Veľmi sa mi nepáči kritika učiteľov za výsledky testovania žiakov, keďže v školstve pracujem a lepšie vidím do toho, aké problémy v školstve sú.

Môžete si myslieť, že chcem učiteľov obhajovať preto, že som ich kolegyňa, to už vám nezoberiem. Nemám vás ako presvedčiť, že to nerobím kvôli nekritickej obhajobe učiteľov. 

Neviem posúdiť prácu učiteľov na vysokých školách, ani na stredných, ani na druhom stupni, keďže ja učím na prvom stupni základnej školy a preto len o prvom stupni mám prehľad – ako učia učitelia na prvom stupni a aké problémy musia riešiť, čo majú vplyv na výsledky testovania. 

Ja ako najväčší problém súčasného testovania vidím to, že napriek tomu, že sa na školách nerušilo vyučovanie pre prvé a druhé ročníky tak, ako vo vyšších, rodičia si mohli deti nechávať doma a tak veľmi veľa vymeškali. 

Ako druhý problém vidím to, že pokiaľ predtým mohli žiaci bez ospravedlnenia lekára chýbať len 5 dní za polrok, teraz je to, že môžu chýbať kedykoľvek aj bez ospravedlnenia lekára. Drvivá väčšina rodičov to nezneužíva a preto ich deti majú dobré výsledky v škole. No presne toto nám potápa tých žiakov, čo mávajú zlé výsledky na testovaní už prvého stupňa v piatej triede. 

Príklad, dvaja rómski žiaci mali, keď pravidelne chodili do školy, vynikajúce výsledky a preto patrili medzi žiakov s čistými jednotkami a pochvalou triedneho učiteľa pri vysvedčení. Ale ich rodičia využívali, aby ich deti chýbali kedykoľvek a na výsledkoch ich detí v škole im nezáležalo. Z dôvodu sústavného chýbania a vymeškávania, keď chodili do školy len ako do holubníka, sa im výsledky už na prvom stupni zhoršili z jednotiek na vysvedčení na dvojky, potom trojky, na druhom stupni to budú týmto štýlom už štvorky a presne to zachytí testovanie!

Konkrétne sa títo dvaja žiaci blížia k testovaniu po prvom stupni a keď budú veľmi biedne a stiahnu dolu priemer aj celej triedy (nielen oni dvaja, toto je len príklad na dvoch), poviete, že za to môže učiteľ – ako ich učil! Že ich nemal učiť memorovaním, že mal učiť tvorivejšie, že im mal dať väčší priestor a iné hlúposti k tomu, že nenaučil tieto deti to, čo mal, chybou učiteľa a jeho spôsobom učenia!

Čo to má so spôsobom učiteľa, keď tie deti sústavne veľa vymeškávajú a každú chvíľu nie sú v škole? 

Prečo sa tu o skutočné príčiny zlyhávania žiakov v škole nikto nezaujíma? Prečo som nikde nečítala ako výsledky testov ovplyvňuje to, že dnešná škola na Slovensku je čistý holubník a žiaci môžu chýbať veľa a kedykoľvek?

Ja nie som zástanca toho, aby sme tu boli ako v Anglicku, odkiaľ sa niektoré mamičky sťažovali, že deti musia chodiť do školy už od štyroch rokov alebo aj keď sú na antibiotikách, ale my sme tu v tomto v opačnom extréme, že u nás sa chodí do školy ako do holubníka a práve u žiakov, čo majú najhoršie výsledky v testovaní, veľmi často u Rómov. Už na prvom stupni zvyknú títo žiaci chýbať najčastejšie, každý mesiac sú chorí aj dva týždne. A za toto ako mohli učitelia, ako ich učili a že mali potom zlé výsledky v testovaní?

Za ďalšie považujem kritiku učenia učiteľov na prvom stupni za šikanu tejto spoločnosti voči učiteľom!!!

Tiež vám to ukážem na príklade. Čakám ako kura na sopeľ, kedy nám už ukážu, ako to máme inak učiť, ak podľa týchto odborníkov zle učíme, že čo nové vymysleli. Ale to sa darmo môžete pýtať, kde sa také niečo dá nájsť, ako aspoň nejaké ukážky tých zmien, nič také nemajú!

Títo odborníci si len od stolov teoretizujú a vôbec nemajú predstavu, ako sa dne na školách učí!

To vidno z toho, že sústavne opakujú, že na školách žiaci len memorujú, čo také niečo už dávno na školách nie je! Opakujem, že neviem ako na druhom stupni a stredných školách, ale na prvom stupni také niečo už dávno neexistuje! A doradu, všetko, čo sa učiteľom vytýka, na prvom stupni už dávno neexistuje!

Zas vám dám príklady. Teraz zdôrazňujú ako nejaký nový objav, že deti sa majú učiť tak, aby to bolo tvorivé, mali priestor na vyjadrenia sa, hru, zážitkové vyučovanie, tematické celky cez rôzne hodiny atď, čo nám zatiaľ prezradili na pár ukážkových hodinách z tých vybratých škôl, kde to už prebieha ako na pilotných školách.

A to ma v prvom rade zaujímalo, čo nové vymysleli a to sme doteraz nerobili!

Skoro som odpadla, ale celkom nič nové nevymysleli a ako ten nový objav opisujú z tých pilotných škôl presne také hodiny, ako my učíme už roky!

A úplne najviac ma nahnevala tá diskusia pod tými článkami, kde čitatelia ďakujú za deti, ktoré to už mohli zažiť!

Ako keby to nezažívali už celé roky!

Nie, nevymysleli nič nové, presne takto učíme už celé roky. Presne tak, ako opisujú začiatky hodín, ako opisujú učenie písmen, rozprávanie sa o rozprávke, článku, pustenej ukážke, včetne hračiek, hier, uvoľňovacích cvikov alebo tanca, prepojenia rôznych hodín.

Vás by to neurazilo, keby vám ako novinku ukazovali, že takto ste doteraz nerobili, ako roky robíte? A toto je tá reforma, čo prakticky si len názvy predmetov zmenili? Však aj my si môžeme vymyslieť iné názvy predmetov, aby v tom rodičia mali už čistý hokej!

Podľa mňa táto reforma je len priživovanie sa množstva ľudí na peknom názve školská reforma. Pre prvý stupeň základných škôl určite! Takto nám už roky učia nielen mladí učitelia, ale aj starí! A ani by inak učiť ani nemohli, pretože už dávno sú takto nastavené aj pracovné zošity a učebnice, ktoré sú už dávno prešpikované materiálom na divadlo k čítaniu, k jazykom, na tvorivé nápady a pokusy. To ako niekto chce tvrdiť, že učitelia doteraz celé roky tie učebnice a pracovné zošity ignorovali? A schválne učili celkom inak, než aká je v nich tvorivá ponuka k rôznym činnostiam na vyučovaní?

Títo odborníci videli učebnice zo socializmu? Boli niekedy v škole a videli riadne vyučovacie hodiny? Dnes, keď väčšina učiteľov kritizuje to, že sa možno už priveľa len hráme? A nám vymysleli nápad za milióny, aby sme sa hrali? 

Prosím, aj dnes som sa hrala. Vymyslela som hru, že písmenká, ktoré sme si spolu vyrábali na kartičkách, sú naše deti a nosili ich ako deti do škôlky. Triedili sme ich do tried v škôlke, rozlišujeme ich na chlapcov a dievčatá, lebo takto k nim majú celkom iný vzťah, keď sa hráme, že sú to ich deti. Mávali im, lúčili sa s nimi, ja som za ne plakala – Kedy po mňa prídeš? Alebo som plakala, že nechcem ísť do škôlky, aby im hovorili, kedy prídu a kam s nimi pôjdu a mávali im, lebo šli do práce. Potom sme sa zas hrali, že tie, čo v triedach chýbali, tak ich rodičia volajú do škôlky a odhlasujú ich z obeda. Zdvíhala som mobil a žiaci nahlasovali, že môj „é“ napríklad: „Dobrý deň, prepáčte, že vyrušujem, ale chcel by som odhlásiť svojho syna „é“ zo škôlky na celý týždeň…“

Tak ich to bavilo a všetci chceli byť rodičia, čo do škôlky telefonujú, že som sa zľakla, že toto budeme robiť celú hodinu! Ja musím korigovať, aby sme sa nielen hrali! Tak som im sľúbila, že takto sa budeme hrať aj ďalšie hodiny, ale teraz si prečítame článok, ku ktorému tiež mali hádať, čo si zapamätali. A to neopisujem niečo zvláštne a čo robím len ja! Hodiny sú plné hier vo všetkých triedach!

My na to máme na prvom stupni čas a máme to v popise učebníc aj pracovných zošitov, môžete si vymýšľať vlastné hry.

Ak je problém na druhom stupni ZŠ, že na hry nemajú čas, nie je to tým, koľko musia prebrať učiva?

Naozaj má platiť to, čo som sa dnes dočítala na SME, že len 10 minút z hodiny má mať učiteľ a pol hodinu majú tvoriť len žiaci? 

A potom, že na štyroch tretinách chýba tvorivosť?

z komentára pod článkom na SME:

„… a na štyroch tretinách tvorivý prístup.

4/3??? To ako? Alebo sa tu naplno prejavuje výsledok stávajúceho školského systému.“

Prikladám celkom súkromný list, čo som napísala kolegyni po jednom takom článku na SME, ako sa vraj prelomovo učí na takých pilotných školách, ktorým ďakujú, že to deti už mohli zažiť:

„Ako ma vyzerat reforma!

Musela som ho skopirovat, lebo je zamknuty!

Normalne som nasrata, co z toho nerobime?

No povedz mi, co sa ti zda, ze z toho nerobime?

Rano som zvykla zacinat rozpravkou a potajme, aby to nikto nevidel, ze im citam rozpravku, aby sa dobre naladili a rovno sa o nej rozpravame. Cez den som davala uvolnovacie techniky, dazd na hlavu, zatvorene oci, predstavte si. Kto nic take nerobi?

Ranny kruh v triede neurobis, ked v nej nemas miesto a nechces stahovat stolicky. Na fotke maju pri tom odfotenych len sedem deti!

Nepracujeme s obrazkami? Nehovorime pribehy? Poznaju vobec ucebnice, kolko je tam navodov na divadlo?

Deti doteraz nerozpravali? Aj tam im len cita pribeh o ktorom sa rozpravaju.

Maju hracky na hodine, to dovolujem aj ja. Nepracovali sme s plastelinou? Nerobili nic ine? Pouzivali sme len ucebnice?

A drzali sme sa len ucebnic?

Aj tak aj memoruju, aj tak davaju domace ulohy. Co na tomto bolo ine? Ze si premenovali predmety inymi nazvami?

Nic nove som sa z tohto nedozvedela. Ja som si vymyslela na pismenka rodiny a zda sa mi to ovela objavnejsie nez sycat, co sme sycali tiez. Co nove v tom je?

Mozno je a novinarka to nevedela zachytit, lebo bola prekvapena z uplne beznej skoly. Asi si ju predstavovala ako v socializme. 

Ale my sme sa s ucitelkou hravali aj v socializme. Na dejepise sme sutazili kazdu hodinu v time.

Je mozne, ze len nasa skola je vynimocna? A vsetky ucitelky na Slovensku su uz bachnute a ucia ako v socializme?

Potom sme sa mali zapojit do ukazky!

Ale asi na tom bude vela vela byrokracie, aby mali tu reformu zaplatenu.

Podla mna je to urazka vsetkych tvorivych uciteliek, co uz davno neucia ako v socializme!

To aku o nas maju predstavu? Toto nech riesia na druhom stupni. Tam to skor vyzera ako v socializme, ked nemaju cas.“

Aj nové písmená už učia deti úplne inak.

BUDIMÍR. Pekný deň si poprajme, spoločne sa zahrajme, nové veci objavme.

Prváci na Základnej škole v Budimíre začínajú školský deň.

Sedia v takzvanom rannom kruhu, kde sa spoločne nalaďujú na nadchádzajúci deň.

Pedagogička im do toho krátko púšťa na zrelaxovanie zvuky prírody.

Ranné „zlaďovanie“ v podstate nie je nič nové, na škole v Budimíre to robili aj predtým, teda v období, keď ešte neboli zapojení do overovania návrhu nového kurikula.

Škola patrí medzi prvých 39 na Slovensku, kde sa od septembra overuje návrh vzdelávacej reformy.

Záujem prevýšil kapacity

V Budimíre sú tri prvácke triedy, v každej z nich je dvadsať detí.

Keď sa rodičia dozvedeli, že budú overovať reformu, volali aj tí mimo školského obvodu.

„Niektoré deti sme z kapacitných dôvodov do prvého ročníka nemohli prijať,“ hovorí riaditeľka školy Jana Bavoľárová.

Každá škola má určený spádový obvod, teda ktoré deti majú pri prijatí prednosť.

Škola v Budimíre mala niekedy vo svojom obvode deväť obcí, ale keďže už kapacitne nepostačovala, zriaďovateľ vylúčil tie, ktoré spadali do prešovského okresu. Dnes školu navštevujú prevažne deti z okolitých dedín.

Vylúčenie niektorých obcí bolo kombináciou toho, že záujem o školu je veľký a že sa okolité obce rozrastajú.

„Stavebný boom je všade. Je to dobrá lokalita, blízko Košíc, takže ľudia sa sem sťahujú,“ opisuje riaditeľka.

Hračky pre zajka

„Čo myslíte, kde sa dnes vyberieme? Kto všetko býva v lese?“ pýta sa učiteľka prvákov.

Zvolávajú, že v lese budú vtáčiky, medveď aj ježko.

Učiteľka deťom cez projektor na obrazovke premieta príbeh, s ktorým budú počas dňa pracovať.

Klasické tabule s kriedami, ktoré sa rozprašovali do vzduchu, sú už dávnou minulosťou.

Na projektore zobrazuje domček, v ktorom bývajú kamaráti zajačikovia.

Zajkovi sa stratili všetky hračky, a preto mu majú deti pomôcť.

Do školy si doniesli svoje obľúbené hračky. Prichádzajú s nimi k zajkovi, predstavia sa a povedia mu, aká je ich obľúbená hračka.

Mnoho podobných materiálov majú pedagogičky z rôznych internetových portálov.

„Touto aktivitou si žiaci rozvíjajú napríklad komunikačné zručnosti a emócie,“ konštatuje Bavoľárová.

Zároveň hovoria pred ostatnými deťmi, cvičia si teda prezentačné zručnosti.

Po rannom kruhu nasleduje aktivita, v ktorej sa budú učiť písmenká abecedy.

Ako učia abecedu

Učenie nových písmen medzičasom vo vedľajšej triede vyzerá úplne inak, ako si ho možno viacerí zo základnej škole pamätajú.

Žiaci nesedia nad šlabikárom, ktorý je však stále súčasťou vyučovania, ale učiteľka pozýva žiakov „do nového bádania“.

„Štyri písmená už viete tak perfektne, že dnes začíname úplne nové písmeno S,“ stupňuje učiteľka zvedavosť detí.

Najprv si skúšajú jeho výslovnosť, o chvíľu sa preto ozýva celou triedou syčanie.

„Jazyk sa oprie o zúbky, perfektne, zvuk ide priamo z bruška,“ povzbudzuje žiakov učiteľka.

„Je to akoby pršalo,“ hovorí jeden z nich na syčanie ozývajúce sa po celej triede.

Neskôr učiteľka navrhne, aby sa všetci zahrali na hada.

Deti vstávajú, „kľukatia“ sa po triede a spievajú „dnes je veľká paráda, my sa hráme na hada“.

Učiteľka medzitým deti povzbudzuje, že zúbky dorastú a písmeno S sa bude časom vyslovovať lepšie.

Hodina pokračuje tým, že si deti posadajú do zadnej časti triedy.

Pedagogička má pripravený obraz, na ktorom sú zobrazené rôzne zvieratá či predmety začínajúce sa na písmeno S.

Deti ich pomenovávajú – sanitka, slnko, srnka, studňa.

Najviac ich zaujme postava strašiaka v záhrade.

Potom im učiteľka prečíta príbeh spojený s predmetmi, ktoré práve pomenovali.

Žiaci potrebujú výzvy

Jana Bavoľárová je riaditeľkou Základnej školy v Budimíre od roku 2010.

V čase, keď tam nastupovala, vyučovanie vyzeralo úplne inak. Bolo „klasickejšie“.

Základom podľa nej je, že vzdelávať sa chcú samotní učitelia.

Používajú oveľa viac modernejších, aktivizujúcich metód, pretože tradičné, pasívne odovzdávanie vedomostí žiakom už podľa Bavoľárovej nemá na školách v dnešnej dobe miesto.

„Žiaci majú okolo seba oveľa viac podnetov ako kedysi. Potrebujú iné výzvy, ktorými by ich učitelia dokázali zaujať.“

Skúsenosti zo zahraničia

Návrh nového kurikula v súčasnosti overujú v prvom ročníku.

Bavoľárová však hovorí, že reforma sa u nich nezačala 2. septembra. Učitelia sa už predtým vzdelávali a prinášali do vyučovania inovácie.

Na škole dobre funguje výmena skúseností, napríklad cez takzvanú burzu nápadov, ktorú pravidelne organizujú.

Učitelia čerpali aj z rôznych skúseností z projektov Erasmus.

„Boli sme v Španielsku, Estónsku, Nemecku, prešli sme aj mnoho slovenských škôl,“ vymenúva riaditeľka.

Postupne do školy prinášali veci, ktoré zapracovali vo vyučovaní.

Na škole si v súčasnosti každý pondelok vypracovávajú takzvané týždenné plány. Podieľajú sa na tom učiteľky prvého ročníka, ktorým pomáhajú aj asistentky.

Keďže v prvom ročníku je nosným predmetom slovenský jazyk, pedagogičky vyberú učivo, v prípade prvákov konkrétne písmenká, a od tohto písmenka odvodzujú každé ďalšie učivo, ktoré by sa s ním dalo prepojiť.

Učebnica je len pomôcka

V praxi došlo k niekoľkým zmenám. Presúva sa učivo a zmenili sa názvy niektorých predmetov.

Vylúčili sa prvouka, prírodoveda aj vlastiveda.

Zaviedli sa nové predmety, ktoré si v škole nazvali Ja a príroda či Ja a svet. Zahŕňajú učivo prvouky, prírodovedy a vlastivedy.

Prvý ročník po novom tvorí aj predmet Človek a svet práce. Ide o obdobu pracovného vyučovania, ktoré bolo doteraz v treťom až štvrtom ročníku.

Tento predmet zahŕňa napríklad prácu s plastelínou, ale aj rôznu manuálnu prácu, ktorú zvykli robiť žiaci na výtvarnej výchove.

Presúval sa aj obsah učiva, napríklad zo štvrtého ročníka do tretieho, alebo priamo z prvého cyklu do druhého. Celkovo sa však obsah výučby nemenil.

Dôležité je podľa zástupkyne riaditeľky Ibolye Straussovej prepájanie jednotlivých predmetov. „Snažíme sa dať deťom to, čo ich v živote čaká. Nebude to bazírovanie na vedomostiach, ktoré sú dôležité, ale podstatné je, aby ich vedeli využiť.“

V Budimíre sú na to zvyknutí, no roky sa na školách učilo tak, že učiteľ preberal učivo za učivom z knihy.

„Učebnica je len pomôcka, ktorú učiteľ môže, ale nemusí použiť,“ hovorí Straussová.

Ako sa mení hodnotenie

K zmene dochádza aj pri hodnotení žiakov.

Doteraz sa hodnotili vysvedčením na konci každého ročníka. Po novom sa výstup žiaka meria až na konci cyklov.

„Vieme, čo má žiak vedieť na konci tretieho, piateho a deviateho ročníka. Je to výhoda, pretože niektoré deti, hlavne v prvom cykle, nabiehajú na učivo neskôr,“ komentuje Straussová.

Majú rôzne tempo, inak prídu pripravené zo škôlky.

Nikto tak nebude žiaka posudzovať, keď v prvom ročníku nezvládne učivo.

Dôležité je, aby ho zvládol do konca tretieho ročníka.

„Je to aj prevencia voči prepadávaniu. Deti by tak nemali opakovať ročník,“ hovorí Bavoľárová.

Špecifiká reformy

Jedným z mýtov reformy podľa pedagogičiek je, že sa úplne vytratí memorovanie vedomostí.

„Určité veci bez memorovania nejdú. Deti musia cvičiť aj pamäť, podstatné však je, aby to nebolo len o tom. Keď sa memoruje, je dôležité preveriť, že tomu žiak aj rozumie,“ hovorí Straussová.

Aj používanie tabletov je podľa pedagogičiek jedna z extrémnych vecí, ktoré sa v súvislosti s reformou vyťahujú.

„Je to úplne bežná záležitosť, práca s tabletmi bola aj pred reformou. Nikde však nie je napísané, že v prvom cykle musíme pracovať s tabletmi,“ konštatuje Straussová.

Problematike domácich úloh sa zatiaľ pri overovaní reformy pri prvákoch nevenovali.

Je to veľmi špecifické, pretože bez domáceho precvičovania niektorých vecí v prvom ročníku to jednoducho nejde.

Celý cyklus do roku 2026

Škola v Budimíre zatiaľ spolupracuje s ostatnými školami zapojenými do overovacieho procesu.

Na východnom Slovensku sú to napríklad základné školy v Uzovských Pekľanoch či v Rožňave.

Škola je aj zriaďovateľom Regionálneho centra podpory učiteľov, ktorý je jeden z podporných orgánov k reforme.

„Sme v špecifickej situácii, lebo v regióne Košice-okolie sme jediná škola zapojená do overovania reformy,“ komentuje Straussová.

Od ďalšieho septembra sa tiež začne overovanie reformy v Budimíre aj v druhom ročníku, následne v treťom. Do roku 2026 sa tak overí celý prvý cyklus.

Na konci každého školského roka budú opäť vedieť viac – čo funguje a čo nie. Skúsenosti z Budimíra potom budú dostupné pre ostatné školy.

https://korzar.sme.sk/c/23216098/uz-ziadne-vysvedcenie-kazdy-rok-boli-sme-sa-pozriet-v-skole-kde-testuju-reformu.html

Nájdite vy, čo je v tom nové a čo podľa vás učitelia na prvom stupni nerobili!

Okrem teda premenovania predmetov, aby v tom mali rodičia hokej a len teoretickí odborníci sa na tom mohli priživiť ako na školskej reforme!

Nič nové nevymysleli, ale naopak očakávajú, že učitelia im napíšu, čo robia a oni za to zoberú peniaze, že to vymysleli tí odborníci so školskou reformou!

Ale aby som informovala o dnešných novinkách zo školskej reformy na SME:

„„Boli sme zvyknutí na to, že 80 percent času na hodine hovoril učiteľ a 20 percent deti,“ vraví Erika Fabiánová, riaditeľka Základnej školy Pionierov 1 v Rožňave.

„Teraz by sme to mali preklopiť, aby 80 percent času na hodine tvorili deti a učiteľ ich diskusiu skôr usmerňoval,“ dodáva.

Na štvrtine zo 6500 hodín pod dohľadom inšpektorov chýbalo rozvíjanie analytického myslenia, na takmer dvoch tretinách hodnotenie žiakmi a na štyroch tretinách tvorivý prístup.

V prvom ročníku sa venujú aj celý deň jednej téme a neskáču z jednej na druhú podľa predmetov v rozvrhu. „Nedávno sa žiaci venovali téme Vianoc. Najprv si prečítali úryvok z rozprávky, prerozprávali si ho, potom kreslili, čo sa v ňom dopočuli. A to bez toho, aby čakali na výtvarnú výchovu niekedy na konci vyučovania,“ vraví riaditeľka.“

https://domov.sme.sk/c/23255303/pisa-2022-testovanie-vysledky.html

Povedzte, veľmi vás to prekvapilo, že vymysleli ako inovatívny postup, že sa venovali téme Vianoc a dokonca si prečítali úryvok z rozprávky a rozprávali sa o ňom?

V akej dobe niečo takéto neexistovalo?

A dokonca hneď na tej hodine kreslili, čo o téme Vianoc počuli! Nečakali na výtvarnú výchovu, kde sa maľuje!

Tiež máte dieťa, čo doteraz v škole nekreslilo a len na výtvarnej, kde sa maľuje? Nekreslí sa náhodou aj na matematike, aj čítaní, aj prvouke alebo vlastivede?

Že ste o tom nikdy nepočuli? A keby sme nemali týchto odborníkov spoza stola na školskú reformu, nenakreslia nič ani do roku 2032!

No učitelia z praxe by vám povedali, že v pracovných zošitoch je naopak toľko úloh len na kreslenie k učivu matematiky, prvouky, jazykov, čítania… že toľko len kresliť nemôžeme, lebo im to presiľuje ruky pri písaní a je to na úkor učenia a čítania, keby ste to všetko mali stihnúť nakresliť v škole!!! Naopak, nielen kreslenie je tvorivá činnosť! Oveľa viac dá nácvik dramatizácie alebo divadelných scénok na učivo.

Myslím si, že títo odborníci, ani novinári, čo o tom píšu, nevideli súčasné učebnice a pracovné zošity na rôzne predmety!

Preto považujú za nový tvorivý nápad kreslenie!

Podľa mňa vedia akurát tak vymyslieť len premenovanie predmetov, rozdelenie cyklov a hlavne zobrať peniaze za to, čo všetko nechajú učiteľov byrokraticky spisovať ako materiál ich školskej reformy!

Proste im to takto len ukradnú, čo učitelia budú po večeroch spisovať, aby sa pod to mohli podpísať, že to vymysleli tí odborníci. Tak sa to totiž v školstve robí! Dole zrealizujú, byrokraticky rozpíšu, hore ukradnú, prisvoja si, podpíšu sa ako odborníci za zozbieranie cudzích nápadov a zoberú za to peniaze ako za reformu!

A toto o nich všetci učitelia vedia, že takto vždy kradnú! Dole zrealizovať, vymyslieť, zadarmo poslať, byrokraticky rozpísať, hore len ukradnúť a zobrať za to peniaze! Hore nikdy nič nové a dobré nevymyslia okrem byrokracie a vymáhania materiálu zadarmo!

.