malinova

Keď mi neverili priatelia môjho muža, to ma hnevalo. Alebo že toľko ľudí mi neverilo, že je vážne násilník a správa sa ako násilník, to ma vtedy podkopávalo a ničilo ma to.

Vtedy mi totiž záležalo na tom, čo si ľudia myslia. A záležalo by každému, keby si ľudia o vás mysleli, že si vymýšľate alebo preháňate. Nemali by ste potom silu brániť sa, keby vás toľkí udržiavali v tom, že to je normálka a žiadne násilie nezažívaš. Vadilo mi to pochopiteľne a bola som z toho zronená a nešťastná!

No odvtedy som sa už niekde pohla a vekom mi čoraz častejšie nevadilo, keď mi niečo nejakí ľudia neverili. V živote prídete na to, že môžete veriť sebe a svojmu vlastnému rozumu alebo mali ste veriť sebe a už dávno a nedať na ľudí, čo vás len udržiavali v náleve násilia!

Keď som z tej dediny odišla a odišla od tých ľudí, naopak, iní sa čudovali, že mi záležalo na mienke takých ľudí, čo podporovali násilie, hoci si to o sebe nemysleli!

Aj teraz poznám väčšinu ľudí takých, čo si myslia to isté čo ja a teda nezažívam podkopávanie, že si mám myslieť niečo iné!

Im je jedno, koľkí hlupáci veria novinárom. Aj mne je to jedno, lebo veď tí inak mysliaci so mnou skončili!

Okrem tých, čo so mnou pracujú, lebo kolegov takých sprostých nemám, aby kvôli iným názorom na politiku končili s ľuďmi okolo nich.

Aj vedľa mňa, aj oproti mne sedí kolega, čo volil a bude voliť progresívcov. Napriek tomu mi celé dni rozpráva vtipy a prevažnú väčšinu času sa len smejeme.

Keby som potrebovala pomoc, obraciam sa práve na voličov PS, lebo náhodou to tak je, že sú ich voliči!

Alebo voličov KDH a u nás to neriešime! Oni tých novinárov len nečítajú, aby tiež vedeli, že majú so mnou ako s nacistom skončiť!

Môj syn si myslel, že vás chcem spasiť. Asi, že sa mi páči zachraňovať ľudí prostredníctvom blogu. 

To sa mýlil, lebo ja som články vždy písala len zo zvyku, že písaním odpovedám sama sebe, čo si o niečom myslím.

Keď neviem, čo si o niečom myslím a chcem si to uvedomiť, tak si to napíšem ako výcuc hlavných myšlienok z toho, čo som čítala alebo videla a hlavne sama sebe píšem, čo si o tom myslím.

Potom to mám pekne spracované, rozpísané po bodoch, uvedomené, prežuté a písaním sa toho zbavujem!

Presne tak, ako keď sa radí, že napíšte niečo na lístoček – tým si to uvedomíte. Potom to roztrhajte a hoďte do smetia a je to vybavené!

Keď som musela držať hubu pri mojom násilníkovi, tak som si to zvykla takto napísať a potom som to trhala na márne kúsočky a zahadzovala do smetia. Niekedy toho bolo toľko, že by som tým mohla naplniť vankúš!

Keď po tom sliedil a zlepoval si tie kúsočky, čo našiel v smetnom koši, tak som si niekedy písala do mobilu a potom to mazala, lebo to si zlepiť nemohol.

Ale mne to vždy pomáhalo uvedomiť si, čo si o niečom myslím.

Mne v živote záleží len na tom, čo si myslia moje deti. A priala by som si, aby si mysleli to isté, čo ja. Alebo aby si aspoň nemysleli, že za moje myšlienky som nacista alebo nemorálny človek.

To mi zobrali novinári!

Oni ich vychovali k tomu, aby odsudzovali ľudí s inými myšlienkami!

Moje deti ma považujú za hlupaňu. Že na staré kolená som osprostela a volila Smer, lebo som osprostela!

To znamená, že moje dve deti si ma už nevážia! Som pre ne stará hlupaňa.

Potom sa ich dotklo, že ja píšem o takých ľuďoch, že sú hlupáci! Že ako sa majú cítiť, keď si myslím, že sú hlupáci!

Ale keď si myslia, že ja som stará hlupaňa, to ich nenapadlo, či sa ma to nedotkne! To bola normálka, veď ja hlupák môžem byť!

Asi dodnes neviem spracovať, že nielen toľkí ľudia sú hlupáci, ale aj moje vlastné deti!

Tak to je jediné, čo mi vadí!

Raz na to prídu, že som mala pravdu a boli klamaní. Myslela som si, že sa toho dožijem. Ale teraz vidím, že to tiež bude trvať toľko rokov ako to trvalo s mojim mužom a jeho okolím. Trvalo to 13 rokov! Až potom, keď videli ako žil a ako sa upil na smrť, tak pochopili, že naozaj sa správal deštruktívne a násilnícky.

A takto to bude aj s EÚ. Pokým sa rozpadne a uvidia to aj moje deti, prečo sa rozpadla, to bude trvať ešte roky!

Ale medzitým budem pre ne hlupaňa. Kvôli novinárom, čo potrebovali voličov na takéto zničenie EÚ!

Kvôli malej jadrovej, kvôli emisným povolenkám, kvôli ich módnemu mólu na morálku!

Viem, že to znova potrvá roky!

Ešte ma napadlo, že môže vám prísť na um otázka, prečo si si to potom nepísala do vankúša?

Prečo si si to nepísala na lístočky, ktoré potom roztrháš?

Najprv ma nenapadlo, že si nemôžem slobodne písať. Koho by napadlo, že ich proti nám novinári poštvú a budeme aj pre vlastné deti nacisti?

Takže najprv som písala z čírej naivity, že si môžem slobodne písať a moje deti moje myšlienky pochopia. Ani v päte som nemala, že by nás to mohlo rozdeliť!

A potom som, asi odvtedy, čo mi syn povedal, že som nacista, písala kvôli nemu.

Všetky moje články boli najviac preňho! Vo všetkých svojich článkoch som sa najviac snažila presvedčiť jeho, že ho novinári klamú a že mám pravdu!

Dnes to vzdávam, nepodarilo sa mi ho presvedčiť.

.