O ľuďoch, čo sa nevedeli vzdať ani kariéry a hercoch, čo nám hovoria, že lepšie je sa vzdať života, než nebyť v NATO!

Pripomeňme si, čo je najčastejším rozhorčením dnešných mladých ľudí nad staršou generáciou – že sme sa nebúrili v čase socializmu!

Akýkoľvek iný štát vás nemôže ovládnuť tak, ako by chcel, keby v tom štáte nemal kolaborantov, čo za odmenu alebo za kariéru a odmenu, to najčastejšie, pomáhajú umlčiavať a potláčať spoluobčanov!

Bez nich by to nešlo, keby vás vlastní spoluobčania neumlčiavali a neodsudzovali, keď sa búrite. Vlastným spoluobčanom je veľmi ťažké vzdorovať, keď vás vyhlasujú za nepriateľov – vlastní spoluobčania!

Najväčšie také prenasledovanie spoluobčanmi bolo v socializme v 50. rokoch a potom, keď ľudia zas začali bojovať proti neslobode – normalizácia v 70. rokoch.

Tak sa spýtajme, kto boli tí spoluobčania, ktorí nás v 70. rokoch pomáhali okupantom umlčiavať a vyhlasovať za nepriateľov štátu?

Stačili by na to ŠTB-áci?

Nie, to by sa boli občania búrili a preto na občanov použili umelcov a intelektuálnu elitu cez Antichartu.

Umelci a intelektuálna elita boli tí naši spoluobčania, čo na reklamu vyjadrili podporu totalitnému režimu a tých, čo sa búrili, označili svojim podpisom za nepriateľov štátu.

Ich prejav sa nijako nelíši od prejavov voči dnešným dezolátom a podľa nich nacistov. Aj tých v socializme, čo sa búrili, označili, presne citujem z wikipédie, „pamflet skrachovancov“!

Píšem články o niečom inom, ako že každá totalita môže vydierať len toho, koho môže a komu ide o profesijnú kariéru?

Aj na socializme to jasne vidíte, že rovnako aj vtedy na reklamu používali práve umelcov a vedcov, ktorých mali o čo pripraviť, keby neposlúchali! Preto s nimi kolaborovali aj vtedy, aj teraz, keď ZSSR vymenila EÚ!

Ako ich využívala minulá totalitná ideológia, rovnako ich využíva nová – progresívna s cenzúrou, ktorú už nám predviedli za pomoci umelcov!

Pripomeňme si, ako zdôvodňovali, že by prišli o kariéru, keby nepomáhali umlčiavať spoluobčanov. To budú vyjadrenia, ako by už nemohli robiť úspešnú kariéru a preto pomáhali zahatať akékoľvek pokusy a o slobodu v spoločnosti. Kvôli kariére im boli ukradnuté obete zavraždené na úteku alebo iné prenasledované obete. No im išlo o kariéru! Nezaujímali ich obete.

Darmo by sa teraz vyhovárali, že jedným podpisom ich predsa neprenasledovali, nezavraždili. Keď ich bolo 7000, čo kolaborovali a skoro všetci s totalitným režimom a predstavovali elitu národa a intelektuálnu elitu, tak tým celý národ umlčali, lebo takto pomáhali obyčajných ľudí presviedčať, že sa tu nič zlé nedeje, ba naopak, že sa deje pokrok! Presne ako dnes!

Prečo dnes prenasledujete ľudí, čo sú na zoznamoch ŠTB, ktorí nemali na masu obyvateľov taký dosah? Mnohí sa s nimi jakživ nestretli, ani o nich nepočuli.

Že tu nebola totalita, o tom nás reklamne presviedčala predsa intelektuálna elita, vedci a umelci!

A dnes máte tú drzosť tvrdiť, že obyčajní ľudia, vo vašich očiach tá lúza, sa mala búriť?

Takže, oni od vás boli tí inteligentnejší, čo vedeli, že tu máme totalitu? Keď ich intelektuálna elita a umelci svojimi rečami presviedčali, že nie?

Práve preto si drvivá väčšina obyvateľov vôbec neuvedomovala, že tu máme totalitu, to klamete, že to vedeli, lebo práve intelektuálna elita na Slovensku bola zárukou, že sa tu deje pokrok! To najlepšie zriadenie oproti západu!

Nebúrili sa najmúdrejší, prečo by sa mali búriť tí, čo tomu preto nerozumeli? Kto im to tu hovoril, že tu máme totalitu? Kto im hovoril, koľko je tu obetí? Kto im hovoril, koho zavraždili na hraniciach?

Nevedeli to, lebo vtedy internet nebol a novinári, tak ako aj dnes, šli uvedomelú propagandu o pokroku!

A vy máte tú drzosť obviňovať z toho teraz staršiu generáciu, obyčajných ľudí, ktorých reklamne pomáhala klamať intelektuálna elita a vedci – všetci za to kariérne odmeňovaní!

Tak, buď staršej generácii, ktorá nič komunistom za kariéru nepodpisovala, dajte pokoj, alebo keď hľadáte vinníka, prečo neobviňujete intelektuálnu elitu a vedcov, čo tu takto za kariéru zlyhali?

Čo za to, aby mali kariéru umelca, ignorovali obete zavraždené na hraniciach a prenasledované?

Čo by sa im bolo stalo, keby to nepodpísali? Keby radostne nekolaborovali a nerobili reklamu na šťastný socializmus?

Lasica povedal, že nerobiť kariéru by bolo ako skočiť z mosta, iný zas, že by nemalo význam nechať sa upáliť ako Ján Hus.

A dnes títo ľudia hovoria, že lepšie je nežiť ako nebyť v NATO!

Povedali by to aj keby boli v zákope? Alebo to nám hrajú divadlo hercov na morálku, keď ide o životy iných a zas o ich profesijnú kariéru aj dnes?

Niektorí aj nepodpísali a nič sa im ani profesijne nestalo. A maximálne by nemali takú kariéru!

Nikto by ich ani neupálil, ani nezhodil z mosta. Hrozil im život bez kariéry a len kvôli kariére robili reklamu na šťastný život v totalite!

A dnes ju robia znovu! Keď tvrdia, že správne je rozhodnutie radšej nežiť, ako nebyť v NATO!

Tí, ktorí radšej robili reklamu totalite, než by prišli o kariéru. Tí, čo sa neboli ochotní vzdať ani len kariéry, nieto života!

Lebo aj dnes ich vydierajú tým istým a dnes tiež dávajú prednosť kariére, keď budú žvaniť, ako iní majú chcieť radšej nežiť!

Anticharta: Keď umelci poslúžili režimu – predali nás za kariéru!

• 76 národních, 360 zasloužilých a více než 7000 dalších umělců

„Pred 45 rokmi väčšina umelcov sklonila hlavu a podpísala takzvanú Antichartu, ktorou vlastne podporila totalitný režim v Československu.

Výzva, o ktorej je reč, sa oficiálne volala Za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru. Hoci to znelo nevinne, jej skutočným cieľom bolo odsúdenie občianskej iniciatívy Charta 77, ktorá poukazovala na porušovanie ľudských práv vo vtedajšej ČSSR.

Komunistický režim sa rozhodol odpovedať protiútokom. Podpisom Anticharty mu napokon vyjadrilo vernosť až 7 250 umelcov – hercov, režisérov, spisovateľov, spevákov, skladateľov, výtvarníkov, ale aj architektov. Až 360 z nich malo titul zaslúžilý a 76 národný umelec.

Veľa slovenských umelcov však Antichartu podpísalo práve v českých divadlách, iní v nasledujúcich týždňoch. Ortieľu totiž neunikli ani tí, ktorých do Prahy nepozvali. Podpisy pod Antichartu zbierali ďalej funkcionári umeleckých a kultúrnych zväzov. – aj dnes im pomáhajú na progresívnu!

Podľa Jašeka kampaň splnila účel a občanov zastrašila. „Ľudia ju vnímali a vystúpenia umelcov na nich mali vplyv. V časoch, keď nebolo možné dopátrať sa v domácich médiách objektívnych informácií, si veľa ľudí svoje postoje formovalo aj na základe postojov umeleckých elít. Celkovo tak pomohla tomu, aby sa Charta 77 šírila menej a nemala takú podporu v radoch obyvateľstva,“ zhodnotil historik.“

Aj dnes pomáhajú zastrašovať „dezolátov“ a aj ako „nacistov“ a „nepriateľov štátu“!

„Pre jedných je príkladom kolaborácie s režimom, iní to zase nevidia až tak dramaticky, pretože za socializmu bolo bežné, aby človek „poslúchal“.

Aj podľa Fišerovej Anticharta umelcov postavila pred dilemu. Keby neboli podpísali, boli by riskovali kariéru či zákaz činnosti. „Nešlo už o život fyzický, ale o život profesijný,“ zdôvodnila. Pre ňu znamenal nesúhlas s Antichartou „stop“ – štyri roky si nezahrala.

Niektorých umelcov režim navyše potrestal už za ich postoje k Pražskej jari a okupácii v roku 1968. Viacerí mali viacročný zákaz činnosti, a práve keď sa opäť dostávali k príležitostiam, mali riskovať, že ich znovu odstavia?

To bol príklad hercov Rudolfa Hrušínského, Radoslava Brzobohatého, Lasicu so Satinským či speváka Karla Černocha, ktorý musel vrátiť Zlatú lýru z roku 1969.

Podobne bol na tom známy český režisér Jiří Menzel. Po roku 1968 mu zakázali tvoriť a istý čas trvalo, kým sa opäť dostal k filmovaniu. Nechcel o to zase prísť.

„Naháňali ma, ja som sa schovával. Pozvali ma na riaditeľstvo a povedali: Tu niečo podpíš a budeš mať pokoj,“ zaspomínal si pre Český rozhlas. Ako však dodal, nebolo to nič výnimočné. „Ľudia boli už od roku 1948 zvyknutí držať hubu a krok, podpisovať čo treba,“ upozornil režisér.

Zaujímavé je, ako sa s Antichartou umelci vyrovnali po páde režimu. Jedni sa zachovali čestne a priznali, že sa báli následkov, iní vec zľahčovali alebo sa uchýlili až k detinským výhovorkám.

„Mal som strach a doteraz sa za to hanbím,“ postavil sa k tomu chlapsky známy český herec a scenárista Zdeněk Svěrák. V podobnom duchu sa pred rokmi vyjadril aj slovenský herec a humorista Július Satinský.

Rovnako úprimný bol napríklad i český komediálny herec Petr Nárožný. „Niečo som podpísať nemal a niečo mal. Viem to teraz a vedel som to už vtedy. Nebol som dosť statočný a bál som sa, takže nie je čím sa chváliť,“ povedal pre Divadelné noviny.

S farbou von vyšla tiež česká speváčka Eva Pilarová, ktorá vtedy prečítala i vyhlásenie. „Čo som mala robiť? Bola som vďačná, že ma zase púšťajú von na koncerty,“ citoval ju portál Moderné dejiny.

Pre Českú televíziu priznala, že nebola taká hrdinka ako speváčka Marta Kubišová, ktorej po nástupe normalizácie zakázali spievať. „Bola to zbabelosť, strašne sa za to hanbím a veľmi sa za to ospravedlňujem,“ kajala sa Pilarová.

Hŕstka statočných? – aj dnes sa neodvážia byť umelci a vedci „dezoláti“, len hŕstka!

Na adresu kolegov, ktorí tvrdia, že ich komunisti podviedli, lebo vraj netušili, na čo ich do divadla pozývajú a čo podpisujú, Pilarová povedala, že sú to nezmysly. Podľa nej každý dobre vedel, o čo ide.

Potvrdzujú to aj spomienky bývalej manželky rockového speváka Jiřího Schelingera, ktorý sa vraj tak bál toho pozvania do divadla, že chcel nafingovať chorobu. Keď mu však povedala, aby teda nešiel, dostal strach. „To mi už nikdy nevyjde žiadna platňa,“ horekoval a Antichartu podpísal.

Nadriadených tým vyplašil, pretože v kultúrnom a verejnom živote sa tešil veľkej autorite. Keby bol podpis odvolal, mohli by ho nasledovať ďalší.

Milan Lasica podpisovanie Anticharty prirovnal k povinnému členstvu v ROH. „Myslím si, že tí, čo to urobili, nemali z toho dobrý pocit, ale zase nie taký, aby kvôli tomu skočili z mosta,“ opísal pre Českú televíziu.

Našli sa však aj ľudia, ktorí Antichartu odmietli, a nič sa im nestalo. Napríklad český herec a divadelník Jiří Suchý alebo herec Jiří Krampol. Sú príkladom toho, že zoči-voči zlu niekedy naozaj stačí iba povedať „nie“.“

https://kultura.pravda.sk/na-citanie/clanok/614929-anticharta-ked-umelci-posluzili-rezimu/

z komentárov:

„Anticharta = slabý odvar dnešnej Cancel culture. Vtedy stačil jeden podpis a mali ste pokoj. Skúste dnes ako umelec, univerzit. učiteľ či športovec nesúhlasiť s liberálmi, mainstreamom, LGBT, migráciou, očkovaním, BLM…“

„Ja som liberál, a podľa mňa je správne, ak ste postihovaní za vaše škodlivé názory, s ktorými nesúhlasíme.“

A to je vraj liberál – chce postihovať iné názory s ktorými nesúhlasí!

O toto by sme boli prišli, kde máme Magálovú:

Ktosi je za dverami (Lasica – Satinský) – Kamila Magálová (1981)

1970 – 1980: Normalizácia a stagnácia ČSSR so spoluprácou umelcov v reklame na šťastný život v socializme!

„Pomaly rástol vplyv disentu a mimovládnych organizácií, medzi ktoré patrila, napríklad Charta 77. Tá poukazovala na porušovanie ľudských práv v krajine, ku ktorým sa ČSSR zaviazala v medzinárodných zmluvách. Režim proti týmto organizáciám bojoval, napríklad vytvorením tzv. Anticharty, vyhlásenie umelcov, ktorí jeho podpisom oficiálne vyjadrili podporu vtedajšiemu režimu, a tiež väznením. Niekoľko ľudí za svoje názory zaplatilo životom, napríklad českobudejovický biskup Josef Hlouch zomrel dňa 10. júna 1972 potom, čo bol predchádzajúci deň stýraný príslušníkmi ŠtB za aktívnej účasti krajského cirkevného tajomníka; podobne dopadol v roku 1974 kardinál Štěpán Trochta, ztýraný krajským cirkevným tajomníkom priamo v budove Litoměřického biskupstva. Ďalšími známymi obeťami boli filozof Jan Patočka, ktorý zomrel v marci 1977 po niekoľkohodinovom hrubom výsluchu, v roku 1981 bol príslušníkmi ŠtB ubitý kňaz Přemysl Coufal. Štátnej bezpečnosti je tiež pripisovaná záhadná smrť kresťanského aktivistu a mladého disidenta Pavla Švandu, ktorý bol v októbri 1981 po augustovej návšteve svojho strýka kardinála Tomáša Špidlíka v Ríme nájdený mŕtvy v priepasti Macocha.

V osemdesiatych rokoch sa ešte viac prejavil hospodársky, ale aj spoločenský a kultúrny úpadok z rokov sedemdesiatych. Spriemyselnenie bolo síce vysoké a zamestnanosť oficiálne absolútna, ale efektivita výroby bola nízka. Dochádzalo k devastácii krajiny a životného prostredia, napríklad v severných Čechách (Mostecko, Krušnohoří), na severnej Morave a v Sliezsku (Ostravsko). Surovinovo bola krajina závislá na dodávkach zo Sovietskeho zväzu, ktorý bol jedným z jej najväčších obchodných partnerov. Málokto v ČSSR už veril, že socializmus ekonomicky zvíťazí nad kapitalizmom.

Sovietsky zväz bol predstavovaný ako politický a kultúrny vzor. Podľa sovietskeho vzoru bola reorganizovaná napr. akadémia vied, bolo zavedené množstvo titulov za zásluhy (najrôznejšie rady a medaily)

Spravodajstvo bolo prostriedkom propagandy.- ako aj dnes!

Podľa českého Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV) bolo v priebehu komunistického režimu v Česko-Slovensku popravených pre politické trestné činy 248 osôb (247 mužov a Milada Horáková), asi 4 500 osôb zomrelo vo väzení a najmenej 282 pri pokuse utiecť cez železnú oponu. Ďalej v rokoch 1948 – 1989 zomrelo pri výkone služby najmenej 584 pohraničníkov (len 11 z nich však v dôsledku stretu s narušiteľmi hranice).

Do väzenia bolo z politických dôvodov odsúdených vyše 205 000 ľudí, do táborov nútených prác bolo bez súdu zaradených asi 20 000 ľudí a do Pomocných technických práporov z politických dôvodov asi 22 000 osôb. Do zahraničia utieklo v rokoch 1948 – 1987 170 938 občanov.

Mnoho ľudí z politických alebo náboženských dôvodov nemohlo študovať, bolo vyhodených zo školy alebo zo zamestnania (tieto čistky prebiehali najmä v období stalinizmu v 50. rokoch a potom v období normalizácie v 70. rokoch).“

Aj dnes robí reklamu, lebo veď nepokazí si kariéru!

Magálová: Politici sú šašovia. Máme tu najhoršiu vládu v histórii

Voľakedy to občania nevedeli, dnes to vedia a preto si umelcov a „intelektuálnu elitu“ nevážia!

Vážia si tú hŕstku z vás!

Nie reklamu na šťastný progresívny pokrok s kvótami na migrantov, sankcie, ktoré ožobráčia len Európu, povinné očkovanie a nadvládu WHO, stratu veta a federalizáciu, kde už o ničom nebudeme rozhodovať ako v novom ZSSR, na tretiu svetovú, zbrojenie a všetky vojny!

Od zubnej pasty po tretiu svetovú ste poslúžili na všetko!

Kvôli kariére za odmenu!

Ľudia, čo sa nevedeli vzdať ani kariéry a herci, čo nám hovoria, že lepšie je sa vzdať života, než nebyť v NATO!

.