Skôr než uvediem Chmelárovu najostrejšiu kritiku voči týmto nie novinárom ale propagandistom z týchto médií, na niečo podstatné chcem upozorniť sama, čo ste si možno vôbec nevšimli, keďže ich kvôli klamstvám a len propagande číta málo ľudí. Číta ich asi tak 5 – 10 % obyvateľov Slovenska, podľa odhadov ich vlastných čitateľov!

Chmelár v tej ostrej kritike týchto propagandistických plátkov uvádza ako príklad jednostrannej a nevyváženej diskusie Večeru u Havrana, kde diskutujú len novinári SME s novinármi Denníka N!!!

A ja vám ako príklad demagogickej diskusie uvediem včerajšiu diskusiu novinárov Denníka N s Leškom a Vašečkom, kde Šimečka použil niečo zvlášť demagogické!

Rovno je to na začiatku diskusie ako úvod od starého Šimečku:

1min. 50 sekúnd:

„My môžme povedať, keďže Masaryk hovoril demokracie toť diskuse, no tak my zachraňujeme demokraciu diskusiami!!!“

Tak práve oni, čo odmietajú diskusie, lebo diskusia je argumentačný rozhovor s oponentami, tvrdia, že diskutujú a zachraňujú demokraciu diskusiami medzi sebou!

Týmto starý Šimečka ukázal, že už je taký demagóg, že on nechápe ani tú Masarykovu vetu čím sa zachraňuje demokracia, keď on si myslí, že nie diskusiou ale rozhovormi s kamarátmi, ktorí nie sú jeho oponenti!

On demagogicky vydáva rozhovor s kamarátmi rovnakých názorov za diskusiu!

To je niečo neuveriteľné, že sa dopúšťa takejto priehľadnej demagógie a tí akože „intelektuáli“ mu to rovnako demagogicky žerú!

To je akoby som ja povedala, že aj ja diskutujem a zachraňujem demokraciu zas rozhovormi s mojimi kamarátmi, čo tiež majú rovnaké názory ako ja!

To už títo demagogickí novinári nevedia ani to, čo je diskusia a čo znamená tento pojem???

Potom môžeme povedať, že aj Fico s Blahom zachraňujú demokraciu diskusiou medzi nimi dvomi!

Prosím, tam sme sa až dostali, že novinári mainstreamu považujú za diskusie rozhovory medzi sebou! 

Potom sa nečudujte, že považujú za diskusie rozhovory novinárov SME s novinármi Denníka N a iné názory chcú len kriminalizovať, čím ale zachraňujú demokraciu, lebo medzi sebou nemlčali, ale rozprávali sa!

1min. 50 sekúnd:

„My môžme povedať, keďže Masaryk hovoril demokracie toť diskuse, no tak my zachraňujeme demokraciu diskusiami!!!“

Leško, Vašečka, Šimečka: Ako zachrániť demokraciu

Chmelár: Načo máme médiá a komu slúžia, keď si neplnia základnú povinnosť – informovanie verejnosti?

“Priatelia, nedajte sa pomýliť! Sloboda prejavu je vaše právo. Vaše ľudské právo. Nedajte si ho vziať. Nie je to výlučné právo médií, nie je to exkluzívne právo pre Moniku Tódovú alebo Petra Schutza. Je to vaše ľudské právo garantované ústavou, garantované medzinárodnými dokumentmi. A novinári v tom hrajú čoraz menšiu úlohu,” týmito slovami zakončil Eduard Chmelár svoj včerajší Drobnohľad

Selektívne informácie nie sú spravodajstvom, ale propagandou. Znie to až neuveriteľne, že novinárov na tlačovke nezaujímal obsah nahrávok, ale len to, odkiaľ ich smeráci majú. No nezaznamenal som, že by moralizovali nad tým, keď Daniel Lipšic podsúval Monike Tódovej výpisy z Threemy zo súdneho spisu, akým právom sa k nim dostali. Novinári už dávno neplnia svoje poslanie stáť na strane verejnosti a garantovať jej slobodu prejavu. Oni dnes stoja na strane mocenských elít a chránia vlastné komunikačné privilégiá, pričom sa snažia zničiť konkurenciu nedemokratickými prostriedkami.”

Chmelár sa vo svojom videu chvíľu venoval relácii RTVS Večera s Havranom. RTVS povinnosť vyváženosti relácií vyplýva zo zákona, toto bolo v podstate komorné stretnutie ľudí tak či onak spojených so Sme, ktorí si prizvali Moniku Tódovú. Chmelár na ňu zacielil: “Táto osôbka, ktorá ani neovláda jazyk, s ktorým pracuje, tvrdila, že ten základný rozdiel je v tom, že oni ovládajú svoje remeslo, poctivo pracujú, a na rozdiel od dezinformačných webov nevedia klamať… Dám vám chvíľku, aby ste sa dosmiali, pretože každý z vás z vlastnej skúsenosti vie, koľko klamstiev sa dennodenne nachádza v slovenských mainstreamových médiách médiách. Ten rozdiel už dávno nie je v klamstve a nie je ani v tom, žeby tieto médiá boli nejako prepotrebné pre stav demokracie. Že médiá sú strážnymi psami demokracie už dávno neplatí, tieto médiá sú skôr krotké čivavy, ktoré nanajvýš štekajú v niekoho prospech.” Chmelár upozornil na fakt, že väčšinu káuz súčasnej vlády neodhalili novinári, väčšinou to boli nezávislí publicisti, youtuberi, ľudia zo šedej zóny, často nazývaní dezinformátormi.

Chmelár už pred 20 rokmi napísal, že nie je problém získať slobodu médiám, ale predovšetkým ide o to, získať slobodu voči médiám. “Lebo nemýľme sa! Základné ľudské právo je sloboda prejavu, nie sloboda médií. Sloboda médií patrí do biznisu, nie do ľudských práv. Sloboda prejavu zahŕňa právo informovať ale aj právo byť informovaný. A toto právo sa dnes nenapĺňa, je ohrozené, alebo už aj kriminalizované.” Podľa Chmelára je boj proti dezinformáciám diskurz cenzúry. “Dnes vidíme novinárov hlavného prúdu, ako bojujú proti slobode prejavu.” Spomenul Dibákovú. ktorá v rozhovore s Káčerom povedala, že nám chýbajú nástroje na trestanie dezinformačných webov. “To bol rozhovor ako z 19. storočia, ako z čias policajného absolutizmu, a nie z demokratickej krajiny, ktorá si ctí slobodu prejavu. Je šialené, že proti slobode prejavu bojujú predovšetkým médiá hlavného prúdu, ale nie je to prekvapujúce.” Chmelár tvrdí, že sa len snažia udržať si privilégiá voči väčšine spoločnosti a nekalý konkurenčný boj.

“Snažia sa navodiť dojem, že existujú seriózne médiá (to sú oni) a dezinformačné weby. Nič medzi tým,” vraví Chmelár, ktorý hneď aj označuje za podvod. a ilustruje to na Monike Tódovej, ktorú považuje za jednu z najslabších novinárok. “To je jedna z najväčších manipulátoriek v médiách, je priamo napojená na Lipšica, niektorých politikov, vynáša niekedy zmätočné, niekedy účelové informácie, je to aktivistická novinárka,” nenecháva na nej nitku suchú. Jej texty sú podľa neho už dávno nie žurnalistikou, je to politický aktivizmus. “Ak sa nám títo ľudia predkladajú ako seriózni novinári, je to proste lož,” tvrdí Chmelár. Noviny, ktoré on volá červenými denníčkami (eNko, Smečko, Aktuality…) priniesli neuveriteľné množstvo klamstiev a ani sa za to neospravedlnili. Začalo sa to pri invázii do Iraku, ale pokračovalo to ďalej. Chmelár spomenul klamstvo o ruskom zasahovaní do amerických prezidentských volieb, dávno dokázané klamstvo, za ktoré sa ale nikto z novinárov na Slovensku neospravedlnil.

“Čiže je číra lož, keď hovoria, že oni sa na rozdiel od dezinformačných webov ospravedlňujeme,” pokračuje Chmelár. “Kedy naposledy sa ospravedlnili za nejakú lož, ktorú šíria dennodenne?” Tvrdenie Tódovej, že dezinformačné weby šíria nenávisť, považuje Chmelár za drzosť. “Počula už niekedy, akú prezývku má Denník N?” A hneď to aj vysloví: “Denník Nenávisť, tak mu hovoria ľudia.” S toľkou špinou, nenávisťou, množstvom podlosti a klamstiev, koľko je v tomto denníku, už dávno stratili právo osočovať z nenávisti Hlavné správy. Chmelár vyzval expertov, aby porovnali tzv. dezinformačné weby s Denníkom N, aby analyzovali, kde je viac klamstiev. Klamstvá by sa mali vyvracať a nie kriminalizovať. Ak to súčasní novinári nerobia, nerobia to zo strachu pred konkurenciou. Nie sú schopní ani dodržiavať právo na opravu, ktoré bolo do legislatívy zavedené práve na ochranu pred klamstvami. Ak sa bránia tomuto, bránia sa pravde. Len v diskusii sa môže vyjasniť, čo je pravda, a čo je lož. Ale oni diskusiu nechcú. Preto pravdu a iné názory kriminalizujú. Povedať “To je dezinformácia,” je prastará metóda propagandy. “Vyvráťte to! Poďte do diskusie! Poďme si to rozdať na férovku! Nie!” hovorí Chmelár, “Oni vás budú vylučovať z verejného priestoru, oni vás budú špiniť, viesť proti vám nechutné kampane a napokon sa vás budú snažiť zakázať alebo (obávam sa, že sa toho dožijeme) aj poslať do väzenia. Sloboda prejavu je dnes v ohrození. Nie žurnalistika, lebo tá je už odsúdená na zánik.” Umelá inteligencia žurnalistiku odstráni ako jednu z prvých profesií. Chmelár vidí dnešných žurnalistov ako držiaky na mikrofóny: “Už aj chatboty položia lepšie otázky!”

Novinári sú dnes tí, ktorí tlieskajú silám, ktoré sa opätovne pokúšajú zaviesť cenzúru. “Nech sa to volá regulácia, alebo inak, to nech vás nemýli,” upozorňuje Chmelár. Od roku 1948, kedy bola u nás prvý krát zrušená cenzúra, už nikdy sa jej obnovenie nenazvalo pravým menom. Koho zaujíma téma slobody prejavu, mal by si Chmelára pozrieť. Oprášil myšlienky zo svojej 20 rokov starej štúdie.“

A niečo k slobode slova a cenzúre z Česka:

„Dnes je se mnou ve studiu významný umělec a manažer, výtvarník, hudebník, performer, bývalý rektor Akademie výtvarných umění a dlouholetý ředitel Národní galerie, profesor Milan Knížák.“

„Ministryně války Černochová je člověk nevhodný na svém postu. Vrací se strach a autocenzura.“

Pre vymytých je tým aj vzdelaný človek, aj ten, čo už zažil totalitu a vie o čom hovorí, rovno „dezolát“. Pritom takto drzo ich posudzujú mladí ľudia, čo nemajú žiadne vzdelanie ako kritizovaný človek!

Týmto mladým ľuďom dodáva tú drzosť len pretláčaná propaganda! No presne ako za čias socializmu v 50-tych rokoch!

Myslia si, že keď vedia odpapagájovať pretláčanú propagandu a len študentov politológie z novín, tak už môžu nad akademikmi, rektormi, docentami, právnikmi, lekármi alebo aj rovno nositeľmi Nobelovej ceny vyniesť krátky rozsudok – „Dezolát“, zakázať, neopakuje tú propagandu, ktorú ja som sa NAUČIL!!!

Tam sme sa dostali, že akýkoľvek mladý hlupák, čo sa naučil papagájovať požadovanú propagandu, sa cíti byť múdrejší aj než akademici, rektori, docenti, právnici, lekári, ktorí ju neodpapagájovali, ale majú argumenty, prečo s ňou nesúhlasia!

Preto aj jeden môj syn a synovec sú teraz múdrejší aj než celá plejáda rektorov, docentov, lekárov, čo sa ju tak pekne nenaučili! Oni takto inteligenčne teraz za chvíľu porazia akéhokoľvek akademika!

Pozrú na Chmelára, iných rektorov alebo lekárov a stačí im povedať – Dezoláti! Fašisti!

A vraj moja mama by na nich bola pyšná! Čo pre ľudí a nielen Rusov, lebo tu sme mali slovenských totaliťákov, nemala iný pojem, len „totalitné svine“ a presne takí ľudia aj ju prenasledovali!

Za to všetko môžeme ďakovať takýmto propagandistickým novinárom, čo im na zožranie všetkej múdrosti na svete stačilo vyštudovať nejakú politológiu alebo nejakú strednú školu s požadovaným politickým aktivizmom a môžu určovať, ktorý rektor, právnik, lekár, nositeľ Nobelovej ceny je „dezolát“ v mene ich „morálnej“ politickej propagandy, čo sa poslušná ovca naučí opakovať aj za 5 minút, stačí keď je len poslušná ako za čias socializmu!

Napríklad táto ovca:

Generálna štátna radkyňa na Ministerstve vnútra SR – ako vtip!

.