malinova

K tomuto zamysleniu ma podnietili slová jednej právničky na Denníku N. Hoci mám veľké výhrady voči politickej korektnosti progresívcov, ktorou sa pričinia ešte o viac znásilňovaní, zaujíma ma, čo sa deje znásilneným ženám od spoločnosti.

A mám na to aj odpoveď, keďže mne blízka žena z rodiny bola takto znásilňovaná a viem ako to prežíva.

Darmo jej to verila moja mama a darmo jej to verím ja, jej blízka rodina jej to nikdy neverila a jej najbližší ľudia jej to nikdy neverili. A presne to je to utrpenie, čo takáto obeť zažíva, že nielenže takéto dieťa zradí vlastná matka a necháva ho vystavené sexuálnemu násiliu, ale ešte aj ľudia, ktorí jej tvrdia, že sú jej najbližší, tak jej to neveria.

Povedzte mi, akých blízkych ľudí taká žena naozaj má, keď jej neveria?

To, že jej to verí právnička alebo iný človek od najbližších, to jej nikdy nenahradí, že jej to neverí nikto v najbližšom okolí a ľudia, ktorých má najradšej. Presne tu je ten bod, prečo taká žena chce výrok súdu – Chce, aby týmto ľuďom niekto dokázal, že hovorila pravdu. 

Lebo nerobte zo žien obludy, ktoré by sa chceli pomstiť a išlo by im o odsúdenie a potrestanie páchateľa. Im by celkom stačil výrok súdu, že hovoria pravdu!

A presne to je tá tragédia, s ktorou sa mnohé nevedia vyrovnať, že ich najbližším to má dokázať súd?

Keď vašim najbližším má niečo dokázať súd, akí najbližší ste im?

Ľudia si to nevedia predstaviť. Myslia si, že podstatou ich utrpenia môžu byť len tie zážitky so zneužívaním a vôbec si nevedia predstaviť, že najdôležitejšie sú reakcie najbližších na to.

Veľakrát v živote som rozmýšľala nad tým, prečo som ja tak pomerne ľahko zažila toľké zlé zážitky v živote a iné ženy, ktoré mi rozprávali o znásilnení alebo sexuálnom zneužívaní, to už veľmi ťažko prežívali. A vôbec to nie je tým, že ja by som bola nejaký silnejší človek, bola som silnejšia mojimi blízkymi. Moja mama o mojich zážitkoch vedela a verila mi ich. Tak málo stačí, aby ste mali neskutočnú oporu. Pravda mohla byť pravdou. To je asi v živote to najviac, čo vám môžu blízki ľudia dať, že vám nebudú tvrdiť, že si to vymýšľate a tvrdiť, že vaše zážitky neexistovali!

Ale viete si predstaviť, že by vám vlastná matka neverila a nechala vás napospas sexuálnemu zneužívaniu? A potom sa ešte postavila proti vám, že si to vymýšľate, aby ochránila samu seba a nie svoje dieťa? A potom by to isté robili ďalší členovia rodiny a zároveň vám tvrdili, že sú vám najbližší?

Napríklad tá právnička celkom trefne povedala:

„Premýšľajú: Mám to ohlásiť, nemám to ohlásiť? Alebo to už aj urobili, postavili sa proti celej rodine, odišli z domova. A teraz im niekto povie, že to urobili zbytočne.“

Bojovali a bojujú s vlastnými rodinami.

Takže tieto ženy to najviac potrebujú dokázať nie cudzím ľuďom, ktorí o tom vôbec nevedia, ale práve najbližším a im len takzvanej rodine. Píšem takzvanej, lebo asi nikto by takú rodinu nechcel, ktorá by sa na vás dopúšťala takého násilia, že zločin popierajú.

Presne viem, čo by takej žene najviac pomohlo, keďže mi to už x krát hovorila, čoho by sa chcela dožiť, aby jej to vlastná matka verila. Miesto toho celé roky obviňovala svoju dcéru, že si to len vymýšľa, aby nikdy nemusela priznať, že kryla tento zločin svojho partnera.

Ja si neviem predstaviť, že by mi toto neverili moji rodičia alebo moje deti. Takéto niečo som nikdy nezažila a v tom bola moja sila, ktorú som od nich takto mala. Tú silu vám majú dať vaši najbližší ľudia.

Výrok súdov potrebujú hlavne na to, aby to tým najbližším niekto dokázal, že neklamali a ich zážitky ich najbližší nemohli popierať, že neexistovali. Nie je smutné, že na to potrebujú štát a celkom cudzích ľudí?

Že sú ochotné vypovedať aj šesť-sedemkrát najodpornejšie zážitky, aby to štát dokázal ich najbližším alebo vlastnej matke?

Mnohokrát mi to opakovala, „chcem, aby to len priznala“.

Vlastne, aby nezachraňovala seba, ale ju, lebo to by sa už podobalo na lásku.

Miesto toho je nielen dezolát, ale aj takto nemilovaná najbližšími ľuďmi, že jej zážitky nikdy neexistovali. Ešte jej to progresívci aj sťažili, že okrem toho, že si vymýšľa, je aj dezolát, čo patrí k lúze. No to už jej len uveria. Tam budú veriť v nejaké všeobecné ako progresívne deti.

Že ich vlastná matka je taký príklad, keď je dezolát? To už jej len novinári pomohli!

Keby to tieto progresívne a politicky uvedomelé ženy naozaj zaujímalo, už dávno mala bežať ich kampaň – osveta pre ženy, aby sa hlavne ženy naučili nepopierať zážitky iných žien, že sú vymyslené. 

Absolútne nesúhlasím, aby sa v tomto vyhovárali len na mužov, lebo žiadne zlé zážitky sa nemôžu diať bez účasti žien, ktoré rovnakým podielom vytvárajú podhubie násilia! Veď všetky tie rodiny tvoria aj ženy, či tie už z tých rodín zmizli? A zmizli z každého okolia, kde sa dialo násilie?

Prečo sa prihovárate mužom a politikom v tom, čo nechápu ani len ženy? Tak asi od žien by som začala!

Pokiaľ ženy nepochopia ako spoluvytvárajú násilie a presne to domáce a ako k nemu ženy naokolo prispievajú, aké pochopenie čakáte od mužov? A ešte aj tých mužov vychovávajú ženy! Čo ženy vo svojom okolí netolerujú, to sa muži boja robiť.

A čo ženy tolerujú ako celkom normálne, v tom priamo mužov podporujú, že si môžu dovoliť násilie.

V mojom prípade sexuálneho násilníka podporovali jeho kolegyne, ktoré to o ňom vedeli a považovali to za celkom normálne, čo nemusia ohlásiť. Pochybujem, že by boli ochotné svedčiť.

V mojom druhom prípade sexuálneho násilníka podporovali rodičia a široké bežné okolie. Jeho rodičia názormi, že keď to nejde po dobrom a chcem sa rozviesť, tak by som potrebovala preplesk. Naše okolie a jeho kamaráti a aj ženy jeho násilie popierali. A keď sa už nedalo popierať, tak riešili mňa, že to sa mužovi nerobí, aby ste ho chceli zničiť ohlásením. A keby mali svedčiť, tak to odmietnu!

Jedno šťastie, že mojou najbližšou rodinou neboli! Lebo to by som dodnes mala traumy, že kde som sa to narodila. 

Takým zázrakom je narodiť sa do normálnej rodiny, kde sa zločiny na vás nepopierajú!

Nepotrebujete súd, aby to vašim najbližším vydal súdnym rozhodnutím a od súdu sa dozvedeli, čo sa vám stalo.

Celkove svoje zážitky s násilím hodnotím tak, že s jedným bláznom by som si poradila, horšie to bolo s toľkými naokolo, čo už vraj boli normálni. Z tých normálnych už človek musí mať traumu, koľkí násilie podporujú a že sú to rovnako aj ženy! Nemusia vás zmlátiť, stačí, že rovnako ho podporujú!

Tak len na ukážku som zažila napríklad to, že ma v obchode zastavil jeho priateľ so svojou ženou a tvrdili mi, že som na úrazovke nebola, lebo vraj chodili po úrazovkách a nikde o tom záznam nenašli, že koho známeho mám na polícii.

Bola som z toho tak šokovaná, že som nebola už schopná nakupovať a odišla som bez nákupu.

Na tej úrazovke som zas zažila, že sa tí lekári pýtali, ako môže jedna žena s vysokoškolským vzdelaním nechať sa tak doriadiť?

A to som ako mala vedieť dopredu, že mu vlastní rodičia poradia, aby sa vrátil a zmlátil ma?

Ale vrátilo sa im to, lebo neskôr zmlátil aj vlastnú mamu a zažívala to ona. Alebo keď ma raz zastavila jeho nová partnerka, že už mi verí, lebo jej vykĺbil ruku.

Alebo volala som so sesternicou a povedala som jej, že ma päť mesiacov po rozvode znásilnil. Na to mi povedala, že mala som sa viac snažiť. Ja jej na to – Ty ma počúvaš, čo ti hovorím? Znásilnil ma. A na to znova zopakovala, že mala som sa viac snažiť lebo oni ho mali radi.

Asi nerozviesť sa a nemusel by ma chudák v traume znásilniť.

Alebo keď mu vyšetrovateľ vo výťahu po ceste do vyšetrovačky predo mnou povedal: „Aj ja mám niekedy chuť zmlátiť svoju ženu.“

Nie, ja nemám absurdné zážitky s jedným násilníkom, ja mám množstvo absurdných zážitkov s tými akože už normálnymi, čo sa žiadnymi násilníkmi necítia! Ale bez nich by neskončil tak, ako skončil. Bol si práve vďaka nim istý, že jeho správanie je celkom normálne. K takémuto jeho koncu mu výdatne pomohli! A to ten jeho priateľ s manželkou pracujú v bratislavskej televízii a nie ako údržbári. Iste sa aj oni dnes ako progresívci zavzdušňujú za znásilnené, aby boli politicky uvedomelí. Myslíte si, že niekomu povedia, že ako prenasledovali mňa, že som si to vymyslela? Vtedy to módne nebolo, teraz je, tak ako aj ich „liberalizmus“.

.