malinova

Nemyslite si, že podhubie pre domáce násilie vytvárajú muži. Muži si dovolia len to, čo im väčšina žien v ich sociálnom prostredí toleruje.

A takto sa ženy podieľajú na domácom násili a nasilí voči ženám, vytváraním sociálneho prostredia vhodného pre násilie.

Ako sa hovorí žena žene vlkom. Aj nad sexuálnym zneužívaním detí v rodinách alebo od kňazov zatvárajú oči práve ženy.

Už na tému domáceho násilia a násilia na ženách nepíšem, lebo podľa mňa za tie roky osvety o domácom násilí sa naša spoločnosť v tomto oproti minulosti zlepšila a dnes by takú ženu neposlali kade ľahšie, ale skôr by jej už pomohli. V tomto osveta liberálov pomohla a mala význam.

Ale asi nie všade to platí, lebo Orava tu vyskakuje znova ako stále zaostalá oblasť, čo sa týka násilia na ženách a deťoch a to najmä od žien. Preto ma zaujal tento článok od spolublogera Karola o zneužívaní detí (12 ročné dieťa ešte nie je dievča, ale dieťa!) kňazmi a zas na Orave.

A to ma nepobúrili tak kňazi, ale sociálne okolie zneužívaných na Orave. Násilníci by totiž celkom nič nezmohli, keby ich násilie sociálne okolie netolerovalo. Práve sociálne okolie určuje podhubie pre možné násilie. A to netvoria muži, že len muži, ale práve ženy!

Mnoho ľudí si to dodnes neuvedomuje, že takto násiliu na ženách napomáhajú najmä ženy, ktoré vytvárajú podhubie pre násilie – tým, že ho zľahčujú, popierajú, iné ženy nútia v ňom zotrvávať a ešte obete násilia aj prenasledujú a ubližujú im takto ešte horšie než tí muži!

Už pred tromi štyrmi rokmi ma tu rozčúlil prípad prenasledovania matky, ktorej zabili nedbalosťou dieťa a po jeho smrti ju ešte prenasledovali! Také prípady by mohli ísť ako námety na svetové filmy!

A ja som tej matke chcela pomôcť aspoň tak, že o tom napíšem, lebo ja mám túto skúsenosť s účinnosťou boja proti násiliu, že najúčinnejšie je zverejniť to a nie ututlávať! Však práve preto tie obete umlčiavajú, aby sa to nikto nedozvedel, ako ich prenasledujú a ženy v ich okolí! 

A tak som k tomu napísala kritický článok k násiliu na Orave a na základe aj svojich vlastných životných skúseností v téme násilia s Oravákmi a na to ma nútila tá súčasná obeť, aby som to vymazala, lebo ona ich nechce takto kritizovať!

Musela som preto zmazať aj článok s vlastnými zážitkami.

Ja mám z toho taký poznatok – Pomáhaj obeti a ešte aj teba bude nútiť, aby si mlčala a nehovorila ani o sebe a svojich zážitkoch. Preto som sa radšej potom od nej dištancovala, aby ja som nebola nútená o tom mlčať.

Rozumiete, keď obeť nepoznáte, môžete kritizovať, čo jej ľudia a ženy naokolo urobili, ale keby ste s ňou boli v kontakte, už vás núti o tom mlčať a jáj, nie až tak ich kritizovať! 

Preto keď chcete násilie kritizovať, nemôžte mať s obeťou nič, lebo by vás ešte umlčiavala a určovala vám, čo všetko si o tom nemáte myslieť, aby ste násilníčky neurazili.

Keby som ju nebola poznala cez pár komentárov, mohla by som o hyenizme žien okolo nej písať, ale keď si s takou obeťou vymeníte pár slov, už nemôžete o tom slobodne písať, čo si o tom jej okolí myslíte, lebo ona zo strachu s tým nechce byť spájaná.

Takže nesmela som vtedy kritizovať Oravu, lebo ona si ju nepriala kritizovať. Nepriala si, aby v súvislosti s ňou zaznela kritika na prostredie žien na Orave.

Dnes našťastie žiadnu z tých rodín nepoznám a zas je to Orava! Preto ten už upravený článok môžem zopakovať, že ani po štyroch rokoch sa tam veľa nezmenilo. Stále tam žijú ženy, čo podporujú násilie na ženách a deťoch naokolo jeho ignorovaním, umlčiavaním obetí a ešte aj ich prenasledovaním, ktorého sa boja. A najúčinnejšie na násilie je zverejňovať ho a poukazovať aj na tie ženy, ktoré ho tam udržiavajú a miesto násilníkov ešte prenasledujú obete.

„Na Orave je vraj viacero dievčat, ktoré zneužívali farári. Nechcú vypovedať, pretože sa boja reakcií. “

„Orava vždy patrila medzi najzaostalejšie slovenské regióny, ak nepredstavovalo rovno ten naj …“

Zdroj: https://tvnoviny.sk/domace/clanok/202536-knaz?campaignsrc=tn_clipboard

„Obete hovoria, že v Dolnom Kubíne nie sú jediné, no dievčatá sa boja a nechcú hovoriť. Odrádzajú ich nielen podmienečné tresty, ale aj agresívne reakcie okolia. Podľa našich informácií po vynesení rozsudku kňazovi Františkovi učiteľka slovne útočila na obeť.

Obeť nám priznala, že pozná ďalšie dievčatá, ktoré boli obťažované, ale vypovedať nepôjdu. Boja sa zlých reakcií.“

Oblasť s mimoriadne vysokým výskytom „KRESŤANOV“

5. decembra 2018

Môj článok o Oravcoch bol nejasný, pretože to bol môj článok, čo si ja myslím o prípade, ktorý sa stal na Orave a nijako som tým nechcela ohrozovať dotyčnú ženu, ktorej tam iné ženy ubližujú. Lebo aj za kritiku od kohokoľvek sa chcú pomstiť len obeti a presne v tom je morálny primitivizmus.

Nič to nemení na tom, čo si o prostredí najväčšieho výskytu kresťanov na Slovensku myslím.

Najviac domáceho násilia sa vyskytuje na dedinách a v zaostalých častiach Slovenska. To, čo by sa kľudne mohlo stať v takých častiach Slovenska a čo sa tam aj deje, by sa nemohlo takto diať v Bratislave, kde je tá úroveň osvety vyššia. Asi ťažko by vám Bratislavčanka ukázala vlasy vytrhané manželom a povedala vám: Keď som to ja prežila, môžeš aj ty. To som zažila osobne a videla na vlastné oči, čo je takým štandardom v takom katolíckom prostredí. Mohla by som tých prípadov písať veľa, keďže som sa celé roky poznala s množstvom takých prípadov a bola šokovaná, ako človek, čo vyrástol v meste v civilizovanom prostredí, čo všetko je možné na slovenských dedinách a zvlášť v oblasti kresťanov a vysokého výskytu vraj veriacich ľudí. Je to presne aj dôvod, prečo ma viac potom zaujímali liberáli – ako civilizovaní, oproti ľuďom, ktorým ani obyčajná ľudská rovnoprávnosť moc nehovorila. Mnohokrát som si potom hovorila, Slovensko je krásne, ale tí ľudia, to akoby ste išli sto rokov dozadu a ocitli sa v minulom storočí. Tým ženám, v takých oblastiach to nič nehovorí, lebo na štandard, aký poznajú od malička, si proste zvykli. No mňa vychovala už vzdelaná žena so zmyslom pre obyčajnú ľudskú slobodu, vďaka ktorej každý deň vidím to, čo vidím a o čom píšem. O to väčšie sú moje šoky zo žien, ktoré v dnešnej dobe žijú na Slovensku a povedia vám napríklad, že keď manžel im dal facku, tak im ešte svokra povie, že mala by porozmýšľať, za čo si to zaslúžila.

Keby sa to stalo na dedine, kde sú ateisti, ani sa čudovať nebudem, lebo nehonosia sa slovom veriaci a katolíci, iným slovom onakvejší nadľudia. Ale všetky do jednej charakterizovalo to, že to boli a sú ženy z kresťanských rodín, ktoré pravidelne chodia do kostola aj s takými svokrami, čo buď schvaľujú alebo ospravedlňujú násilie na ženách.

Ďalším mojim životným prekvapením bolo, že na domácom násilí sa vôbec nepodieľajú len muži, ako by ste si mysleli, ale prežívať može práve vďaka tomu, že ženy v takých oblastiach ho ospravedlňujú a bagatelizujú. Keby totiž taký násilník zažil odsúdenie rodiny, okolia, asi by si rozmyslel, ako sa bude správať. No keď mama, sestra, široká rodina sú v pohode, prečo by sa ten násilník mal cítiť, že niečo nie je v poriadku?

A ako sa to týka iných oblastí života, ktoré už s domácim násilím priamo nesúvisia?

Keď máte primitívnejšie prostredie, ktoré nemá zmysel pre obyčajnú slobodu človeka a často to tam skĺzava k tomu, že ešte obete čohokoľvek sú prenasledované, stáva sa tam, že obete sexuálneho násilia obviňujú, že si to spôsobili samy, obete pedofilov tiež, lebo to napríklad ony provokovali farára aj v 11-nástich, homosexuálov degradujú na úroveň kôz a podobne. V takej oblasti, keď sa žena vráti z krízového centra, kde ušla s deťmi pred násilím, môžte počuť spoluobčanov, že sa čudujú jej odvahe, že sa nebojí, že budú po nej ľudia na uliciach hádzať kamene. To som tiež osobne počula.

Ja nepíšem, čo si myslím, ale čo som zažila! A to, ako ľudia z ľudí ktorým len ubližovali, ešte robia vinníkov, psychopatov a že si to sami pýtali, toho som mnohokrát bola svedkom. A keďže ja mám rodinu po západnom Slovensku a poznám prostredie dedín na západnom Slovensku v porovnaní s inými oblasťami, tak ten rozdiel bol pre mňa v živote ohromujúci. Tá osveta je smerom na západ citeľná. A je priepastná v mestách a na dedinách, v oblastiach, kde ženy sú zmagorené tým, čo má správna veriaca žena znášať. To sa potom prejaví aj v iných oblastiach života.

Asi najčastejšiu otázku, akú som dostávala od normálnych civilizovaných žien v už v normálnom prostredí, kde sa ľudia do ľudí nestarajú takým tým podlým spôsobom, bola:

– A prečo ti záležalo na tom, čo si myslia? – Však si mohla hneď vedieť, že keď niekto niečo také robí alebo hovorí, že je to primitív!

Ale to sa ľahko povie ženám a ľuďom, čo o tom nemajú predstavu, lebo žijú v celkom inom prostredí, kde sa s ničím takým nestretne. Kde máte okolo seba samých slobodomyseľných ľudí, ktorí sa vám nestarajú do života s primitívnymi predsudkami alebo s kresťanským učením, ktoré vám vyrazí dych, že toto má byť kresťanské!???

Asi ťažšie by sa vám v Bratislave stalo, aby ste boli prenasledovaní spoluobčanmi za to, že ste sa stali obeťou sexuálneho násilia a prečo to bola vaša vina. Asi skôr do Bratislavy ujdete, keď sa narodíte ako homosexuál a vôbec, keď chcete mať od našich spoluobčanov len svätý pokoj, tak najskôr si vydýchnete v ktoromkoľvek kultúrnejšom prostredí bez najsprávnejších veriacich. Ženy, čo tam žijú, by v inom prostredí boli skôr zneistené a udupané. Potom ani neveria, čo môžu iné zažívať inde na Slovensku. Tiež sa v tom nedá urobiť čiara, lebo potom by sa nedala ani medzi liberálmi a smerákmi, keď sa nedá paušalizovať, vždy je to len ovzdušie, čo ich skôr charakterizuje.

Poznám len jeden recept, ako naložiť s ľuďmi, ktorí vám budú telefonovať napríklad: Ale ty sa nemôžeš rozviesť! Lebo raz ste v kostole spolu prisahali… Ja sa za vás každý deň modlím a už ani neviem zopakovať náboženskú prednášku od ľudí, ktorí násilie len bagatelizovali. Všetci, všetci sa na ňom podieľali, lebo majú ten znak, že z obetí robia vinníkov. Preto som verila všetkým tým prípadom, ktoré boli v novinách, ako strpčovali život tým všemožným obetiam, že od nich ešte ľudia bočili. Zažila som to sama a bola som toho mnohokrát svedkom. Ten telefonát bol konkrétne z Oravy, kde je úplné semenište „veriacich“, prečo by som ja tam nežila, hoci som veriaca.

Tej, čo sa u mňa schovávala, čo si ju manžel, pred ktorým bola na úteku, priviazal na stoličku a kreslil si po nej, kde ju bodne, tej policajti povedali, že to sú len ich sexuálne hry. A rodina jej povedala, aby sa k nemu vrátila. Ju odsudzovali, nie jeho!

To neboli muži, čo sa na tom podieľali, keď zamieňali obete a od koho sa bočilo. To boli ženy! Matky, sestry, rodiny, susedky a také, čo stáli pravidelne v kostoloch.

Poznám len jeden recept, nežiť v takej zaostalej oblasti alebo mať schopnosť ľahostajnosti voči primitívom. Dnes sú mi takí ľudia celkom ukradnutí. Ale zaujímavé, že až odvtedy, odkedy som sa odtiaľ odsťahovala a prestala takých vidieť.

V tomto som liberál od koreňa a keby som celý život bola bývala Havranom, tým vašim Havranom, čo v tom vidí len jeden primitívny cirkus, tak som celé roky mohla byť slobodným človekom, ktorého najmenej nezaujíma, čo si myslia.

Šikana takej obete od zdravotníkov na Orave – klasický prípad ako vinníci prenasledujú obeť:

„Až 9.8.2018 mi prišiel z okresného úradu list, že ma uznávajú vo veci vinnou  – až vtedy som sa dozvedela, že vlastne konali mimo mňa a na základe ich vyjadrení ma uznali vinnou z priestupku.

A to na základe týchto výpovedí zdravotníčok:

„Dotyčná osoba sa mi sníva, že ma chce zastreliť, stojí nado mnou v sne a vtom sa prebudím.“

„Ja sa jej bojím do takej miery, že keď idem autobusom cez obec, v ktorej býva, sa bojím, aby ma nenapadla.“

„Bojím sa chodiť po tmavých chodbách…“

„Bojím sa chodiť večer a v noci na prechádzky aby ma nenapadla…“

Podotýkam, že som vždy bola útla a po smrti synčeka Jakubka som schudla na 36 kg, tie zdravotníčky majú cca 80 až 110 kg. Navyše vôbec nikdy som ich nevyhľadala a ani nijako nekontaktovala. Čo aj samé potvrdili do zápisnice.

 17.10.2018 som absolvovala 5-hodinové pojednávanie, kde ich výpovede boli ako cez kopirák, ako sa ma boja. Nemali žiadny dôkaz, že som ich napadla, či akokoľvek kontaktovala, no 5 hodín som počúvala reči o smrti môjho synčeka a o tom, ako sa ma boja, lebo sa im snívam.

Hovorili to hrdo, bez štipky súcitu, pokory, ľútosti, vzhľadom na to, že hovorili aj o Jakubkovi, myslela som, že to tam od bolestivých spomienok nevydržím.

Počúvala som, ako sa im snívam a na opakované vyzvanie,  že či sa jej to fakt len snívalo povedala zdravotníčka hrdo „áno, trvám si na tom, mne sa to len snívalo“.

Vyjadrovali sa tam o mne, že som psychopatka, aj že som nebezpečná pre verejnosť. Je pravdepodobné, že tieto reči šíria aj v mojom okolí, niektorí ľudia v dedine  teraz preto bočia odo mňa, lebo sa to dopočuli. Navyše personál nemocnice rozpráva na verejnosti o mne o Jakubkovi o tom, ako som tento súd prehrala!

A čerešnička na torte – právnik nemocnice mi poslal list, že ak neupustím od protiprávneho konania, tak ma dá na súd – to znamená, že ak nebudem ticho o celom prípade môjho vlastného dieťaťa. Snažia sa ma umlčať.“

Aby si zľahčovali svoju vinu, lebo sa im s obeťou stále snívalo, prenasledovali obeť! A na základe len snov, že v ich zlých snoch (výčitky svedomia) vraj ohrozuje ona!

Tak, už ste počuli, aby dôkazom ohrozenia bol sen a na súde???

Na Orave sa tomu nečudujem, že dávajú takú dôležitosť aj snom. Tam starší veria aj na trpaslíkov, ktorí sa ľuďom zjavujú. Určite aj na bosoráctvo, keď na súde sú dôkazom aj sny!

Prosím, tolerujem aj bosoráctvo aj zarieknutie, ale nie na súdoch! Na základe toho by sa rozsudky vynášať nemali, že čo sa vám snívalo!

Viem, čo na takýchto ľudí platí. Keď sa o tom dozvie čo najviac ľudí!

Teda vôbec nie, keď umlčia obete a obeť sa ich bude tak báť, že bude o svojom šikanovaní mlčať!

Obeť na to nikdy nemá silu, lebo je zastrašovaná, lebo je nimi obviňovaná, že je psychopatka a nebezpečná. Musia na tom spolupracovať iní ľudia, aby sa o tom hovorilo, aby sa o tom písalo, aby ľudia neboli ľahostajní k šikane okolo nás a práve obetí!

Ja, keď som sa dostala z takto primitívneho prostredia, tak som o všetkých tých ženách, čo zažívali, písala. A to sa tým kresťanom nepáčilo, ale museli to čítať a všetko preto, aby sa to ľudia dozvedeli, ako ututlávali domáce násilie, ešte šikanu takých žien a svoju vlastnú krutosť a to od žien voči ženám! Každá si pritom aj s deťmi prežila mnohoročné peklo v kombinácii s bojom o holé prežitie. No ani jedna nebola obeťou, ktorej zomrelo dieťa.

Že sa takáto krutosť nezastaví ani voči obeti, ktorá už nemá viac čo stratiť, to je niečo ešte horšie než zažili všetky týrané ženy dohromady!

A viem, čo na nich presne tam platí, tam na Orave a v Dolnom Kubíne. Veľmi radi sa honosia tým, že koľko je tam veriacich a katolíkov.

No pokiaľ máte medzi sebou takéto obete, toto je vaša vizitka katolíkov na Slovensku, lebo v civilizovanejších oblastiach sa obete neprenasledujú!!!

https://malinova.blog.pravda.sk/2018/12/05/oblast-s-mimoriadne-vysokym-vyskytom-krestanov/

.