malinova

Síce sa mi do toho vôbec nechce, ale aj ja sa zahrám na psychológa a vysvetlím vám, prečo sa vám nesplnilo želanie byť liberálmi.

Stručne by sa to dalo nazvať – zhubný vplyv zlých vzorcov z detstva.

Kto bol vychovaný slobodne a liberálne, ťažko sa stane dogmatikom.

No, kto bol vychovaný v rodine s dogmatickou výchovou bez diskusií, veľmi ľahko skĺzne do dogmatických vzorcov z detstva!

Je to ako s násilím, preto by deti nemali v rodine vidieť násilie a takto ich postihuje!

A preto je výchova v detstve tak dôležitá!

V prvom rade je liberál človek, ktorý má zmysel pre slobodu a určite nie len svoju ale aj iných. Chápe túto interakciu ako slobodnú, preto nikdy nebude používať nátlakové metódy ale presvedčenie iných len silou svojich argumentov. Uznáva len jedinú cestu a to slobodnú, keď samostatne a dobrovoľne prijmete ich myšlienky.

Ak druhí neprijímajú vaše myšlienky, najčastejšie to znamená, že nemáte dobré alebo dostatočné argumenty, aby ste ich presvedčili. Tiež to môže znamenať, že sa mýlite.

Uznáva čestný férový diskusný súboj, žiadne manipulácie. Za dôležitejšiu než cieľ považuje cestu k tomu cieľu, ktorá musí byť slobodná.

Nemôžete sa predsa k slobode dopracovať neslobodnou cestou!

Už podľa tohto vidíte, či máte dočinenia s liberálom alebo nie. Akonáhle vás na spoločnej ceste núti k niečomu bez argumentov a nie je vám to logicky jasné, buď zlyháva alebo nie je liberál. Žiadny argument „lebo medveď“, ako používajú len dogmatici, liberáli nepoužívajú.

Buď idete do diskusie ochotne alebo rešpektuje vašu slobodu. Títo ľudia nikomu nič nevnucujú, ich jedinou a najsilnejšou zbraňou, aká existuje, sú len ich argumenty a diskusie. V slobodných diskusiách odborníkov môžete sami posúdiť, či vás presvedčili alebo nie, či sa vám to zdalo logické alebo nie. Liberáli umožňujú akékoľvek otázky.

Samozrejme, keď ich neurážate, čo pre progresívcov nie je samozrejmé!

Bežný predsudok ľudí je, že takáto slobodná cesta je málo účinná, ale neexistuje nič účinnejšie a dlhotrvajúce, než vaša slobodná cesta k vašim názorom.

Bežným predsudkom ľudí je aj to, že každý sa rýchlo a ľahko môže stať liberálom, teda človekom so zmyslom pre slobodu, stačí sa k nim prihlásiť.

No tým si beriete na seba len ich nálepku, so zmyslom pre slobodu je to ťažšie, pretože aj k slobode je potrebné človeka vychovať proti jeho škodlivým vzorcom, najčastejšie z detstva, keď ku slobode vychovávaný nebol!

A to je práve problém dnešných progresívcov, prečo sa nestali liberálmi a prečo sa im toto želanie nesplnilo.

Netvrdím, že všetci, ale značná časť z nich, ktorí sa nám prezentujú v médiách, nikdy nebola vychovávaná liberálmi a ku slobode. Prezrádzajú to na seba, keď spomínajú na svoje detstvo v konzervatívnych rodinách, často aj kresťansky dogmatických. To na nich, či chcú alebo nechcú, zanechalo stopy neliberálnej výchovy, ale vžité vzorce správania – Toto platí, lebo medveď! Tak to povedala autorita a nemusíš to chápať, len tomu veriť a uvedomelo to presadzovať!

Potom skĺzavajú do svojich konzervatívnych vzorcov správania – Síce cieľ má byť sloboda a liberalizmus, ale bude to platiť, lebo medveď! Tak to povedali naše, teraz zas liberálne autority a ty to musíš chápať a uvedomelo to presadzovať!

Vlastne idú k liberalizmu svojou konzervatívnou cestou, lebo takto to prebrali od svojich vzorov v detstve ako spôsob cesty!

Určite si to ani neuvedomujú, nakoľko je ich cesta dogmaticky konzervatívna, hoci za cieľom liberalizmu.

Ale ako som už spomínala vyššie, neslobodnou cestou sa k liberalizmu a žiadnej slobode nedopracujete!

Asi teda nepovažujú cestu za cieľom za dôležitejšiu než cieľ. Jednoducho vám chcú slobodu, ako ju vidia oni, vnútiť! Čo je ale znakom práve dogmatikov!

To, že ja som človek so zmyslom pre slobodu, to nie je moja zásluha, ale zásluha mojich rodičov, že neboli dogmatici a nenasadili mi do života dogmatické vzorce správania „Lebo medveď!“

Keďže som takú liberálnu výchovu zažila, mám predstavu ako má vyzerať. 

Moja mama mi vždy bola ochotná odpovedať na otázky. Zaujímala sa o to, či chápem, prečo sa nemám nejako správať.

Celý život sme viedli spolu dlhé diskusie, kde som bola jej oponent, lebo bez toho by neexistovala diskusia. A zakaždým ma preargumentovala lebo ona bola múdrejšia a staršia. Ja som teda vždy argumentačný boj prehrala.

Teraz je dôležité, čo sa pri tom, keď prehráte argumentačný boj, naučíte!

Ako puberťáčku ma to rozčuľovalo, lebo vnímala som to tak, akokeby som si postavila nejakú stavbu a ona mi ju zakaždým zrúca, prečo všetko je tá stavba nedostatočná! To sa pri diskusiách bežne deje!

Ľudia, čo nie sú naučení diskutovať a to aj v rodinách, zakaždým to vnímajú podráždene, že čo mi máš čo rúcať moju stavbu? Veď ty mi tým hovoríš, že som debil a všetko, čo si myslím, je nedostatočné!

Vnímajú to ako ohrozenie seba, že sú preto pre iných, pre rodinu, matku, sestru nedostatoční a hlúpi!

To sa ich dotkne, keď nie sú zvyknutí diskutovať a je oheň na streche!

Ten oheň sa volá – Ani ma nemôžeš mať rád, keď som zakaždým pre teba len hlupák a myšlienkovo nedostatočný!

Asi by som to tak tiež videla, keby som vyrástla v rodine v ktorej sa nediskutuje alebo málo!

Lenže práve pri svojej mame som sa naučila, že to, že zakaždým prehrám, nič nevyjadruje o jej vzťahu ku mne, že by ma preto považovala za hlúpejšiu a menej ma za to mala rada. Naučila som sa, že prehra v diskusii znamená výhru – dozvedel si sa, prečo je táto stavba nedostatočná alebo prečo sú tieto argumenty zlé alebo nedostatočné!

Takže som si slobodne mohla skúšať rôzne stavby a padali jedna za druhou!

Ale vedela som prečo! – To je tá výhra, získavate muníciu – dobré argumenty do ďalších diskusií!

Myslím si, že diskutovať dokážu ľudia, čo vnímajú diskusiu len ako šport, so záujmom, čo nové sa dozvedia, aké nové argumenty a ich silu!

Ak to vnímate ako útok na ego, že teraz sa môže ukázať, že si hlupák a nestojíš za pozornosť, to nedokážu, lebo viac než v čom sa mýlili, ich zaujíma – aký má ku mne vzťah? Čo si o mne myslí? Niečo, čo s tým vôbec nesúvisí! Ale to sa musia v rodine dozvedieť, že to s tým nesúvisí! To je kľúčová vec, že inak sa ľúbime!

Ešte ma jedným moja mama vyzbrojila. Akonáhle niekto neodpovedá na otázky a nejde cestou diskusií alebo začne používať manipulácie, viem, že už nejde slobodnou cestou, čiže sa vydáva násilnou cestou!

A čo tak charakterizuje progresívcov?

Vari diskusie? Vari vysvetlenia? Vari sloboda k otázkam?

Darmo sa budú oháňať liberalizmom a môžu byť nadupaní poučkami z liberálnej agendy, správajú sa ako dogmatici, čo nikdy diskusie nevideli!

Ani nemajú záujem ich prevádzkovať, lebo čo ak by argumentačne prehrali, lebo debilom sa to nedá vysvetliť!

Ľudí, ktorými pohŕdate, o ničom nepresvedčíte! Chýba tam základ bezpečného vzťahu!

Výhovorky, že nemajú dobré argumenty preto, lebo všetci by boli len debili!

Týmto sa aj odnaučili diskutovať a preto nemajú dobré argumenty!

Sú len ako športovci, ktorí roky nešportujú a preto majú zlé výsledky. Nasleduje výhovorka, že kvôli iným – debil sa nedá presvedčiť.

Darmo sa oháňajú liberalizmom, keď sú rovnakí ako konzervatívni dogmatici. A ako vidím, ešte horší, lebo konzervatívni dogmatici nikdy tak masovo nevyháňali inakosť z rodín ako progresívci. A ani sme od nich nezažili snahu o cenzúru alebo realizáciu cenzúry!

Progresívci sa preto správajú ako komunisti, ktorých som už ani ja nezažila, keďže som nežila v 50-tych rokoch.

Asi takto sa správali prví komunisti, čo budovali totalitu ako najlepšiu spoločnosť!

Jednoducho tú najlepšiu chceli všetkým povinne vnútiť ako progresívci!

Jednoducho, mali sme málo liberálov a ľudí so zmyslom pre slobodu, aby sa deti vychovávali bez škodlivých vzorcov a s dostatkom diskusií vo všetkých rodinách, aby sa naučili diskutovať.

A títo, čo nimi len chceli byť, si mysleli, že k dobrému cieľu môžu ísť aj násilnou a dogmatickou cestou.

Ešte chcem podotknúť, že človek so zmyslom pre slobodu sa nemusí volať liberál!

Môže to byť aj konzervatívec so zmyslom pre slobodu. Hlavný je ten zmysel pre slobodu, v praxi pre slobodné diskusie. 

V dnešnej dobe prežíva ten zmysel pre slobodu v konzervatívcoch.

Nerozhoduje o tom nálepka. Najviac tá cesta!

====

Psychológ Branislav Ondruška ako bývalý študent politický aktívneho profesora psychiatrie Antona Heretika v rozhovore s redaktorkou TV OTV Lenkou Zlatev, zverejnenom 26. januára 2025, komentoval otvorený list psychiatrov a psychológov na čele s Jozefom Haštom a Antonom Heretikom, ktorí adresovali premiérovi Robertovi Ficovi politický manifest, pod ktorí sa podpísali stovky ďalších odborníkov. Tí podľa mnohých svojou fanatickou účasťou na politickom boji nadobro stratili svoj odborný a profesionálny kredit.

Od 40 min. manipuláciám. Označil to ako manipuláciu občanmi. „Ten list niesol v sebe manipulatívne prvky“:

https://www.infovojna.bz/article/video-branislav-ondruska-rozhovor-tvotv-januar-2025

A to má pravdu, psychiatri použili manipulácie na občanov. Všetci psychológovia a psychiatri to vedia, ako to vedeli aj v socializme.

Tiež sú len ľudia a reagujú rôzne statočne.

Statočná odvaha nie je neslušnosť, ale slušný nesúhlas s argumentami v diskusii, ktoré dnes neexistujú!

A to, že neexistujú, je ukazovateľ slobody!

.