svedectvá samotných bývalých členov, ktorí sa rozhodli verejne pomenovať, čo v Progresívnom Slovensku zažili.

Poláčiková: Je to strana na afekt, nie na efekt

Jana Poláčiková pracuje ako vysokoškolská pedagogička na Vysokej škole ekonómie a manažmentu v Bratislave, je tiež miestnou poslankyňou v bratislavskom Ružinove, v roku 2018 tam kandidovala aj za starostku. Patrila medzi zakladajúcich členov Progresívneho Slovenska, teda medzi ľudí, ktorí stáli pri vzniku hnutia a majú v strane špeciálne postavenie, čo je štandardom aj v iných politických stranách.

„Témy, ktoré Progresívne Slovensko považovalo za dôležité, teda dane, podnikanie, reforma vzdelávania, regionálne disparity a technológie v digitálnej transformácii, ako dôležité prestalo vnímať,“ hovorí.

„Skôr hovoria o zdaňovaní majetku a progresívnom zdaňovaní príjmov. Úspešných, ktorí majú majetok, chcú zdaniť. Prílišné prerozdeľovanie daní je to najhoršie, čo môže byť,“ myslí si Poláčiková.

„V programe majú dnes veci ľavicového, až marxistického charakteru. Som v šoku z toho, že ja liberálka, ktorá som po revolúcii budovala trhový mechanizmus a komoditnú burzu, som zakladala stranu, ktorá ušla niekam doľava a všetko prekryla woke ideológiou,“ pokračuje.

Poláčiková nepopiera svoje liberálne presvedčenie, podporuje registrované partnerstvá, ale zároveň si uvedomuje, že občianske práva nemôžu byť obmedzované pozitívnou diskrimináciou.

Podľa Poláčikovej sa vnútrostranícka diskusia postupne vyostrovala a dospelo to až do stavu, že bola na jej vkus vyslovene útočná.

Atmosféra v strane sa dostávala až do takého stavu, že akákoľvek otázka bola prejavom porušenia vnútrostraníckej diskusie.

„Bola tam atmosféra ,ak nie si so mnou, si proti mne‘,“ hovorí. „Sú istí ľudia, ktorí nech sa deje čokoľvek, postavenie v strane budú mať dané. Môžete sa snažiť akokoľvek, byť odborníkom, ale strana vás vôbec nemusí reflektovať. Je to eseročka.“

V roku 2021 sa nakoniec Poláčiková rozhodla stranu opustiť. Podľa jej slov bolo pre ňu veľmi oslobodzujúce, že sa už nemusela zaoberať tým, čo môže a čo nemôže lajknúť na Facebooku zo svojho súkromného profilu. Spomína si dokonca na to, že nemohla ani len lajknúť rodinnú fotografiu bývalej starostky bratislavského Starého Mesta, ktorá je aj jej kamarátkou – z dôvodu, že bola v opozícii voči progresívcami podporovanému primátorovi Matúšovi Vallovi.

Dolňan: Nie je to liberálna strana, keď sama nemá demokratické princípy

Do Progresívneho Slovenska vstúpil aj brezniansky právnik Michal Dolňan po tom, ako sa v marci 2019 s rodinou zúčastnil na výstupe na Sitno aj s vtedajšou prezidentskou kandidátkou Zuzanou Čaputovou.

Priznáva, že na internom fóre Workplace kritizoval niektoré kroky strany. Napríklad mu nebolo po chuti narúšanie mítingov Ľudovej strany Naše Slovensko, čo ešte pred voľbami progresívci robili. „Mali riadne ohlásenú akciu a vy tam prídete s transparentmi inej strany? Nemusím s nimi súhlasiť, ale ak máme demokratické zriadenie, tak nejaká štábna kultúra by mala platiť. V tomto som starosvetský, politika by sa mala robiť vecne,“ myslí si Dolňan.

Za to na Dolňana vraj začal pohon. „Plaváková mi povedala, že komu sa nepáči, tam sú dvere.“

Pre takéto názory sa Dolňan stal pre niektoré členky tŕňom v oku. „Keď im niekto nezapadol do ich konceptu, zrazu prešli do útočného naratívu,“ hovorí.

Dolňan si myslí, že pre jeho avizovanú kandidatúra na predsedu hnutia strana jeho vyjadrenia o kvótach využila ako zámienku na jeho vylúčenie. „Zrazu sa našli dvaja členovia – ich identitu predo mnou utajili –, ktorí povedali, že mám naratív v rozpore s postojom strany, že som proti ženám a mám takmer až kotlebovské názory. E-mailom mi oznámili, že ma vylučujú z hnutia,“ opisuje.

„Povedal som im, že ak sme demokratická strana, normálne ma predvolajte, povedzte mi, čo mi kladiete za vinu, a dajte mi možnosť sa k tomu vyjadriť,“ pokračuje Dolňan. Proti vylúčeniu sa odvolal, no neúspešne. „Ťažko sa bráni, keď vám vyčítajú len niečo všeobecné, nejaké floskuly. Pritom stranu som tlačil v ťažkom regióne v Brezne, dal som do nej dosť peňazí,“ dodáva.

V odvolaní proti vylúčeniu Dolňan uviedol, že na niečo také abstraktné a absurdné ešte vo svojom živote nereagoval. V odôvodnení vylúčenia sa podľa jeho slov nenachádzala jediná citácia či jediný prepis jeho komunikácie, ktorý by nebol býval vytrhnutý z kontextu.

Vyčítali mu podľa jeho slov aj to, že „sa pejoratívne vyjadroval o členovi predsedníctva“. Išlo o situáciu, keď Dolňan na Workplace napísal pod príspevok europoslanca Martina Hojsíka, že keby bol vedel, aký je populista, nikdy by mu nebol dal takú podporu, akú mu dal. Dôvodom na to bolo podľa Dolňana to, že Hojsík dlhodobo bez vnútrostraníckej alebo odbornej diskusie zverejňoval vyjadrenia, ktoré boli podľa neho z lesohospodárskeho, včelárskeho či environmentálneho hľadiska odborne pochybné.

Stranícke fórum Workplace opisuje Dolňan ako toxické, kde hneď ako niekto vystúpi s iným názorom alebo kritikou, okamžite ho niekto začne upratovať, zosmiešňovať, prípadne je rovno zablokovaný.

„Oni nie sú liberálna strana, keď nemajú demokratické princípy,“ tvrdí. Odvolanie strana zamietla a Dolňana zo strany vylúčila. „Bol som úplne v začiatku odstavený, aby som sa vôbec mohol zúčastniť na sneme ako kandidát na predsedu,“ uzatvára.

Napriek negatívnej skúsenosti s Progresívnym Slovenskom Dolňan na politiku ako takú nezanevrel. Dnes sa angažuje najmä na jej komunálnej úrovni.

Krištofíková: Nepripúšťa sa tam žiadna kritika. Pripomínalo mi to staré časy

Oľga Krištofíková pracuje ako učiteľka na technickej priemyslovke v Martine, kde vyučuje fyziku a elektrotechnické predmety. O Progresívne Slovensko sa začala zaujímať, keď v roku 2019 v Turanoch, kde býva, mali mať volebný míting kotlebovci. Krištofíková hľadala komunitu ľudí s protifašistickým postojom a vedela, že práve PS proti mítingom tejto strany usporadúvalo protesty.

Vzápätí zistila, že ju tento človek ohovára, a jeho partnerka, takisto členka PS, sa na Facebooku Krištofíkovej v akejsi výmene názorov v komentároch pod verejným príspevkom vyhrážala, že bude na ňu hľadať špinu u jej bývalých zamestnávateľov a zverejní to.

Vo voľbách v roku 2023 jej ponúkli 124. miesto na kandidátke. „Asi aby som bola ticho,“ myslí si.

„Postupom času sme zistili, že akákoľvek kritika, keď nesúhlasíme s predsedníctvom, sa otočí proti nám,“ pokračuje. „Na sneme sme kritizovali, že sa nám nepáči výber kandidátov, lebo to nie je transparentné a miesto dlhoročných členov, ktorí si to odmakali, odborníkov na rôzne oblasti, tam dali niekoho zvonku. Ivan Štefunko na to zareagoval, že sú to nezmysly, a spochybnil schopnosti a výsledky ľudí v regiónoch,“ spomína.

Krištofíkovej sa nepáčilo, že na popredné miesta kandidátky sa dostávali ľudia, ktorí boli v strane pár mesiacov, zatiaľ čo bežní členovia v regiónoch si sami museli platiť kampaň a cítili sa odsunutí nabok. To sa zopakovalo pred eurovoľbami v roku 2024, keď sa do čela kandidátky dostali Ľudovít Ódor a Veronika Cifrová Ostrihoňová. Podľa Krištofíkovej sa najmä druhá spomenutá dostala na kandidátku preto, že je influencerka a má známeho manžela, no žiaden reálny dôvod na jej kandidatúru nevidela.

„Na Workplace som po eurovoľbách napísala, že podľa mňa tam mali byť trochu iní kandidáti ako Ostrihoňová, a pýtala som sa, prečo tam bola práve ona. No z každého, kto oponoval, urobili hlupáka a takmer nepriateľa strany, bola to taká taktika. Vtedy som si povedala: dosť,“ hovorí.

Zo strany odišla po eurovoľbách, pretože sa tam, ako hovorí, necítila dobre. V strane vnímala, že odborníci so skúsenosťami sú v nej potláčaní a vyzdvihujú sa iba ľudia bezvýhradne lojálni predsedníctvu, hoci aj bez odbornosti.

„Mám pocit, že v tej strane panujú socialistické spôsoby. Uprednostňujú tam rodinu, kamarátov, nepripúšťa sa tam žiadna kritika, nie je tam kritická diskusia. Pripomínalo mi to staré časy,“ uzatvára.

Vavrinčík: Strana nedodržiava vlastné stanovy

Zakladajúcim členom Progresívneho Slovenska bol aj Filip Vavrinčík, právnik a v súčasnosti nezávislý poslanec Mestského zastupiteľstva v Novom Meste nad Váhom. V roku 2016 sa k nemu dostala informácia, že má vzniknúť nová politická strana odborníkov, čo ho zaujalo.

„Páčilo sa mi, že to bude nová vlna, že v nej bude veľa ,ajťákov‘ a ľudí skôr zameraných na čísla než na emócie.“ Vavrinčík pomáhal vznikajúcej strane so zberom podpisov aj na festivaloch Pohoda či Grape, spomína si, že bol v zbieraní celkovo druhý najlepší.

Keď sa zvolilo nové predsedníctvo a predsedom sa stal Michal Šimečka, Vavrinčík im napísal, že má tento problém. „Jediný, kto odpísal, bola Bihariová, ktorá napísala, ako to vidí ona a že tým ukončuje debatu a považuje to za vybavené. Nik iný z predsedníctva nemal záujem sa tým zaoberať,“ spomína.

Strana nijako nekonala a nevyhovela predbežnému opatreniu súdu, Vavrinčík sa preto rozhodol svoj nepeňažný nárok vymáhať exekučne. Strana tak bola zapísaná v exekučnom registri, keďže Vavrinčík rozhodnutie o pozastavení svojho členstva nedostal.

„Vezmite si, že profesionálna strana, ktorá sa zameriava na ochranu práv ľudí a presadzuje demokraciu, nedokáže dodržiavať ani vlastné stanovy. Ako môže demokratická strana takto pristupovať k svojmu členovi?“ pýta sa.

Tento prípad však nebol jeho jediný problém s hnutím. Prekážalo mu aj to, keď strana kritizovala návrhy iných strán nie podľa toho, či boli dobré z odbornej stránky, ale podľa toho, či ich navrhovala opozícia alebo koalícia.

„Mám pocit, že to prerástlo do sekty, kde niečo predseda povie a všetci to potom len papagájujú. Aj keď koaličná strana chce spraviť niečo dobré, budú to kritizovať, že sa zbytočne vyhadzujú peniaze. Robia to, len aby mediálne zaujali. Miesto toho, aby si kritiku nechali na odbornú úroveň, tak sa kritizuje čokoľvek, čo vláda povie. Na tom tá strana založená nebola, ona bola založená na profesionalite a riešeniach,“ hovorí.

Veľmi ho tiež pohoršilo, ako sa napríklad mládežnícka organizácia strany Mladí progresívci postavila k izraelsko-palestínskemu konfliktu. „Nechápal som, ako mohli napísať, že chápu frustráciu Palestínčanov, keď tam vyvraždili Židov. Naozaj možno chápať frustráciu vraha? Tu už nehovoria o terorizme. Niekto zabije v Bratislave dvoch gejov a je to terorizmus, ale keď Palestínčania zabijú tisíc ľudí a odsekávajú im ruky, už to nie je terorizmus, ale frustrácia,“ krúti hlavou Vavrinčík.

Kunst: Koloval vtip, že náš informačný kanál je Denník N

Vladimír Kunst je vyštudovaný politológ pôvodom zo Spišskej Novej Vsi, dnes pracuje v Bratislave v IT sektore. Členom Progresívneho Slovenska sa stal hneď po ustanovujúcom sneme v januári 2018, kde bol ako hosť. Zaujala ho myšlienka modernizácie Slovenska a, ako hovorí, posunutia Slovenska do 21. storočia.

Ako člen bol aktívny aj v miestnej bunke v bratislavskej Petržalke, ktorej sa stal v roku 2022 predsedom. Straníkom bol takmer sedem rokov – až do decembra 2024, keď mu prišlo rozhodnutie o vylúčení.

„Odôvodnenie bolo, že som sa nevhodne správal a mal som nevhodné vyjadrenia pod vplyvom alkoholu. Netvrdím, že to tak nebolo, ale pod vplyvom alkoholu sme boli viacerí, lebo raz to bolo na straníckej chate a druhý raz večer po sneme v máji 2024. Ale dozvedel som sa to až teraz v decembri,“ hovorí.

Prvý incident sa týkal toho, že predseda Šimečka mal na straníckej chate na jar 2023 príhovor, pričom Kunst nesúhlasil s jedným vyjadrením, ktoré v ňom zaznelo. „Povedal v ňom, že od nás ľudia neodchádzajú. Ja som na to povedal, že je to klamstvo, lebo viacero ľudí odišlo zo strany, keďže strana im bránila v realizácii,“ spomína.

Kunst kritizoval napríklad vedenie strany smerom dovnútra, ako aj internú komunikáciu a personálny manažment. „Koloval vtip, že náš informačný kanál je Denník N. Odtiaľ sme sa dozvedali, čo strana robí. Vychádzalo to z nedôvery predsedníctva voči členskej základni. Tvrdia, že boli úniky informácií,“ hovorí. „Chápem však, že nejaké veci musia zo strategických dôvodov ostať v režime, že o tom vie len pár ľudí.“

Spomína si napríklad na situáciu, keď do strany vstúpil Ivan Korčok a členovia sa to dozvedeli hodinu pred tlačovkou, na ktorej ho predstavili.

Kunstovi sa nepáčilo, že bunky nemajú skoro žiadne kompetencie ani rozpočet a môžu iba poslať svojho delegáta na snem.

Svoje skúsenosti mal aj s aktivistickou skupinou žien v strane. „Pomerne rázne reagujú na akékoľvek vybočenie, hoci len milimetrové, z línie, ktorú považujú za správnu. Ak ste v diskusii na Workplace naznačili, že by niečo mohlo byť aj inak, tá úderka tam prišla. Ľudia, ktorí boli v strane kratšie ako ja, ma poučovali, či viem, do akej strany som vstúpil,“ opisuje.

Šipoš: Nevedia sa vžiť do problémov bežných ľudí

Alexander Šipoš je vyštudovaný molekulárny biológ žijúci v Liptovskom Petre. Ako ťažko zdravotne postihnutý sa už nemohol venovať svojej pôvodnej profesii a v súčasnosti prevádzkuje chránenú dielňu na upcykláciu, teda vytváranie potrebného z nepotrebného.

Problém podľa neho tkvie aj v tom, že mnohí ľudia vo vedení strany sú finančne za vodou a „nevedia sa vžiť do problémov bežných ľudí alebo dokonca zdravotne postihnutých“.

Do sporu sa Šipoš dostal aj v otázke izraelsko-palestínskeho konfliktu. Nepáčilo sa mu, že strana sa k tejto téme nijako nepostavila. „Časť je za Izrael, časť za Palestínu. Je tam tichá vojna, ale navonok nechcú ísť ani jedným smerom. Keď sa ich na to pýtali, dávali maximálne vyhýbavé odpovede,“ hovorí.

„Odsúdil som kroky Hamasu, ale ani sa mi nepáčilo, ako Izrael zakročil voči bežným obyvateľom Palestíny. Niektorí mi tam za to nadávali, že by som bol za vojny isto vešal Židov,“ spomína. „V niečom to šlo až do tribalizmu. Ísť s líniou strany a nemať vlastný názor.“

Pre Šipoša bolo sklamaním aj to, ako sa strana správala k svojim členom v regióne. Podľa jeho slov sa tí, ktorí sedia v parlamente, od ostatných členov oddelili ako elitný klub. „Ja môžem v regióne vyčistiť potok a odfotiť sa či usporadúvať besedy a za to mi láskavo dajú pečiatku, že môžem kandidovať za PS do obecného zastupiteľstva. Spýtal som sa ich, čo z toho nemôžem robiť ako nestraník. Keď som rozdával letáky, ešte mi tu ľudia nadávali do úchylov. Na to mi povedali, že to mám robiť pre stranu a preto, že verím jej ideálom,“ dodáva.

Opustiť stranu sa nakoniec rozhodol začiatkom roka 2024. „Nedodržali, čo mi povedali. A tá technická nefunkčnosť a neustále výhovorky, že bude, bude. Moje ľudské sklamanie bolo, že keď som si to odchodil, odletákoval, ani nás predsedníčka bunky po voľbách nepozvala na kávu. Dostali sme iba srdiečko na Facebooku,“ uzatvára.

Reakcia Progresívneho Slovenska

Na základe rozhovorov sme sa obrátili aj na samotné Progresívne Slovensko, ktorému sme položili otázky o hlavných problémoch, ktoré ich vlastní bývalí členovia pomenovali, ako aj o okolnostiach vylúčenia Michala Dolňana a Vladimíra Kunsta. K tejto téme sa strana odmietla bližšie vyjadriť. Odpovede hnutia prinášame v plnom znení.

Rešpektujeme súkromie menovaných ľudí, preto nemôžeme dôvody ich vylúčenia približovať,“ uviedla Terézia Mikáčová z mediálneho oddelenia strany.

Pýtali sme sa aj na okolnosti pozastavenia členstva Filipa Vavrinčíka, ktoré sme citovali vyššie.

Zaujímali sme sa o to, či strana vníma neslobodnú, až nepriateľskú atmosféru na platforme Workplace, a ak áno, či v tejto veci podnikla alebo plánuje podniknúť nejaké kroky. Hnutie reagovalo takto:

Takéto omáčky:

„Aj odbornosť našich členov si veľmi vážime, preto sú spravidla naši volení zástupcovia a zástupkyne zároveň členmi hnutia. Rozumieme, že sa nájdu jednotlivci, ktorí môžu komunikáciu a docenenie svojich schopností vnímať ako nedostatočné, no aj týmto ľuďom sa snažíme vychádzať v ústrety.““

https://www.postoj.sk/170282/kritika-sa-tam-nepripusta-riesenia-prekricia-ideologiou-a-beznych-clenov-si-nevazia

.