Na to, že vo vojne vraždia nepriateľov aj babičky, som sa dozvedela už v roku 2022 od Ukrajinca, ktorý ušiel na Slovensko. Povedal mi, že jedna babička ponúkla Rusa koláčmi do ktorých dala jed na krysy. Vtedy som si položila otázku, ako máme stále vo zvyku moralizovať, či to schvaľujem, či by som to bola schopná spraviť ja.
A už vtedy som si povedala, že to chápem a najmä, keď nie je veriaca. Lebo keď raz máte okupantov v krajine a prídu vám do domu ako okupanti, nie je nič zvláštne pre pochopenie, že ich zavraždíte. Ak sa teda nebojíte vojakov alebo karmy.
Prišlo mi to strašné ale pochopiteľné. Babička vraždila ako vedela. A asi takto vraždilo veľa civilistov a babičiek, lebo čítala som, že sa báli jesť čo im bolo ponúkané.
Dnes takúto tému otvoril Denník N v článku o dvoch babičkách v rozhovore s ukrajinským operátorom dronov, ktorý denne dronom zabije približne 15 Rusov.
Jednu babičku spomína ako tú, čo chcela zavraždiť ukrajinských vojakov sklom v pirôžkoch a druhú, ktorú zabil spolu s Rusmi, ktorých pozvala do domu.
Taktiež chápem, že operátor dronov zavraždí aj babičku, keď je plný dom Rusov.
Čo ma však prekvapilo, bol komentár jedného ich čitateľa, že by tú babičku zabil aj keby to bola jeho vlastná babička!
Možno teda aj vlastnú matku!
Aj k tomuto vedie vyhlasovanie rodinných príslušníkov za nacistov!
Denník N:
„Babička pozvala do domu dvanásť ruských okupantov, všetkých som zabil, aj ju. Vojna je krutá, vraví ukrajinský operátor dronov“
„„V dedinách naokolo aj v samotnom Pokrovsku žijú mnohí, ktorí očakávajú príchod ruských okupantov. Hovoríme im žduni – podľa ruského slovesa ždať, čakať. Ukrajinských vojakov nenávidia. Raz prišli naši chlapci k babičke, ktorá im ponúkla mäsové pirôžky. Keď do nich prvý zahryzol, porezal si jazyk a ďasná na ostrých úlomkoch skla, ktoré tam zákerne zapiekla. Čo jej urobili? Nič, odišli, nezabili ju,“ opisuje krutý príbeh ukrajinský vojak zvaný Vladyk.
https://dennikn.sk/4390120/babicka-pozvala-do-domu-dvanast-ruskych-okupantov-vsetkych-som-zabil-aj-ju-vojna-je-kruta-vravi-ukrajinsky-operator-dronov/
z komentárov:
„Bez problémov by som to tlačítko stlačil. Aj keby šlo o moju babičku. Bohužiaľ.“
„Slava Ukrajini“
„Gerojam slava !“
„Zachvatčiki domoj! Běž domú Ivane, a už se NIKDY nevracej! SLAVA UKRAINI, HEROJAM SLAVA!“
„Tipujem, že bábuška, čo im ponúkla sklenené koláčiky bola tá istá, čo neskôr pozvala spomínaných 12 ruských vojakov k sebe domov.“
No to ťažko, vraždiacich babičiek na obidve strany musí byť veľa, keď sa vojaci z obidvoch strán báli jesť ponúkané jedlo!
====
Ešte ma prekvapil tento komentár:
„To neznie nadejne. Uplna rezignacia, neveri zeby sa rusi mali pre co zastavit. A cely zapadny svet bluzni o mierovych rokovaniach a clovek z frontu hovori ale ved oni posielaju kvanta ludi na smrt im je to jedno. Zapad je asi fakt slepy.“
Akokeby Ukrajina neposielala kvantá ľudí na smrť a nebolo im to jedno a neboli k tomu slepí!
Pre mňa ich najviac charakterizuje práve táto slepota k posielaniu ľudí na smrť!
Podľa liberalizmu mám tragicky prežívať, keď žena nemôže ísť na potrat, lebo úbohá nemôže rozhodovať o svojej maternici, ale volať na slávu, keď nemôže o svojom živote a prežití!
Lebo iní o nej rozhodli, že sa jej už neoplatí žiť!
Podľa liberalizmu mám byť zhrozená nad ľuďmi, čo vám chcú diktovať ako máte žiť, ale títo istí vám diktujú, kedy sa vám už neoplatí žiť!
Lebo oni sa tak rozhodli, že sa im už neoplatí takto žiť!
Sú pre mňa preto horší než dogmatickí konzervatívci! Ja mám na všetko len liberálny meter o slobode!
Dogmatickí konzervatívci vám vnucujú svoje dogmy, progresívci svoje dogmy, čo je len pre nich sloboda a v tom sa nelíšia od dogmatických konzervatívnych fanatikov.
No skutočná sloboda a skutočný liberalizmus je o slobodnom rozhodnutí!
Nielen maternice, ale aj života!
.
Celá debata | RSS tejto debaty