Za extrémistov na jednom konci považujem ľudí, čo by chceli občanom v štáte, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo, vnucovať svoje náboženstvo. Inak, ako môže niekto napísať, že „prečo nemôžeme nechať homosexuálov nech si žijú ako chcú?“

Ak tu nikto heterosexuálom nevnucuje s kým môžu súložiť a s kým žiť, rovnako sa to musí vzťahovať aj na homosexuálov a každého, že môže súložiť alebo žiť s kým chce. Ľuďom by sa nepáčilo, keby im moslimovia vnucovali svoju predstavu o ich živote a vôbec by ich nezaujímalo, či si myslia, že im tým predsa pomáhajú. Rovnako by sa im nepáčilo, keby im vegetariáni, čo je súčasťou zas iných náboženstiev, chceli pomáhať tým, že ich nemôžu nechať jesť mäso, lebo si tým duchovne ubližujú a predlžujú dobu reinkarnácií o približne 800 rokov. Je každého výsostné rozhodnutie, že si chce dobu reinkarnácie predĺžiť o 800 rokov a či tomu vôbec verí.

Veriť tomu nie je povinné.

Kňaz Marko Rozkoš: Homosexualita je zranenie, ale cirkev ponúka lepšiu pomoc ako dúhové okuliare

„Prečo nemôžeme prijať ako riešenie to, čo navrhujú liberáli? Teda nechať homosexuálov, nech si žijú, ako chcú?

Lebo toto nevyrieši problém homosexuálne cítiaceho človeka. Je to, akoby sme ponúkli zranenému človeku, ktorý potrebuje zašiť ranu, aby sa nešírila infekcia, ako možnosť jeho terapie, zostať tak, aby ho šitie rany nebolelo. Samozrejme, nikto nemá rád bolestivé riešenia, no ak sú potrebné, nesmieme ich zanedbať, lebo tým ešte viac ubližujeme.“

https://standard.sk/271979/knaz-marko-rozkos-homosexualita-je-zranenie-ale-cirkev-ponuka-lepsiu-pomoc-ako-duhove-okuliare/?fbclid=IwAR23WjGm7FR7AevARIdpQBTs3aLK_CWjJhmdDye4TRjtX0g6YC5QpYKy_ZA

Za extrémistov na opačnom konci považujem ľudí, ktorí nám tu chcú zavádzať totalitu a cenzúru pre všetkých a ako len zámienku používajú opačných extrémistov, ktorí by chceli niekomu nanucovať svoje náboženstvo alebo svoje názory. Ako nie ste povinní považovať za svojho duchovného vodcu Jakuba Fila (SME), rovnako ani arcibiskupa.

Darmo vás to poburuje, že ako neznášam vnucovanie Jakuba Fila (len príklad), neznášam vnucovanie akéhokoľvek arcibiskupa. Tým nemyslím, že neznášam Jakuba Fila alebo arcibiskupa, ale ich vnucovanie inými. Ľudia si majú slobodne vybrať, koho chcú čítať, počúvať, nasledovať ako príklad akými by chceli byť a kým sa inšpirovať. No ako niektorí ľudia nechápu, ako si môžeš dovoliť nerozmýšľať ako Jakub Filo, iní zas celkom rovnako nechápu, ako si môžeš dovoliť nerozmýšľať ako niektorý arcibiskup. V tom sa teda na seba celkom podobajú, hoci ich myšlienkové ikony sú zo vzájomne opačných extrémov.

Mnohým sa zas práve extrémy nepáčia a hlavne vnucovanie extrémov.

Tu je zas dobre opísaný opačný extrém:

Chmelár 8.11.

„VRÁŤTE MINISTROVI KÁČEROVI PAMÄŤ!

„Nečudo, že Rastislav Káčer svojou mentalitou nadväzuje na tie najodpornejšie tradície koloniálneho myslenia. V tom istom rozhovore sa totiž nepriamo vyhráža rozvojovým krajinám podporujúcim vo Valnom zhromaždení OSN Rusko, keď na otázku, čo môžeme urobiť pre to, aby sa tieto štáty v ukrajinskom konflikte postavili na našu stranu, odpovedá: „EÚ je predsa najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci na svete… Zrejme niečo robíme zle.“ To je vskutku pozoruhodné uvažovanie, že ani koloniálny dôstojník britského impéria z 19. storočia by to nepovedal inak…

.