Založ si blog

„Známy ochranár hovorí, že medveďov je v skutočnosti dvoj- až trojnásobne viac, ako ukázala posledná vedecká štúdia. „

„Môj osobný odhad je, že na Slovensku žije od 2000 do 3000 medveďov.“

 

 

rozhovor 1.máj 2024

 

Šéf južného zásahového tímu Jaroslav SlašťanZmenil som názor. Ani kvóty na odstrel nie sú extrém, nemôžeme chrániť len medvede

 

„Známy ochranár hovorí, že medveďov je v skutočnosti dvoj- až trojnásobne viac, ako ukázala posledná vedecká štúdia.“

 

 

Videli sme fotodokumentáciu, poznáme časový sled udalostí, ktoré sa tam udiali, a aj výpoveď priateľa bieloruskej turistky. Nebojím sa, že by sa verejnosť nedozvedela pravdu, ale zatiaľ z dôvodu, že vyšetrovanie ešte nie je ukončené, nepoviem podrobnosti, len to, že tak, ako to prezentuje pán Lukáč a isté kruhy, sa to neudialo.

 

To, či si žena spôsobila smrteľné poranenia pádom, lebo jej ich spôsobil medveď, ako aj to, či na ňu zaútočil pred pádom alebo jej hryzné poranenia spôsobil už po smrti, sa verejnosť čoskoro dozvie.“

 

 

Ste jednou z najviditeľnejších tvárí Zásahového tímu pre medveďa hnedého. Ako zvládate túto verejnú pozornosť?

 

Je to nechcená pozornosť. Medveď negatívne ovplyvnil môj osobný život. Myslím si, že som človek, s ktorým sa dá rozprávať na rôzne témy, ale všetci ľudia, ktorých stretávam, sa chcú so mnou rozprávať len o medveďoch. Takže som tým už „presiaknutý a presýtený“.

Mám prácu, pri ktorej sa nedá prísť domov, zatvoriť dvere a venovať sa len rodine a svojim záľubám. Táto práca pohltí celého človeka, 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

 

Opieram sa aj o osobnú skúsenosť, dnes stretávam omnoho viac medveďov, ako som ich stretával v minulosti, aj keď chodievam na rovnaké miesta ako predtým.

 

Ak je medveďov naozaj dvojnásobne až trojnásobne viac ako pred desiatimi rokmi, je to hlavná príčina častejších útokov medveďa na človeka?

 

Áno. Je to napríklad problém tých ľudí, ktorí neobjavili turistiku včera, ale venujú sa jej dlhodobo. Alebo lesní robotníci, ktorí mi povedia, že predtým stretli medveďa dvakrát za rok a teraz dvakrát za deň. Rozumiem týmto obavám.

Nedávno mi volal kamarát, s ktorým sme v detstve chodili na stanovačky, a pýtal sa ma, kam sme sa to dostali. Že kedysi sme rozmýšľali, koľko plechoviek piva či koľko špekačiek si so sebou vezmeme alebo aké bude počasie, ako sa obliecť a aké si máme obuť topánky. A dnes rozmýšľame nad tým, či si zobrať sprej na medvede alebo radšej dva, alebo radšej pištoľ.

 

Čo vlastne k tomu hovoríte? Že je síce pravda, že strety medzi človekom a medveďom sú oveľa častejšie, ale reakcia ľudí na túto zmenu reality je prehnaná?

 

Nie, nie je. A ich požiadavka na reguláciu počtu medveďov je odôvodniteľná, lebo títo ľudia sa chcú cítiť bezpečne.

Do zásahového tímu som prišiel s víziou, že ideme chrániť medvede. Po čase som však pochopil, že ľudia opakovanými „návštevami“ medveďov naozaj trpia. Začal som sa na to pozerať úplne inak. Svoj postoj k tejto téme som zmenil.

Keď chodíme na výjazd, sme tí prví, ktorí sa s poškodenými ľuďmi stretnú. Po tom všetkom, čo som zažil, som si aj sám v sebe povedal, že už dosť. Musíme si určiť nejakú hranicu a za ňu už nejsť.

 

Prosím, už dosť, prevencia je v poriadku tam, kde to má zmysel. Ale v oblastiach s vysokou lokálnou hustotou populácie máme skúsenosti, že väčšina opatrení nefunguje.

Nedávno som videl reportáž z jednej rumunskej obce, ktorej obyvatelia mali elektrické drôty aj na parapetných doskách, aby sa im do domov cez okno nevlámal medveď. To sem chceme dôjsť?

 

Pravdaže. Od týchto ľudí je to nesmierne necitlivé. Je to až pohŕdanie ľuďmi žijúcimi na vidieku. Spočiatku som nedokázal prijať fakt, že niekto môže takto vôbec uvažovať. Až z osobnej skúsenosti som pochopil, že skupina ľudí pohŕda vidieckym spôsobom života a robí si z ľudí poškodených medveďom výsmech.

Áno. Na vlastné oči som videl ľudí, ktorí sa psychicky zrútili potom, ako im medveď spôsobil škody na majetku, od ktorého boli tí ľudia bytostne závislí. Oni nezarábajú tisícky eur, kravy či ovce chovajú preto, aby prežili. Kvôli medveďovi prišli o svoje živobytie.

 

Ako presne sa posunulo vaše uvažovanie? Teraz uvažujete tak, že keď medveď spôsobí takýto problém, tak ho treba čím skôr eliminovať?

 

Moje uvažovanie sa posunulo do takého priestoru, že treba chrániť aj ľudí, nielen medveďa.

Ak sú lokality, kde je zvýšený počet konfliktných situácií a ľudia sú ohrozovaní problémovými medveďmi, tak nemáme na čo čakať.

 

Ako štát rieši elimináciu medveďov

 

Pred rokom ste sa sťažovali, že máte komplikovaný interný predpis na elimináciu problémových medveďov. Je dnes už situácia iná a dokážete eliminovať medveďa hneď, keď je evidentné, že spôsobuje škodu?

 

Chceme, aby to takto fungovalo. Problematickú smernicu sme už aktualizovali, ale ešte nie je v platnosti. Aj takto si to predstavujeme, vrátiť zásahovému tímu kompetencie, ktoré mu boli zobraté.

V minulosti sme len oznámili, že konkrétny jedinec je nebezpečný, spôsobuje škody, a preto bude odstránený. Samozrejme, s patričným odôvodnením, mapami, fotkami. V ostatných rokoch sme už museli predkladať len návrh na odstránenie daného medveďa, ktorý sa musel zdĺhavo odsúhlasovať aj ľuďmi, ktorí sa tejto téme vôbec nerozumeli. Bolo to trápne až urážlivé, veď kto lepšie pozná toho medveďa ako my, ktorí sme ho riešili v teréne každý deň a každú noc.

 

Ťažko sa mi vyjadruje k tomu zákonu, keďže som ho nevidel. Súhlasím však, že problém so zvyšujúcimi sa konfliktnými situáciami treba riešiť. Vnímam aj snahu tejto vlády niečo s touto problematikou robiť, nielen sa vyhovárať na európsku legislatívu, ako to bolo v minulosti. Tá snaha sa im nedá uprieť.

 

Bol som v marci na jednom stretnutí, na ktorom sa zúčastnil aj pán primátor Vysokých Tatier, ktorý prezentoval, aké majú v meste s medveďmi problémy. Bol som veľmi prekvapený a oponoval som mu, že všade sa komunikuje, že Tatry už problém nemajú, a predkladajú sa ako vzor či návod, ako raz a navždy vyriešiť medvede v intravilánoch. Povedal mi, že problémy pretrvávajú, ale oni už rezignovali, a tak ich nenahlasujú.

To bol teda dôvod nízkeho počtu hlásení. Rezignácia a pocit, že snaha vyriešiť tatranský problém nie je úprimná.

 

Je podľa vás extrémom aj určenie kvóty na odstrel medveďov?

 

Nie je to extrém. Viacerí ľudia, ktorí s medveďmi pracujeme, sme príčetní a v problematike medveďa „sme doma“, sa zhodneme, že zásah do populácie je lokálne potrebný, ale musí byť nastavený rozumne a na základe nejakých pravidiel.

 

Toto však nie je možné vzhľadom na európske pravidlá, však?

 

Presne tak. Súčasná slovenská vláda a minister Taraba sa síce snažia o zmenu týchto pravidiel, teda európskej legislatívy, ale bude to beh na dlhé trate.

Môj osobný názor je, že nerozhoduje to, ako tu s medveďmi žijeme, koľko trápení nám spolužitie s nimi prináša, koľko máme zranených ľudí a akého rozsahu sú ekonomické a sociologické škody, ktoré medvede spôsobujú. Zdá sa mi, že rozhoduje to, akí ľudia momentálne sedia v Európskej komisii a či sa na medvedí problém v štátoch, ako je Slovensko, dokážu pozerať spravodlivo, aj očami poškodených ľudí, alebo sú tam aktivisti, ktorí si z tohto zvieraťa spravili modlu.

Aby vodiace medvedice ochránili svoje mláďatá, využívajú fenomén takzvaného ľudského štítu, čo znamená, že sa priblížia k ľudským obydliam, kde nepredpokladajú výskyt dospelých samcov. V blízkosti ľudí však hľadajú ochranu pred despotickými samcami nielen medvedie matky, ale aj dospievajúce medvede.

 

Rozumiem, ale uznávate, že riziko pre turistov je dnes vyššie. Aj od iných odborníkov som počul, že kým v minulosti odporúčali ísť na túru aspoň vo dvojici, potom s „rolničkou“ na ruksaku a neskôr so sprejom na medvede, dnes si dostatočne účinné opatrenie netrúfnu navrhnúť, lebo medvede sa správajú nepredvídateľne. Keď chceme byť tvrdo úprimní, musíme len jednoducho prijať, že túrou v prírode ideme do oveľa väčšieho rizika ako v minulosti a nevieme ho zásadne znížiť?

 

Sprej ako obranný prostriedok je spoľahlivejší na medveďa čierneho, netvrdím však, že nedokáže v niektorých prípadoch odvrátiť útok medveďa hnedého.

Útoky, ktoré mám u nás zdokumentované, sa udiali tak rýchlo a s takou razanciou, že človek nestačil vôbec reagovať.

 

Stručne povedané, ako turista sa máte držať základných pravidiel, napríklad ísť len po chodníku a dávať vedieť, že tam ste, ale v podstate musíte počítať s tým, že keď medveď zaútočí, nedokážete nič urobiť. Toto je realita?

 

Každá rada ťažká, ale závisí od každej konkrétnej situácie. Ako reaguje medveď, ako reaguje človek, aké skúsenosti má medveď s ľuďmi… Sú známe a dostupné odporúčania, ako sa správať na území medveďov, ktoré sa oplatí dodržiavať. Polovica obetí, ktoré napadol medveď, sa tiež nimi riadila. 

Medveď je nevypočítateľné zviera, a ak vám niekto dá radu, ktorá podľa neho stopercentne pomôže vyhnúť sa stretu s medveďom, tak asi nie je príčetný. Toto je asi najúprimnejšia odpoveď, ktorú vám môžem dať.

Chcem však zdôrazniť, že ten medveď nebol eliminovaný preto, lebo v strese zranil päť ľudí, ale preto, lebo sa stále zdržiaval v blízkosti obcí Ploštín a Iľanovo.

Keby nám išlo o to, aby sme odstránili prvého medveďa, na ktorého natrafíme, ako nás upodozrievali, tak to vyriešime už v prvý deň. My sme si museli byť istí, že odstraňujeme správneho medveďa.

Sledovali sme ho osem dní a ukázalo sa, že nevykazuje žiadnu plachosť ani pred motorkármi, ani pred autami, opakovane prenikal do intravilánov týchto obcí a bolo isté, že stále predstavuje riziko.

 

Pán Lukáč z VLK-a spochybnil aj to, či ste odstránili správneho medveďa. Má pochybnosti, či ste mohli spomínanou technikou identifikovať dôležité detaily na tele medveďa. „Dron s biometrickou identifikáciou je totálny blud, je to môj odbor, som kybernetik,“ povedal v rozhovore s Andrejom Bánom. Nakoľko ste si istý, že ste odstránili medveďa z Liptovského Mikuláša?

 

Sme si istí na 83 percent, takúto zhodu ukázal softvér. Vyjadrovať sa teda k technológiám, ktoré nepozná, mi pripadá zvláštne. Dron detailne nasnímal medveďa počas týchto dní z rôznej vzdialenosti a viacerých strán, máme niekoľkohodinové záznamy a sme si istí, že máme správneho medveďa.

Čo je však dôležitejšie, my máme zdokumentované jeho správanie, ktoré bolo synantropné, nevykazoval žiadnu stratu plachosti. Opakujem, že sme ho neodstránili pre udalosti, ktoré spôsobil v Liptovskom Mikuláši, ale preto, že existovalo odôvodniteľné riziko, že sa opäť môže stať hrozbou pre obyvateľov regiónu.

K spornej váhe a hmotnosti uvediem toľko, že okamžite po incidente v Liptovskom Mikuláši sme tlačovému oddeleniu ŠOP SR na základe fotografií a videí povedali, že pravdepodobne ide o samca s hmotnosťou asi 80 kilogramov. To sa dá dohľadať.

A tu niekto opakuje dookola ako mantru samec a 100 kilogramov. Len za každú cenu spochybniť našu činnosť. Prepáčte, ale ja túto hru nehrám.

 

Ako vnímate tieto vyjadrenia od ľudí ako pán Lukáč, ktorí s absolútnou istotou tvrdia, že ste neodstránili správneho medveďa?

 

Vnímam to ako snahu o zviditeľnenie sa, ale aj účelové poškodzovanie našej odbornosti, našich postupov, našich znalostí a skúseností.

Vôbec nie. A týmito vyjadreniami som veľmi prekvapený, pretože zásahový tím tvoria odborníci, ktorí nepodliehajú politickým tlakom ani náladám verejnosti.

Chceme si zachovať punc profesionality a odbornosti, preto nás uráža očierňovanie, akého sa nám posledné dni dostáva zo strany hlavne niektorých mimovládnych organizácií, ktoré tvrdia, že sme dostali príkaz odstrániť akéhokoľvek medveďa do sto kilogramov. Toto im neprešlo, lebo to bolo postavené na klamstve, a tak pokračujú ďalej.

Potom prišli s iným tvrdením, a to že nešlo o správneho medveďa. Akékoľvek dôkazy, ktoré by sme im v tejto veci poskytli, by im boli nedostačujúce.

 

Zarazilo ma ešte jedno tvrdenie Juraja Lukáča. V spomínanom rozhovore sa vrátil k historicky prvému prípadu, keď medveď u nás usmrtil človeka – ide o prípad v Liptovskej Lúžnej v lete 2021. Pán Lukáč hovorí, že „nikto nikdy nedokázal, že to bol medveď“. A pokračuje. „Nenašli sa žiadne medvedie stopy ani pobytové znaky, nikoho nepripustili k zisťovaniu. Pokojne to mohol byť aj veľký pes, ktorých tam behá veľké množstvo.“ Doteraz som takéto spochybnenie nezachytil. Čo vy na to?

 

Uznesenie hovorí, že na objektívne posúdenie príčiny smrti, vzniknutých zranení a mechanizmu vzniku zranenia bola nariadená v Súdnolekárskom pracovisku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Martine pitva a vypracovaný 57-stranový znalecký posudok.

Podľa záverov zo súdnej pitvy, ako aj výsledkov laboratórnych vyšetrení sa znalci zhodli, že išlo o smrť násilnú pre jej všeobecnú podstatu, ktorá bola spôsobená vznikom zranení, ktoré pán utrpel počas útoku medveďa.

 

Vyšiel aj odborný článok kolektívu našich vedcov uverejnený v časopise Ursus. Tým, ktorí ešte stále spochybňujú to, čo sa udialo 13. júna 2021 na lokalite Kobyliarky v doline Banské pri obci Liptovská Lúžna, ho dávam do pozornosti.

Tvrdenie pána Lukáča je obrovská neúcta voči obeti útoku a pozostalým. Toto robia konšpirátori. Zasievajú do ľudí pochybnosť, že zasa nám niečo taja a určite to nebol medveď. Prečo sa dáme takto ľahko opantať, prečo si dáme vykradnúť rozum aj svoje srdce? Veď dôstojnosť človeka je v tom, že triezvo uvažuje a rozmýšľa. Nenaučme sa tlieskať takýmto nezmyslom.

 

Juraj Lukáč sa vyjadril aj k incidentu, pri ktorom zahynula po strete s medveďom bieloruská turistka. To, že táto zosnulá Bieloruska spadla pri úteku pred medveďom do rokliny a zabila sa, označil pán Lukáč za „teóriu ministra Tarabu“. Môžete nám dnes k tomuto prípadu povedať nejaké podrobnosti?

 

Toto povie človek, ktorý o tomto prípade nič nevie a vytvorí si vlastnú teóriu, ktorej uveril, a požaduje, aby ju všetci šírili ako pravdu. Na miesto útoku sme vyrazili s kolegami hneď na druhý deň ráno.

Spoločne s pani Vladimírou Fabriciusovou z ministerstva životného prostredia sme sa stretli so záchranárom, ktorý našiel telo nebohej ženy, ako aj s policajným vyšetrovateľom. Boli sme s nimi na mieste činu, zaistili sme aj nejaký dôkazový materiál.

 

Videli sme fotodokumentáciu, poznáme časový sled udalostí, ktoré sa tam udiali, a aj výpoveď priateľa bieloruskej turistky. Nebojím sa, že by sa verejnosť nedozvedela pravdu, ale zatiaľ z dôvodu, že vyšetrovanie ešte nie je ukončené, nepoviem podrobnosti, len to, že tak, ako to prezentuje pán Lukáč a isté kruhy, sa to neudialo.

Ale pre nich je už príznačné spochybňovanie faktov, zľahčovanie útokov a ich príčin, prevracanie okolností, za akých sa útoky udiali, hľadanie vinníkov tam, kde nie sú, a poukazovanie na veci, ktoré sa nedejú. Nič iné ani v budúcnosti nečakáme.

 

Skutočne šokujúce je vaše tvrdenie, že poznáte konkrétneho medveďa, ktorý útočil na bieloruských turistov. Podľa žltej značky v uchu ho vraj identifikoval horský záchranár, ktorý medveďa videl pri tele nebohej ženy. Práve o odstránenie tohto medveďa ste údajne žiadali už vlani, keď medveď ohrozoval ľudí na Táloch, teda „za kopcom“ od Demänovskej doliny, kde Bieloruska zomrela. „Keby sa tento medveď vtedy eutanazoval, mohla mladá žena ešte žiť,“ povedali ste pre Štandard.

 

Tiež môžem potvrdiť to, že túto ušnú značku sme mu osadili my, a to po tom, ako sme nedostali súhlas svojich nadriadených na jeho odstránenie. Žiadny iný medveď so žltou značkou sa dnes na Slovensku nepohybuje, tento je jediný, a preto máme istotu. Hovorím to preto, lebo isté kruhy budú tvrdiť, že „ktovie, ktorý z tých označených medveďov to bol“.

Tento medveď bol nebezpečný už v lete minulého roku, keď pri golfovom ihrisku naháňal rodinu s malými deťmi. Preto sme tvrdili a stále si za týmto stojíme, že mal byť odstránený.

 

Niekomu toto zahmlievanie a potláčanie pravdy vyhovuje. O konšpiračných teóriách o tom, že ženu zo skalného brala sotil jej partner kvôli životnej poistke, sa vyjadrovať nebudem, ale okrem nich sa stretávam aj s inými teóriami, ktorých snahou je za každú cenu dokázať, že medveď jej smrť nezavinil. Alebo že to mohli byť dva rozdielne medvede, jeden ju ponaháňal a po páde z brala sa pri nej pristavil nami označený medveď, ktorý tadiaľ len nevinne prechádzal.

 

To, či si žena spôsobila smrteľné poranenia pádom, lebo jej ich spôsobil medveď, ako aj to, či na ňu zaútočil pred pádom alebo jej hryzné poranenia spôsobil už po smrti, sa verejnosť čoskoro dozvie.

 

Musíme byť všetci bdelí a citliví a vedieť rozlíšiť, čo sú podložené fakty a čo niečie ničím podložené úvahy a fantázie.

(krátené)

 

https://www.postoj.sk/154975/skusenost-z-terenu-zmenila-moj-nazor-chranit-musime-aj-ludi-nielen-medvede

 

 

 

.

Viete, podľa čoho spoznáte progresívneho primitíva? Má názor, že všetci k EÚ len natŕčame paprče

16.06.2024

Takto zjednodušene ich vymyli progresívni novinári, že EÚ nás má na to, aby nás veľkoryso kŕmila pre ich „hodnotovú politiku“. Vždy keď je reč o diskusiách odborníkov, ktoré u nás neexistujú, čo sa týka ekonóma, myslím najviac na Ilonu Švihlíkovú. V českej televízii si ešte také diskusie môžete vypočuť. Uvádzam celkom dole v porovnaní s iným [...]

Čaputová sa „ohádzala“ volebným podvodom a nás kritizujú, že sa nám volebný podvod nepáčil!

14.06.2024

Zakaždým, keď si niekto normálny prečíta SME alebo Denník N, tie klamstvá mu môžu dvihnúť tlak. Preto ich toľkí ľudia ani nečítajú! Dalo by sa písať ku všetkým klamstvám doradu a to by ste mohli celé dni. Zareagujem tak na každé dvadsiate klamstvo. Dnes ich šéfredaktorka SME v poslušnej óde na Čaputovú napísala, že „Ohádzali ju blatom a potom na ňu [...]

Čitateľ SME: „Niekedy mam pocit, ze aj Marx by bol pre nich pravica a vlavo od nich su snad iba pol Pot a Mao Ce-tung. . . „

10.06.2024

Nie vždy sú čitatelia SME a N vymytí do správnej podoby, niekedy sa vymývajú ťažšie (majú viac rozumu než progresívni novinári). Pozrela som aj na český iDnes a aj tam ide vymývanie ťažšie. Aj pre morálne uvedomelých bola Nerudová Danuše – Blbuše. Nasledujú komentáre ťažšie vymývateľných: Čitatelia SME dnes ku článku: Krajná pravica [...]

Moskva / Lekár / Sanitka / Záchranka /

Desiatky ľudí v Moskve skončili v nemocnici. Otrávili sa šalátom z donáškovej služby

17.06.2024 14:11

U všetkých nakazených sa zistilo, že majú príznaky botulizmu.

Jozef Hanuska

Skutok preklasifikovali. Synovi smutne známeho vraha hrozí za brutálnu vraždu ženy doživotie

17.06.2024 13:50

Polícia v januári informovala o náleze tela ženy bez známok života v jednom z bytov v druhom bratislavskom okrese.

Polícia / Pomáhať a chrániť / Policajné auto /

Polícia pátra po nezvestnom 15-ročnom Marošovi z Bratislavy

17.06.2024 13:40

Odišiel v sobotu z miesta svojho bydliska na Bagarovej ulici v hlavnom meste na neznáme miesto.

Tomáš Taraba

Taraba nečakane zahlasoval: štáty EÚ schválili normu o obnove prírody, nariadenie prešlo len tesne

17.06.2024 13:30, aktualizované: 14:19

Nariadenie vyžaduje, aby členské štáty zaviedli opatrenia na obnovu aspoň 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,522
Celková čítanosť: 5599164x
Priemerná čítanosť článkov: 3679x

Autor blogu

Kategórie