malinova

Moja mama bola múdra žena. Aj keď bola v socializme prenasledovaná, už vtedy vedela, že keď skončí socializmus, vystriedajú ho ešte väčšie svine. Upozorňovala ma na Pišťanka, ktorý už vtedy o tom prorocky písal, aké mafie nastúpia a ako sa to všetko bude len zneužívať.

Je obdivuhodné, že hoci bola prenasledovaná, dokázala mať takýto objektívny pohľad a videla ďaleko dopredu.

Už pred 89, asi dva roky dopredu mi hovorila, že príde prevrat a socializmus končí, je to už len otázka času, kedy ho urobia. Odvtedy som sa toho nevedela dočkať so slovami – Kedy to už bude!

– Neteš sa, ešte to x krát oľutuješ, že si sa na to tešila! – hovorievala mi. – Nevieš si ani predstaviť, aké to bude. Vôbec nie také, aké si predstavuješ. To bude dravý kapitalizmus a náš štát bude na úrovni… – to si už nepamätám, čo za banánový spomenula.

– Ako zver sa na všetko vrhnu! –

Napriek tomu som sa tešila. Ľudia na námestiach si naivne mysleli, že to bolo nejakým spontánnym prekvapením a ja som na to už dva roky čakala, kedy už komunisti urobia prevrat aby mohli lepšie kradnúť?  Ľudia si naivne mysleli, že sloboda sa dá vyštrngať a nezorganizovali im aj nežnú revolúciu len svine. Ktoré vraj porazili, ale len čo si samé zorganizovali. Potom som len pozerala, ako sa z najuvedomelejších v socializme stali podnikatelia behom týždňa. Konečne to mohli rozbehnúť vo veľkom, čo si po tehlách nakradli dovtedy. Najväčší zväzák v našom meste mal zrazu najväčšiu reklamu na každom kroku. Museli na to tvrdo čakať mnohí uvedomelí komunisti. Klamári presne ako vo Francúzskej revolúcii, keď sa len chceli dostať k ešte väčšiemu korytu a už kradnúť vo veľkom štýle. Celá nežná bola oblb na ľudí, že to v mene slobody. A všetko bolo pripravené pre nesvojprávnych, ako Majdan, ako vojny, už len dostať ľudí do ulíc. Ešte aj mŕtveho im musel zahrať štbák. Ale štrngali ako Ukrajinci o dušu. Vieme, čo sme si vyštrngali my aj Ukrajinci, dva celkom nesvojprávne národy. Len nás ako teľce naženú tam, kde nás chcú mať.

Napriek tomu, taký oblb ako sloboda, musí aspoň naoko trvať niekoľko rokov. Preto nám dovolili aspoň nádych – 30 relatívne slobodných rokov akože svojprávnosti. Medzi dvoma totalitami je to nádych a každý mal šťastie, kto žil v tomto nádychu, pokým pripravovali ešte horšiu a dômyselnejšiu totalitu. Majú smolu ľudia, čo ani tých 30 rokov nezažili. Keď vás nedorazia vojnami, tak totalitami, ľudské hyeny nič iné od rána do noci ani nerobia, len ako prerieďovať ľudí v prospech svojich obchodov. Mali sme šťastie, že sme ten nádych medzi totalitami zažili v mladom veku a nie ako dnešní mladí, čo v mladosti musia kráčať do totality a ešte horšej, kde už nebudú mať ani len to, čo mali ľudia v socializme. A tiež nebudú mať ani ten toaletný papier, ktorý toľko rokov spomínali, že mesiac nebol! Už ani slová – len svietiť a kúriť nebudú mať ten význam, že len to dokážu, lebo už ani to!

Z týchto ľudí už vychovali čistých žobrákov, čo sa vzájomne presviedčajú aby uvedomelo mrzli a umývali sa len mokrou handrou. Týmto už budú rozdávať aj prídelové lístky ako po vojne, takzvané žobračenky. Oproti socializmu mi veru pripadajú ako bedač, ale bedač uvedomelá! Čo sme o živote v Rusku len tušili, aké to bolo za Stalina, to nám predvedú ako sme to nevideli ani v socializme. Ten nádych medzi totalitami neľutujem, hoci dnešní mladí na to doplatia. My sme si ten nádych zaslúžili a novú totalitu si mladí predsa budujú celkom dobrovoľne. Budú mať len to, čo si vybudovali. Zaslúžia si ju a aj horšiu, keďže už celkom dobrovoľne.

Naši rodičia boli múdrejší a pripravili nám lepšiu budúcnosť. Títo svojim deťom pripravia len biedu, vojny a neslobodu, digitálnu totalitu. Nechcela by som sa narodiť dnes a tak hlúpym rodičom, čo dobrovoľne zničia vlastné deti a pripravia im totalitnú budúcnosť. Nie je hoax, že roky sa pracovalo na ich ohlupovaní, aby sa nová totalita zavádzala ľahšie. Keď vytriezvejú, pre ich deti už bude neskoro. Nebudú mať nič, čo mali ich vraj chudobní dedkovia. Ani byty, teplo, stravu, sústavne kontrolovaní a povinne uvedomelo poslušní o akých sme nechyrovali ani v socializme. Budú žiť ako nám to vykresľovali o Rusku. Celá Európa bude na úrovni rozvojových krajín a na žiadne tanky sa nebudú môcť vyhovárať. O dobe socializmu budú môcť snívať ako o dobe zlatých časov, keď mali ľudia teplo, stravu a domov. Zoberú im autá aj cestovanie na ktoré ich nalákali a nebudú mať ani len taký pohyb a takú slobodu, akú sme mali v socializme. Nehovoriac o vojnách, do ktorých ich naženú a o epidemiách, ktorými ich budú regulovať ako medvede, miesto medveďov. Normálna civilizácia, ako sme ju zažili, skončila. Čakajú, pokiaľ vymrieme, aby ich deťom nemal kto prezradiť, že voľakedy sa aj kúrilo, svietilo a neboli žobračenky. A ľudia chceli mier a nekričali ako ovce, že chcú vojnu a uvedomelo zomierať vo vojnách. S našou generáciou normálny život končí. Museli sme byť fakt dobrá generácia, keď sme si zaslúžili žiť v tej najlepšej dobe medzi vojnami a totalitami. Mali sme proste ohromné šťastie a určite aj zásluhou našich rodičov, na ktorých ohlupovaní voľakedy pracovali zbytočne. Až teraz budú ľudí vyvražďovať vo veľkom a tak, aby sa uvedomelo dali!

Spomienka na ešte civilizovanú Európu a na šťastnú generáciu ľudí, čo ju zažili:

Ďakujem za ešte šťastné roky v socializme a aspoň tridsaťročný nádych slobody a dobu medzi minulými a súčasnými nacistami. My sme západnú Európu ešte skutočne milovali. Dnešné deti ju budú nenávidieť uvrhnuté do totality, kde sa budú štáty aj občania v nich vzájomne prenasledovať z politickej neuvedomelosti.

.