„Budúci fašisti si budú hovoriť antifašisti“

Robert Kaliňák presne zadefinoval, čo je liberálna diktatúra alebo liberálny fašizmus: Oslabovanie ľudských práv pod rúškom liberalizmu

„Robert Kaliňák na včerajšej tlačovej konferencii zadefinoval novinárom presne, čo je to liberálny fašizmus alebo liberálna diktatúra: oslabovanie ľudských práv pod rúškom liberalizmu. Pozrite si aj dva staršie články na DAV DVA: Politologicky o liberálnom fašizme. Je pojem liberálny fašizmus skutočne oxymoron a nezmysel? a Liberálny fašizmus nie je oxymoron, ale krutý paradox zvrátenej doby. Jeho existenciu dokazujú filozofi, politológovia aj politici.“

Politologicky o liberálnom fašizme. Je pojem liberálny fašizmus skutočne oxymoron a nezmysel?

„V Deň víťazstva na fašizmom je priam vhodné zamyslieť sa aj nad novými prejavmi fašizmu. Katedra politológie UPJŠ dnes uverejnila anonymný status, v ktorom sa snaží dokázať, že slovo liberálny fašizmus je nezmysel. Autor/autori propagandistického statusu píšu: „Aj v slovenskom informačnom priestore sa začala objavovať nadávka, nálepkujúca liberálne orientovaných ľudí ako tzv. „liberálnych fašistov“. … Liberálny fašista je pojem, ktorý na jednej strane spája slobodu jednotlivca, jeho individuálne právo na rozhodovanie a rovnosť pred zákonom, a na strane druhej hovorí o snahe zaviesť totalitu, ktorá by tieto práva potlačovala. A teda hovoríme o dvoch protichodných pojmoch, ktoré sa z princípu vylučujú.“ Toto tvrdenie je zavádzajúce a vysvetlíme si na konkrétnych príkladoch prečo. Nakoľko je autor statusu anonymný, aj autor tohto článku bude pre vlastnú bezpečnosť a ochranu pred liberálnymi fašistami reagovať anonymne.

EXTRÉMY IDEOLÓGIÍ A EXTRÉM LIBERALIZMU

V prvom rade treba pripomenúť, že každá ideológia, vrátane liberalizmu – aj keď to samotní aktéri extrémneho liberalizmu nedokážu pripustiť – sa môže stať extrémnou…

Liberálny fašizmus v kontexte spojenia tak ekonomického, ako aj ideologického liberalizmu sa začína prejavovať až v súčasnosti. Priamym dôkazom jeho praktického pôsobenia je aplikovanie tzv. cancel culture, ktorá je založená prakticky na likvidácii názorových oponentov, ich vymazaniu z verejného priestoru a predovšetkým z priestoru digitálneho. Ďalším praktickým prejavom liberálneho fašizmu je cielená mediálna poprava, sofistikovaná diskreditácia a zastrašovanie osobností s neliberálnymi, konzervatívnymi, ľavicovými alebo umiernene liberálnymi postojmi. Tieto prejavy sa môžu z virtuálneho alebo mediálneho priestoru presunúť pochopiteľne aj do reality čoho výsledkom je napríklad verejné ostrakizovanie, šikanovanie či existenčné problémy. Tak ako všetky extrémne ideológie, aj liberálny fašizmus sám seba pochopiteľne neidentifikuje ako extrémnu ideológiu a popiera svoju existenciu. Ukážme si zopár konkrétny príkladov:…

Liberálni fašisti – ale môžeme používať aj iný pojem, synonymum ako napríklad extrémni centristi, militantní demokrati, liberálni extrémisti (sami seba nazývajú progresívcami, centristami, liberálnymi demokratmi) alebo tiež zástancovia cancel culture – skutočne usilujú o nanucovanie vlastného videnia sveta a odmietajú prijať, ba dokonca i diskutovať o iných názoroch. Príkladov, ktoré toto tvrdenie dokazujú je celý rad od manipulatívnych príručiek Denníka N, cez zoznamy nálepkujúce každého oponenta konšpirátorom, extrémistom, radikálom a pod., nenávistné stránky určené na dehonestovanie politických oponentov až po priame cenzurovanie a blokovanie užívateľov na sociálnej sieti Facebook. Všetko pod zámienkou boja s fake news, dezinformáciami, manipuláciami alebo propagandou. Akoby už v princípe odmietali právo človeka vybrať si a slobodne sa rozhodnúť čomu bude veriť a čo bude čítať. Už v princípe – a to je na tom fašistické – považujú ľudí za hlupákov, ktorí nemajú vlastný názor a podliehajú propagande. Liberálni fašisti nepredpokladajú, že ľudia myslia vlastnou hlavou, odmietajú prijať ich právo na vlastný názor. A teraz sa dostávame k podstate…

Vávra pripomína, že sociálne siete, internetové služby, korporácie, dokonca aj banky cenzurujú príspevky (brania užívateľom používať ich služby na základe ich názoru). Mažú profily, osobné správy, bránia šíreniu niektorých informácií, zakazujú zmienky o niektorých ľudoch, udalostiach alebo názoroch, manipulujú s výsledkami vyhľadávania, nerešpektujú prezumpciu neviny (rušia účty bez toho, aby boli užívatelia z niečoho obvinení; neexistuje možnosť odvolania; jednajú retroaktívne atď…). Pozrite viac vo videu…

Aj autor tohto článku je v zmysle slobody slova liberálom, avšak slobodu slova samotní liberálni extrémisti odmietajú. A paradoxom je, že sloboda slova je spolu s právom na politickú participáciou (všeobecné volebné právo) skutočne výdobytkom liberalizmu ešte z čias Francúzskej revolúcie a národných revolúcii v 19. storočí. Avšak liberálny fašizmus, ktorý aplikuje tzv. cancel culture, práve tento pokrokový aspekt historického liberalizmu neguje. Príkladom sú aktivity pána Bilčíka na pôde Európskeho parlamentu (ktorého zhodou náhody a okolností práve Katedra politológie UPJŠ propaguje), ktorý horlivo bojuje za zásahy do slobody slova (na internete) na pôde Európskeho parlamentu. Avšak kto bude garantom pravdy a jediného správneho povoleného názoru? Páni z Európskej komisie, anonymní posudzovatelia v centrále Facebooku alebo odborníci na dezinformácie, ktorí promujú ambasádu Spojených štátov amerických, typu Jakub Goda alebo to budú rovno admini nenávistnej stránky Zomri?…

Že liberálny fašizmus skutočne vznikol na základoch liberalizmu, ktorý v princípe sám v praxi neguje. Ide o paradoxné extrémne vyústenie ekonomického liberalizmu a ideologického liberalizmu. Tieto protirečenia sú fundamentálnym základom termínu, ktorý je skutočne protichodný (tak ako ľudia, ktorých definuje), čo však nemení nič na tom, že tento fenomén existuje. Liberálny fašista sa oháňa slobodou slova, no nemá problém pred tým, keď zablokujú účet Donalda Trumpa či keď zablokujú účet celého média.

Taktiež treba dodať, že už v minulosti som k tejto téme písal článok. Paradoxným dôsledkom cancel culture je, že ak som v tomto článku citoval ľudí, ktorí sa dlhodobo venujú politológii, politickej filozofii, filozofii práva alebo dejinám politiky, liberálni extrémisti tieto názory nikdy nebudú brať vážne, čo je opätovne súčasť ich stratégie cancel culture. Liberálni extrémisti totiž v strachu, že by druhá strana dokázala ovplyvniť a presvedčiť publikum, zvolili taktiku nelegitimizovania. Teda ľudí s iným názorom – bez ohľadu na ich kompetentnosť či odbornosť – cielene ignorujú alebo ich dokonca ostrakizujú. To zároveň hovorí o dvoch veciach: jednak podceňujú ľudí a považujú ich za hlupákov, ktorí sú manipulovateľní, neschopní kritického myslenia a neschopní vytvorenia si vlastného úsudku a jednak to tiež ukazuje, že zástancovia extrémneho liberalizmu vedia, že ich argumentácie sú nedôveryhodné a nedokážu nimi dostatočne presvedčiť verejnosť (preto aplikujú cenzúru a cancel culture; ak by to tak nebolo, boli by ochotní diskutovať so svojimi názorovými protivníkmi). Na záver by som ešte dodal, že tak ako konzervatívny fašizmus, rovnako liberálny fašizmus sú skutočnými problémami slovenskej spoločnosti. Spoločnosť, v ktorej absentuje slobodná diskusia nemôže napredovať a stáva sa despotickou. Skutočný humanista preto musí odmietnuť oba extrémy.“

(veľmi krátené)

https://davdva.sk/politologicky-o-liberalnom-fasizme-je-pojem-liberalny-fasizmus-skutocne-oxymoron-a-nezmysel-alebo-sa-tak-iba-brania-jeho-samotni-akteri/

Liberálny fašizmus nie je oxymoron, ale krutý paradox zvrátenej doby. Jeho existenciu dokazujú filozofi, politológovia aj politici

https://davdva.sk/liberalny-fasizmus-nie-je-oxymoron-ale-kruty-paradox-zvratenej-doby-jeho-existenciu-dokazuju-filozofi-politologovia-aj-politici/

Budúci fašisti si budú hovoriť antifašisti

Na strane druhej, pojem liberálny extrémizmus využíva aj ultra-konzervatívna pravica, čím tento pojem relativizuje a dáva liberálnym fanatikom zámienky aby svoj nečestný politický boj, ktorý sprevádza šírenie nenávisti a násilie odôvodňovali. Ultra-konzervatívci tak napokon liberálnym fašistom napomáhajú. Paradoxne, liberálni fašisti zase zbierajú body pre ultra-konzervatívnych tým, že sami skĺžajú k pouličným útokom, nadávkam, dehonestovaniu a násiliu ako súčasti politického boja.

Existenciu liberálneho extrémizmu dokazujú čoraz častejšie útoky „liberálov“ na ľudí, ktorí s nimi nezdieľajú názor. Tento extrémny „liberalizmus“ nemá nič spoločné s Kantovým kategorickým imperatívom ani Millovými textami o slobode. Tento liberalizmus prebral skutočne fašistické praktiky aj do aktivistickej praxe (fyzické útoky, vyhrážanie, okrikovanie na ulici, lynčovanie nepriateľa či dokonca zákaz vstupu do podnikov pre politický názor). Aj preto je pomenovanie liberálny fašizmus legitímne.“

(veľmi krátené)

https://davdva.sk/liberalny-fasizmus-nie-je-oxymoron-ale-kruty-paradox-zvratenej-doby-jeho-existenciu-dokazuju-filozofi-politologovia-aj-politici/

.