O žiakoch zo znevýhodnených rodín

Často to nie sú rodiny chudobné, teda tak chudobné, aby si ich deti nemohli dovoliť chodiť do školy a nemali zošity.

Majú oblečenie ako iné deti, pomôcky ako iné deti, len ich rodiny škola vôbec nezaujíma a ani výsledky ich detí v škole.

Škola je pre nich nutné zlo, ktoré ich obťažuje ráno vstávať a dopraviť dieťa do školy alebo úložisko pre deti, keď už ich do školy dopravili.

Najčastejšie také rodiny nielenže nedopravia dieťa do školy, ale ani nevyzdvihnú, keď majú. Potom len sedí a čaká a nevie, kde sú.

Najprv sa také dieťa učí dobre – ešte chodí pravidelne do školy, potom stále horšie a horšie, lebo nevie to, čo sa iné deti naučili v škole, čo sa s ním nenaučili, keď ho nedávali do školy kvôli chorobám, výletom aj lenivosti.

Často prídete na to, že v tých rodinách je domáce násilie a preto týraná mama aj zaspala, nepriniesli ho do školy po návšteve policajtov, po opití otca alebo keď včera mamu otec aj zbil. Potom sa z toho stáva pravidelná otupelosť voči škole, že je zbytočná. Nie pre deti, ale pre rodičov!

Keďže si to viem predstaviť a dnes si to už vie predstaviť veľmi veľa ľudí, prečo taká rodina zlyháva, nečudujem sa, že ich rodinu škola nezaujíma. Úplne chápem, že viac je problém prežitia aj keď oblečenie a zošity majú. Koho by vtedy zaujímali úlohy alebo nejaké oproti tomu nepodstatné učivo? Týranej žene už zmagorenej násilníkom je jedno, že chce na desiatu Colu a chrumky. Možno mu chce vynahradiť včerajší deň a keďže sa nemôže oslobodiť a nemá kam ísť, splní mu aspoň chrumky na desiatu.

Raz som mala takú krásnu Popolušku v triede, ktorú rodičia pri sťahovaní kade-tade dostali až na prepadnutie. Nakoniec ju nechali ich babičke, ktorá žila len z dôchodku. Bolo to mimoriadne pôvabné dievčatko ako malá Leontínka z filmu Ať žijí duchové!

Práve vtedy moja kamarátka, žijúca vo Švajčiarsku, zháňala dieťa na adopciu a najradšej by chcela z Česka alebo zo Slovenska, keďže bola Češka. Toto dieťa mohla zachrániť ale nebola by ho mohla adoptovať, nebolo na adopciu. Pritom malo aj skvelú povahu.

Deťom v triede som nepovedala, že k nám prepadla a preto mala novú štartovaciu čiaru pri opakovaní ročníka. Jej to prospelo, lebo spolu s mojim doučovaním som ju dokázala vytiahnuť na čisté jednotky! A ešte okrem toho bola najobľubenejším dievčatkom v triede, každý chcel spolu s ňou sedieť, každý sa s ňou chcel kamarátiť, lebo mala aj úžasnú povahu.

Ale doučovať za takú rodinu nemôžete večne, keď dieťa nechodí pravidelne do školy! Takže nakoniec to s ňou šlo dolu vodou. To máte tie deti, čo nám sťahujú výsledky na testovaní. Táto v škole dokola chýbala a nakoniec ju zobrali babičke, ktorá ju nezvládala a skončila v detskom domove.

Inokedy som zas takto zachraňovala jedno z dvoch detí, ktoré tiež skončili u starých rodičov. Ťahala som ju s doučovaním, ale nakoniec to šlo s ňou vo vyšších ročníkoch dolu.

Pre toto už učitelia také deti neťahajú s doučovaním zadarmo, majú množstvo skúseností, že je to potom aj tak zbytočné a to rodinné prostredie urobí svoje. 

Učitelia pre také deti môžu urobiť najviac tým, že ich nekritizujú za to, za čo tieto deti nemôžu. Ale tým deťom aj tak vadí ich neúspech, lebo koho by bavila škola v ktorej sa vám nedarí?

Že to môžu učitelia zmeniť, je rozprávka, lebo toto by ste nedokázali ani s vlastným dieťaťom, keby toľko vymeškalo a mali by ste ho len v škole! 

Voľakedy deti toľko zo školy chýbať nemohli, lebo museli mať ospravedlnenky od lekára a keď nemali, také rodiny dopravili svoje deti do školy aby neprišli o rodinné prídavky. 

Dnes aj školstvo aj situácia v zdravotníctve je taká, že rodičia si môžu školu naordinovať podľa vlastného uváženia!

Môže chýbať v škole 10 dní za mesiac – polku času a učitelia to musia ospravedlniť!

A keď ho nenaučia to, čo iné deti, tak bolo znevýhodnené chybou učiteľa, že nebol dosť tvorivý, aby malo to dieťa výsledky ako iné!

Žiak vynechá každú polovicu mesiaca, učitelia kritizujú nový počet ospravedlnení od rodiča

Drvivá väčšina rodičov to vôbec nezneužíva, pretože si veľmi dobre uvedomujú, že všetko, čo sa ich dieťa naučí v škole, nemusia ho doučovať doma. A preto ich deti chodia do školy a túto veľkú právomoc rodičov využívajú na skutočnú chorobu a potom nie sú stresovaní alebo aj na výlety, čo ja podporujem. Prečo by nemohli ísť aj na výlet, keď sa ich dieťa dobre učí a záleží im na tom?

Čiže pre drvivú väčšinu rodičov je to ohromná pomoc!

No nie pre deti zo znevýhodnených rodín, ktoré tieto právomoci veľmi často zneužívajú!

Je im úplne jedno ako sa ich dieťa učí a preto vlastné deti ničia tým, že ich nedopravia do školy. Tým im zaručujú neúspech a ďalšie zlyhania ako idú roky.

Šéfredaktorka SME Balogová napísala možno pred rokom a viac taký článok, že nemôžeme neľudsky zobrať takým rodičom rodinné prídavky za to, že deti nepriniesli do školy, lebo tie deti nemajú ani na sveter!

Títo „odborníci na školstvo“ len od stola si predstavujú, že všetkých 18 % zo znevýhodnených rodín býva v osade, kde nemajú ani sveter.

Takže toto takto títo „odborníci“ zablokovali. Neprišli do školy, lebo nemali sveter!

A všetci na SME sa pod tým dojímali a neľudskí boli tí, čo by chceli nejako zakročiť, lebo ich nedojímajú deti bez svetra!

Taktiež si vôbec neuvedomujú ani v tomto dosah svojich teoretických nápadov, koľkým deťom takto ublížili, čo majú svetre, zošity, chrumky aj Colu a do školy ich priniesť nemusia!

Asi sa zhodneme na tom, že obete sú tu tieto deti a nie učitelia.

Ale napriek tomu je pri testovaní v školstve situácia taká, ako vo filme Princ a Chuďas, kde za všetko, čo „princ“ nevie, dostane po hlave teraz učiteľ ako otĺkanček (najatý na fackovanie miesto princa), že nebol dosť tvorivý.

Pozrite si práve tú situáciu vo filme pre deti od 15 do 18.minúty:

Drucker je teraz ako ten učiteľ vo filme, ktorý keďže sa bojí riešiť dochádzku žiakov, teda „fackovať princa“ – situáciu so znevýhodnenými žiakmi, princovia sú teraz progresívne nápady bez jediného svetra, tak má na fackovanie učiteľov, že neboli dosť tvoriví!

NEZABEZPEČILI STE, aby všetci žiaci mali rovnaké šance učiť sa v škole!

.