malinova

Talentovaných a tvorivých ľudí je veľmi veľa, len nedostanú dotácie pretože nemajú kontakty alebo hlavne požadovanú ideológiu!

Je veľmi, veľmi naivné myslieť si, že najlepší sú tí podporovaní s kontaktmi a požadovanou ideológiou. Také možnosti tí iní nemali, preto nemali kde získať ocenenia, neboli politicky podporovaní! 

Ale aj toto tým hlupákom stačí, že kto kde získal ocenenie, keď si ho dávajú za odmenu ako dostáva Jakub Filo za politickú angažovanosť, za to, že pri pretláčanej propagande mlčíte! Alebo za to, že ju priamo podporujete! Angažovaný novinár ako politický aktivista, umelci ako reklama pre konkrétnu politiku! 

Napíšem vám príklad zo základnej školy. A to sa musím chváliť ako sa chváli Ferienčíková – partnerka z rodu angažovaných Šimečkovcov.
Predstavte si, že si myslím, že som dokázala niečo viac než ona, len to nikde ocenené nebolo, lebo ja nie som z rodu Šimečkovcov a nikde sa to nedalo politicky využiť.

Vymyslela som si, že čítanie budem vyučovať tak tvorivo, že sa budeme hrať na hercov a to všetky hodiny po celý rok a robila som to roky s rôznymi triedami. Pozháňala som pre celé triedy jednu knihu, ktorú sme nielen čítali ale zakaždým aj hrali jej obsah.
Malo to podľa mňa nedozierny význam, lebo deti sa pri hraní uvoľnili a získavali komunikačné schopnosti improvizovať text podľa seba. Takto sa postupne všetci osmelili ku vlastnej tvorivosti s textom, čo si do toho aj vymýšľali. Nikdy na začiatku nechceli hrať všetci, ale keď videli spolužiakov a veľa sme sa vždy nasmiali, chceli si to postupne skúšať všetci, že tieto zručnosti získali všetci. Nikdy sme sa žiadny text neučili naspamäť, bolo to ich podanie postáv a najdôležitejšie bolo, že všetci si mohli vyskúšať všetky postavy. A keď prišli na interné predstavenie niekoho rodičia, automaticky mal hlavnú alebo dôležitú rolu. Vždy podľa obecenstva, kto sa chce predviesť.

Nie je umenie nacvičiť divadlo s niekoľkými žiakmi, ale nacvičiť divadlo so všetkými žiakmi, aby sa na ňom podieľal každý. Ja som takto vždy zapojila celú triedu, aj im zabezpečila kostýmy. Boli vždy tak samostatní, že keď sme predstavenie hrali žiakom z iných tried, nemusela som myslieť na to, kto čo zahrá, lebo univerzálne sa dal použiť každý. Napríklad počas hry vysvitlo, že chýbajú niektorí herci a nemusela som ani určiť, kto ich zastúpi, lebo naskočil ktokoľvek, kto tam práve stál, lebo všetci vedeli, čo sa má odohrať. Keď niekto chýbal, zaskočil ho ktokoľvek celkom spontánne. Veľmi im to pomohlo vo vyjadrovaní, v osobnej smelosti, v spontánnej zábave. Na druhom stupni potom boli dobrý kolektív.

Podľa mňa je to viac ako byť dobrým umelcom, lebo urobila som veľa pre obyčajné deti a všetky deti v triede, nielen nejaké talentované!

Aj na súťaž sme šli celá trieda a každý hral!

Čo myslíte, dostali sme ocenenie?

Bola tam aj žiacka porota študentov z konzervatória herectva. Tí nám dali prvú cenu a najviac sa im páčili spontánne herecké výkony detí, že nič sa neučili naspamäť len situačne tvorivo. Nie toto by malo byť cieľom v umení, aby bolo tou najvlastnejšou tvorivosťou a tvorivou zábavou?

No politicky angažovaná porota nám dala len čestné uznanie a nevyhrali sme prvé miesto, hoci tieto deti si ho podľa mňa zaslúžili!

My sme sa to neučili naspamäť, my sme to robili celý rok na rôzne spôsoby, my sme mali zapojených všetkých a neboli sme umelecká, len obyčajná škola! Komplet celá trieda štvrtákov ako sa ocitli v jednej triede!

Hádajte, kto vyhral prvé miesto a postup?

Pár deviatakov z umeleckej školy, ktorí mali celý text naučený naspamäť a nijako tvorivo sa teda na tom texte nepodieľali!

A najdôležitejšia bola ich téma o migrantoch a dojatí nad migrantami, aby sme ich chceli prijímať! A bolo to cítiť, že to sú slová dospelých a nie detí! Jedno dojímavo falošné predstavenie o migrantoch, ale toto letí! Pritom deviataci by sa o nich nikdy takto nerozprávali!

Proste angažovaná téma!

Preto vyhrali, hoci to bolo podľa mňa zjavne nespravodlivé!

A asi im to aj bolo trapné, že nás nenechali vyhrať, keď mi ako dôvody, prečo sme nezískali postup my, uvádzali, že nemali by vhodnú obuv na postupové predstavenie. Akokeby bol problém kúpiť inú – dobovú obuv! Problémom bolo, že mali športovú obuv!

Bola som tak znechutená, že už nikdy som na ďalšiu súťaž nešla! No divadlo som hrávala stále a po celý rok! Len nemáme ocenenia, čo by som ako angažovaná Šimečková mala. A to by som mala aj inú tému!

Áno, napadlo ma aj tohto roku, že či znovu nenacvičím také predstavenie, aby sme uspeli a rozmýšľala som čo o migrantoch, lebo to by som si už zaručene vybrala angažovanú tému, aby to nebolo zbytočne.

No kašlem ja na to, o migrantoch a na žiadne angažované témy sa mi nechce. Tak to dobačujem ako nešimečková.

Len ja viem, že moja práca mala väčší význam ako tá jej, lebo týkala sa všetkých detí, čo sa pri mne ocitli. A že im to dalo oveľa viac než nejaké jedno predstavenie, keď to bola celoročná činnosť!

A to bol len jeden príklad. Na Slovensku máte x tvorivých ľudí, ktorí nikdy nedostanú ocenenie, lebo nedostanú podporu a nie sú politicky angažovaní! Teda, požadovane angažovaní!

Tí sa oceňujú medzi sebou a hlupáci nad nimi híkajú, že predsa majú ocenenia!

Pre snobov také ocenenia veľa znamenajú, samostatne ľudsky by ten prínos bez ocenení posúdiť nevedeli! Musí to nejak vyzerať!

Ešte som si mohla zarobiť multikultúrnou výchovou, zúžitkovať na propagandu to, že som liberál! To som kontakty mala!

Ale práve ako liberál si najviac cením slobodu a nie falošnú politickú angažovanosť!

O tom som písala v článku 23.8.:

A teraz, ako sa dalo na nich priživiť!

Už som tu aj v minulosti písala, že aj ja som dostala ponuku privyrobiť si v takej mimovládke!

Inak, ja chcem vidieť predstavenia o dezolátoch! Kto dá takému divadlu ocenenia?

Ani priestor!

.