Čo zaujíma na Slovensku len Chmelára

13. júna 2020 08:08, Prečítané 4 343x, malinova, Nezaradené

Toto všetko našich občanov nezaujíma a preto mali Socialisti len 0,5 % vo voľbách a boli voličom na smiech, že vôbec šli do volieb s týmto, čo nikoho nezaujíma.

Tak, aby ste sa znovu mohli zasmiať, čo vás nezaujíma a zaujímať ani nebude.

Chmelár 25.máj 2020

MÁM OBAVY O ŠTÁT, KTORÝ OVLÁDLI ĽUDIA S KOLABORANTSKOU MENTALITOU

Viacerí ste mi včera písali, aby som sa vyjadril k slovám ministra obrany Jaroslava Naďa v relácii TA3 V politike. Mne sa to zdalo zbytočné, lebo mnohé z toho, čo tam narozprával, som už dávno vyvrátil, nuž ale keď štátna propaganda funguje na plné obrátky, zrejme treba aj pravdu mnohokrát opakovať. Takže:

Minister zavádzal, keď tvrdil, že od čias bombardovania Juhoslávie NATO neporušilo medzinárodné právo. Jaroslav Naď má síce formálne pravdu, že treba rozlišovať medzi USA a NATO, lenže v praxi sa krajiny ako Slovensko NIKDY nepostavili proti Spojeným štátom a aj pri bezprecedentnej vojenskej agresii v Iraku sme boli súčasťou tzv. „koalície ochotných“ na čele s USA po tom, čo sa Američanom nepodarilo presvedčiť Francúzov a Nemcov, aby sa do intervencie zapojilo celé NATO. Čiže tie snahy tu boli vždy a NATO slúži predovšetkým ako vojenský nástroj globálnych záujmov USA. To po prvé.

K jednoznačnému porušeniu medzinárodného práva zo strany Severoatlantickej aliancie však došlo aj v iných prípadoch, minimálne a preukázateľne v roku 2011 počas vojenskej intervencii v Líbyi. Proatlantickí propagandisti sa často vyhovárajú, že NATO malo mandát OSN, lenže rezolúcia č. 1973 Bezpečnostnej rady OSN zriadila iba bezletovú zónu a oprávnila štáty k prijatiu opatrení na ochranu civilistov s výslovným zákazom okupácie hoci len časti územia Líbye cudzími jednotkami. Severoatlantická aliancia, ktorá velila operácii, však podmienky rezolúcie nedodržala a podnikla „viac ako 8 000 útočných náletov“ (to sú oficiálne slová vtedajšieho generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena). Správanie NATO a letecké údery na civilné ciele kritizoval nielen Peking a Moskva, ale aj generálny tajomník Ligy arabských štátov Amr Músá, ktorý protestoval, že na takéto operácie nedostala aliancia mandát a cieľom misie mala byť ochrana civilného obyvateľstva, nie jeho zabíjanie. Výsledok činnosti NATO už poznáme: nielen porušenie medzinárodného práva, ale aj rozbitie Líbye, chaos, teror a dodnes trvajúca občianska vojna, v dôsledku čoho sa kedysi prosperujúci severoafrický štát stal kľúčovou tranzitnou krajinou pre afrických migrantov smerujúcich do Európy.

Najväčšie lži však narozprával Jaroslav Naď o zámeroch rozmiestniť na území Slovenska amerických vojakov. Ako školený propagandista opakovane tvrdí, že kritici tohto kroku si vymýšľali, že sa nič také nechystalo a nechystá a opakuje to so zámerom, aby sa stokrát opakovaná lož stala pravdou. Lenže v skutočnosti sme tieto klamstvá Naďa, Lajčáka, Klusa, Valáška, Šimečku a podobných už jednoznačne vyvrátili aj s rukolapnými dôkazmi začiatkom marca minulého roka. Hoci som o tom napísal už stohy článkov, fakty si treba evidentne zopakovať. Keď vo februári 2019 navštívil Slovensko minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo, zarazila ma úslužnosť novinárov, ktorí sa ani len neopýtali na skutočné dôvody jeho návštevy. Keďže mi bolo jasné, že šéfovia americkej diplomacie nenavštevujú štáty zo zdvorilostných dôvodov, začal som pátrať po cieľoch jeho misie. Pomohla mi k tomu väčšia otvorenosť Maďarska, ktoré pripravovalo podobnú bilaterálnu vojenskú zmluvu s USA ako Slovensko. V tom čase maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na zasadnutí parlamentného výboru pre obranu v emotívnom prejave vyhlásil, že pri rokovaní s americkou stranou o DCA (dohode o obrannej spolupráci) nejde v súvislosti s pobytom amerických vojsk v Maďarsku o nič menšie ako o zachovanie suverenity štátu. Naštudoval som si, o čo ide v systéme bilaterálnych zmlúv DCA a zistil som, že vo všetkých prípadoch sa s nimi spájalo rozmiestnenie amerických vojakov na danom území štátu (naposledy sa tak stalo v Grécku po páde ľavicovej Tsiprasovej vlády).

Dnes už je jasné, že hlavným cieľom návštevy šéfa americkej diplomacie Mikea Pompea v Maďarsku, na Slovensku a v Poľsku bolo dobudovanie východného valu NATO od Estónska až po Bulharsko resp. Turecko. Washington tlačí na to, aby sa letecké základne európskych členov NATO prispôsobovali potrebám amerického letectva. V osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo takou hraničnou krajinou západné Nemecko, dnes sú to stredoeurópske štáty. „Slovensko je členský štát NATO, a preto sa od neho žiada hostiť nasadené jednotky americkej armády,“ píše sa v materiáli amerického ministerstva obrany z roku 2017. Plány USA potvrdzuje aj vplyvný odborný časopis Defense News, ktorý tvrdí, že letecké sily Spojených štátov testujú základne v strednej Európe na to, aby sa pripravili na budúce vojny. Nie je ťažké uhádnuť, proti komu. Zverejnili pritom túto mapku, ktorá ukazuje, ako plánujú „vylepšiť“ americké letectvo v Európe. https://www.defensenews.com/air/2018/08/27/us-air-force-tests-base-in-a-box-in-poland-to-prep-for-future-wars/?fbclid=IwAR0NVwNFLtu2dwJFwWiV6zULXV2vWgycmz2P51-T1r2X86Ei2s-OyGFsjlI

Tri týždne som suploval klasickú novinársku prácu (keďže naši žurnalisti boli nesmierne servilní) a kládol som ministerstvu zahraničných vecí otázky. To zvolilo veľmi neštandardný spôsob komunikácie, keď ma v niekoľkých oficiálnych vyhláseniach obvinilo, že klamem. Až po prezidentských voľbách sa ukázalo, že celý čas klamal rezort diplomacie. Pomaly začal púšťať informácie a začal pripúšťať, že naozaj rokuje s americkou stranou o rozmiestnení ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky. Celý ten proces postupného odhaľovania lží bol ako smiech cez slzy, ako keď šúpete cibuľu a vrstvu po vrstve odhaľujete ďalšiu a ďalšiu lož. Lajčákovo ministerstvo nás najprv strašilo, že budeme „jedinou“ krajinou NATO, ktorá nebude mať takúto zmluvu. Keď som ich opravil, začali tvrdiť, že „takmer jedinou“. No a dnes môžeme konštatovať, že takéto podmienky ponúkli Spojené štáty v skutočnosti iba 12 krajinám NATO, teda menšine z nich, a teda ministerstvo opäť kompletne klamalo.

Klamal aj vtedajší „bezpečnostný analytik“, istý Jaroslav Naď, ktorý tvrdil, že zmluvu vlastne iniciovalo Slovensko. Z klamstva ho paradoxne usvedčil človek z jeho tábora. Zástupca Oddelenia strategickej komunikácie MZVEZ SR (ako sa najnovšie nazýva orwellovským newspeakom propaganda) Michal Čubrík v diskusnej relácii RTVS Správy a komentáre priznal, že DCA upravuje, „akým spôsobom tu budú americkí vojaci pôsobiť, aký tu budú mať štatút, akej jurisdikcii budú podliehať a podobne“. Čubrík sa zjavne nedohodol s Naďom, keď potvrdil, že zmluvu navrhli USA „ako podmienku realizácie projektov“. Žiaľ, k obludnému zavádzaniu sa pridal aj vtedajší premiér Pellegrini. Ten alibisticky vyhlásil, že by sa radšej venoval skutočným problémom ako je zdravotníctvo a školstvo. Je to nehanebne pokrytecká póza, pretože to bol práve on, ktorý pred americkým prezidentom poslušne salutoval, že vyčlení na zbrojenie obrovské prostriedky, ktoré budú chýbať práve spomínaným rezortom.

Pravdu nehovorila ani Zuzana Čaputová, vtedy ešte moja protikandidátka v prezidentských voľbách, keď presviedčala verejnosť, že Spojené štáty nám chcú pomôcť a v prípade ponúkaných 105 miliónov dolárov zo strany USA „má ísť o investíciu do majetku Slovenskej republiky“. Dokázať sa to dá veľmi jednoducho. Tu je zoznam projektov, ktorý odoslal Pentagon do Kongresu USA. Sú to projekty, ktoré schválilo ministerstvo obrany Spojených štátov v celkovej sume 12,9 miliardy dolárov a ktoré sa týkajú zmlúv, ktoré ešte neboli uzavreté k 31. decembru 2018. Všimnite si položku Slovensko: je tam vyčlenených 59 miliónov dolárov na vybudovanie regionálneho muničného skladu americkej armády na leteckej základni v Kuchyni plus ďalších 20 miliónov na vybudovanie skladu palív pre USAF. Len zvyšok (4+22 miliónov) je určený na modernizáciu letísk. To znamená, že tri štvrtiny týchto peňazí nie sú investíciou do majetku SR, ale do majetku USA. https://www.reed.senate.gov/imo/media/doc/Milcon%20Wall%20Project.pdf?fbclid=IwAR0oOOHgTRPPhRsTBcbvhm-Xt4iIwNzrGinqQ0dGO0exLYKhIxQgXcXQMxY

Pripomeňme si v tejto súvislosti slová jedného z našich najväčších expertov na medzinárodné právo, profesora Stanislava Mráza z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý upozornil, že „ak sa tu (na našich leteckých základniach) začne budovať infraštruktúra pre americkú armádu, v takom prípade by mohlo ísť o stratu suverenity“. Zároveň v súvislosti s touto hrozbou vysvetlil, že „vojenská technika vždy podlieha právnemu poriadku štátu, ktorého výsostné znaky na sebe má“ a vyslovil názor, že by nebolo dobré, keby naše letiská na Sliači a v Kuchyni skončili ako Ramstein v Nemecku. Letecká základňa Ramstein je najväčšou základňou USAF mimo územia Spojených štátov, nachádza sa na nej približne 35 000 amerických vojakov, 150 jadrových hlavíc a čo je najdôležitejšie – nespadá do nemeckej jurisdikcie. Čo sa môže stať, ukazuje prípad z minulého roka, keď súd v nemeckom Münsteri čiastočne rozhodol v prospech troch Jemenčanov, ktorí zažalovali Nemecko vo veci zodpovednosti za smrť ich blízkych, ktorí zahynuli pri útokoch dronov v roku 2012. Nálety boli vedené práve z americkej základne Ramstein. Súd síce vyzval Washington, aby dodržiaval medzinárodné právo, ale za „primerané opatrenia“ urobil zodpovedným Berlín. Porovnajte si to s nekompetentnými táraninami vtedajšieho poslanca a dnešného štátneho tajomníka MZVEZ SR Martina Klusa, že „akýkoľvek muničný sklad americkej armády je muničným skladom Slovenskej republiky“. Vážnosť situácie znásobuje fakt, že nielen podľa môjho vysvetlenia, ale aj podľa spomínaného profesora Mráza tieto zmluvy ratifikuje hlava štátu. A súčasná hlava štátu by s tým problém vôbec nemala. A vy možno už tušíte, prečo bolo pre Američanov také dôležité, kto bude prezidentom Slovenskej republiky…

Taktika, ktorú na nás títo pokrytci používajú, je metódou pomalého varenia žaby, ktorá kým si uvedomí, čo sa vlastne deje, už nedokáže z hrnca vyskočiť. Najprv nám zatajovali, že o niečom takom vôbec rokujú. Potom sa tvárili, že nám chcú len pomôcť. Potom tvrdili, že rokujú len o nejakých skladoch. Potom pripustili, že nejakí vojaci tam predsa len budú, ale nebude ich veľa. V pozičnom dokumente, ktorého právnu analýzu zverejnilo ministerstvo obrany, sa však jasne hovorí, že ak by sme pristúpili na americké podmienky, znamenalo by to jasnú stratu suverenity SR. Je teda najvyšší čas prestať zavádzať a hrať čistú hru. Ak táto politická reprezentácia slúži ešte Slovenskej republike, tak sa má predovšetkým dohodnúť vo vnútri nej a nie rokovať s Američanmi netransparentnou formou kabinetnej diplomacie.

Zúfalo potrebujeme štátnikov, ktorí sa nezľaknú nátlaku akejkoľvek mocnosti. Dnes sa už štátnych orgánov nepotrebujeme pýtať, dnes už vieme, že nám klamali. A že to, o čom sa za našimi chrbtami rokovali bez možnosti verejnosti poznať aspoň našu východiskovú pozíciu, je rozmiestnenie vojakov USA na Slovensku. To, že sa tento proces dočasne zabrzdil, nebola naša vôľa, ale rozhodnutie prezidenta USA presunúť časť plánovaných peňazí na výstavbu múru s Mexikom. Hrozba však naďalej trvá. Minister Lajčák rokoval s Američanmi o bilaterálnej dohode až do konca a súčasného ministra sa nijaký novinár nespýtal, či v tom pokračuje. Minister obrany Naď zasa ťažko zavádza, keď sa tvári, že nič sa nedeje, ale musíme opraviť letiská pre pristávanie amerických stíhačiek (nemusíme) a vzápätí naznačuje, že keby nám chceli Američania pomôcť, neodmietne. Opäť to isté varenie žaby. Spomínate si, ako práve tento vplyvový agent tvrdil, že základňa NATO vo Vajnoroch vlastne nie je základňou? Dnes, keď bola otvorená bez prítomnosti novinárov a akéhokoľvek protestu z ich strany, už tvrdí niečo iné a spolu s ministrom Korčokom sa zastrájajú, že táto základňa musí byť v komunikácii viac viditeľná. Rovnako postupujú aj pri ne-prítomnosti amerických vojakov na našich vojenských letiskách.

Mám obavy o štát, ktorý ovládli ľudia s kolaborantskou mentalitou. Zápas o zamedzenie vojenskej prítomnosti USA na našom území nie je len zápasom za odmietnutie nejakých amerických vojakov, ich zbraní a munície na Slovensku, akokoľvek je táto otázka vážna a bezprostredne sa týka najmä obyvateľov okolia Kuchyne a Sliača. Je to jeden z najdôležitejších zápasov o charakter našej spoločnosti, a tí politici, ktorí sú z odhalenia a zverejnenia tejto aféry od zúrivosti celí bez seba, si to na rozdiel od mnohých ľudí veľmi dobre uvedomujú. Je to spor o to, komu slúži politická moc v tomto štáte, akým spôsobom sa pristupuje k právam občanov, do akej miery sme skutočne slobodní a aký význam má demokracia v krajine, v ktorej najzásadnejšie otázky nemôžu občania v skutočnosti nijako ovplyvniť. Možnosť, že sa jedného dňa zobudíme v krajine obsadenej americkými vojakmi, je stále živá. Závisí od našej občianskej vyspelosti a demokratickej kontroly moci, kam až dovolíme našim štátnym predstaviteľom zájsť.

23.máj 2020

SLOVENSKO ROZBÍJA EURÓPU

Ak si niekto myslel, že vyzdvihnutie USA ako „strategického partnera“ v programovom vyhlásení Matovičovho kabinetu je len formálnou záležitosťou, tak praktická politika tejto vlády ho rýchlo vyvedie z omylu. Po tom, ako Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa vypovedali Zmluvu o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu, odstúpili od iránskej jadrovej dohody, zrušili účasť na parížskej klimatickej dohode, vystúpili z UNESCO, zmrazili financovanie Svetovej zdravotníckej organizácie, zablokovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o globálnom prímerí a pred dvoma mesiacmi začali uvažovať aj o obnovení nukleárnych skúšok po takmer 30 rokoch, zničili aj ďalší pilier medzinárodnej bezpečnosti, keď vo štvrtok ohlásili odstúpenie od Zmluvy o otvorenom nebi. Táto zmluva je dôležitým nástrojom medzinárodnej kontroly zbrojenia. Desať štátov Európskej únie preto prijalo vyhlásenie, v ktorom oznámili, že budú zmluvu dodržiavať aj naďalej. Medzi podpismi ministrov zahraničných vecí Belgicka, Českej republiky, Fínska, Francúzska, Holandska, Luxemburska, Nemecka, Španielska, Švédska a Talianska by sme však márne hľadali podpis – Slovenska. Korčokovo ministerstvo zahraničných vecí prijalo osobitné vyhlásenie, v ktorom síce „ľutuje“, že USA chce od zmluvy odstúpiť, zároveň však pre tento krok vyjadrilo pochopenie a vynadalo za to, čuduj sa svete, Rusku.

Je zvláštne, že Donald Trump rad radom búra medzinárodnú bezpečnostnú architektúru a približuje nás nebezpečne k vojne, ale z eskalácie napätia stále obviňujeme Ruskú federáciu. Niektoré európske štáty sa správajú navlas rovnako ako pred druhou svetovou vojnou, keď nechceli pochopiť, kto je hlavnou hrozbou pre mier a hriali si hada na prsiach v podobe nacistického Nemecka. Slovensko prešlo mlčaním šialený nápad USA premiestniť jadrové zbrane z Nemecka do susedného Poľska na hranice s Ruskom (akoby sme zabudli, že podobný krok Sovietskeho zväzu v čase kubánskej raketovej krízy takmer spustil tretiu svetovú vojnu), ale vybíja svoju energiu na ospravedlňovanie neospravedlniteľného porušovania medzinárodných dohôd zo strany USA a preberá pochybnú rétoriku Donalda Trumpa o vine Ruska bez akýchkoľvek relevantných argumentov a racionálnych dôkazov.

Len včera som vás informoval, ako si vymysleli proamerickí konšpirátori a propagandisti aféru Russiagate. https://www.youtube.com/watch?v=REk6IrqxDQs&t=380s Ešte sa za to ľudia ako šéf parlamentného eurovýboru Tomáš Valášek alebo štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus, ktorí túto konšpiráciu šírili ako fakt, nestačili ani ospravedlniť – a už namáčajú Slovensko do ďalších medzinárodných intríg, hoci Rusko obvinenia z porušovania zmluvy (čo je tradičná Trumpová zámienka na jej vypovedanie) dôrazne odmieta. A spomeňte si pri tejto príležitosti predsa len ešte raz na absurdnú a vymyslenú aféru Russiagate, zopakujte si všetky tie nepriateľské kroky, ktoré Trump voči Putinovi vykonal a ktoré dramaticky zhoršili rusko-americké vzťahy – a spýtajte sa samých seba, či sa takto správajú sprisahanci. Nenaleťme ďalšej lži a neprispievajme k ďalšiemu rozbíjaniu Európy. Prečo to robia Spojené štáty, to dobre vieme, ich záujmom je klasické divide et impera (rozdeľ a panuj), oni si želajú vidieť Európu rozdrobenú a podriadenú americkému impériu. Ale prečo koná proti záujmom Slovenskej republiky jej vláda? Prečo narúša jednotu Európy a správa sa ako vazal USA? Toto nie je proeurópska, ale proamerická orientácia štátu.

22.máj 2020

SPOR R. FICA S P. PELLEGRINIM JE VIAC OSOBNÝ AKO HODNOTOVÝ

Stupňujúce sa napätie a rozkol v strane Smer-SD nie je len vnútrostraníckou záležitosťou, ktorá sa ma netýka, ale obnažuje hodnotovú dezorientovanosť celej slovenskej spoločnosti, ku ktorej sa musím vyjadriť. Už veľakrát som varoval pred dôsledkami hlbokej politickej negramotnosti, ktorá paralyzuje Slovensko. V štáte, kde majú ľudia skreslené predstavy o svojej hodnotovej orientácii a o cieľoch jednotlivých politických prúdov, kde je za kresťana považovaný Marián Kotleba, za socialistu Ján Podmanický a za liberála Andrej Kiska, kde sú šialené nápady vydávané za pravicové, pravicové za liberálne, liberálne za ľavicové a ľavicové za šialené, kde aj prepytujem docent politológie Radoslav Štefančík používa ideologické smery ako nadávky – v takej krajine nemôže fungovať vyspelá demokracia. Pomôcť ľuďom zorientovať sa v hodnotových otázkach a správne rozumieť obsahu jednotlivých ideológií považujem za jednu zo svojich prvoradých úloh, teraz sa však zamerajme na to, čo sa deje v Smere-SD.

Každý, kto vidí v prebiehajúcom spore zápas o ľavicový charakter strany, je buď naivný alebo úmyselne klame. Taký zápas v tejto strane nikdy neprebiehal. Nikdy v nej neexistovalo „ľavicové krídlo“, nanajvýš niekoľko ľavičiarov, ktorí sa však vždy prispôsobili obchodnému, teda oficiálnemu vedeniu. Boris Zala zavádza, keď tvrdí, že on sa o to usiloval a tento zápas prehral, lebo to bol on, kto razil od začiatku technokratickú „tretiu cestu“, ktorá sa odmietala priznať k ľavici do chvíle, keď priestor vypratala zaniknutá SDĽ. Samotné základy tejto strany boli vždy choré, fungovala ako eseročka, Robert Fico ju neovládal celú, tri štvrtiny vlastnili oligarchovia a tí ovládali aj väčšinu „jeho“ ministrov. Kým predseda Fico prinášal výsledky a ekonomické zisky svojim obchodným partnerom, bol neohrozený. Ale keď sa začala prejavovať prirodzená opotrebovanosť a vyčerpanosť ku ktorej sa pridala aj čoraz častejšia strata sebaovládania a alkohol, výmena na poste predsedu sa stala akútnou. Prehraté voľby to iba potvrdili.

Mnohí sa teraz iste spýtajú, kde sú oligarchovia. Ale tí predsa nikdy nevsádzali všetko na jednu kartu a tým, ktorí si mysleli, že jedinou skorumpovanou stranou je Smer-SD, som sa smial už roky dozadu. Pár týždňov pred voľbami niekto nalial obrovské množstvo peňazí do OĽaNO, a to, že novým šéfom Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa stal opäť človek z Penty, je len jedným z možných vysvetlení. Lenže oligarcha nemá k žiadnemu politikovi citový vzťah, a tak kalkuluje aj s nestabilitou súčasnej vládnej moci. A Peter Pellegrini je dnes pre oligarchiu rozhodne perspektívnejší káder ako Robert Fico. Tým skôr, ak má na svojej strane obchodníkov ako je Žiga a ak sa nechá dotlačiť k spojeniu s Tomášom Druckerom, ktorého kontroluje Brhelova skupina.

Ak z tejto mojej analýzy niekto vyvodil, že to zdravé jadro v Smere-SD predstavuje Ficovo krídlo, fatálne sa mýli. Robert Fico je dnes už len zlomený a opustený muž, ktorý stráca kontrolu nad vývojom a robí preto chybu za chybou. Ešte stále však kontroluje poslanecký klub a stranícke štruktúry. Vzbura banskobystrických krajských poslancov je len regionálna záležitosť, ktorá výsledky snemu Smeru-SD zásadnejšie neovplyvní. Otázka však je, čo bude potom. Odchod Pellegriniho nie je v záujme Fica. Jeho rival mu však už dal jasne najavo, že tentoraz neustúpi a buď mu uvoľní predsedníčku stoličku alebo odchádza s takmer všetkými silnými menami v strane. Dohoda je za tejto situácie čoraz menej pravdepodobná. Neklamným znakom blížiaceho sa rozkolu je Pellegriniho drsné vyhlásenie, že jeho a predsedov svet sa rozchádzajú, ako aj fakt, že Robert Fico začal s klasickou delostreleckou predohrou každej vojny: propagandistickou kanonádou. Jeho podráždený list členom predsedníctva strany a poslancom NR SR však obnažil viac ako sám predseda chcel.

Predovšetkým považujem za šialené, že Robert Fico odsúdil tlak na odchod Jána Podmanického zo Smeru-SD ako „natláčanie strany do bezhodnotového liberálneho priestoru“. Uff, tak ja za bezhodnotové považujem skôr obhajovanie Podmanického kolaborácie s kotlebovcami. Vari túto „hodnotovú platformu“ považuje za základ svojej hodnotovej orientácie? Vari si svoju „tvrdo ľavicovú“ politiku pomýlil s podporou zákazu potratov a potláčaním práv menšín? Lebo v otázkach postavenia zamestnancov a dôchodcov niet výraznejších rozdielov medzi Ficom a Pellegrinim, v čom teda spočíva tá ľavicovosť? Robert Fico predsa nie je nijaký ľavicový radikál, sám odmieta skracovanie pracovného času, nepodmienený základný príjem, vek odchodu do dôchodku sám zvýšil, takže v čom spočíva tá „revolučnosť“? Prirodzene, v ničom hodnotovom. Je to len snaha onálepkovať úhlavného straníckeho rivala, ktorý ho doteraz vo všetkom podporoval až do osobného poníženia, ak v tomto kontexte rozumieme skrytému významu registrovaných partnerstiev.

Samotná snaha Roberta Fica vymedzovať sa týmto spôsobom je však viac než nechutná a účelová. On veľmi dobre vie, ako si poslanci Smeru-SD pred štyrmi rokmi kupovali voličské hlasy v rómskych osadách, to ho však nezastavilo pred tým, aby Igora Matoviča špinavo osočil ako „premiéra cigánov“. Obhajobou odsúdeného fašistu Mazureka dal zasa najavo, že hlasy krajnej pravice sú mu bližšie ako hlasy politického stredu. A toto má byť tá ľavicová alternatíva voči Pellegrinimu? Keď Ficovo páža Ľuboš Blaha v rozhovore pre Hlavné správy označí Podmanického dezerciu do ultrakonzervatívnych vôd, jeho obhajobu Tisa a zákazu potratov za „rozdiely, ktoré nie sú podstatné“, tak je jasné, že by si rozumel skôr s Mussolinim ako s Marxom, pretože Marx takýchto ľudí označoval za reakcionárov. A vôbec, čo je to za zvrátenú módu útočiť na politický liberalizmus? Liberalizmus totiž nie je bezhodnotový (a to bez ohľadu na to, či s jeho hodnotami súhlasíme alebo nie), bezhodnotový je pragmatizmus a technokratizmus, ktorým sa vyznačuje politika Roberta Fica. Vedia títo politickí potrimiskári, že vôbec prvý článok, ktorý Karl Marx napísal, bol obhajobou slobody tlače? Mňa už neprekvapuje, že nejakí pravicoví analfabeti nepoznajú rozdiel medzi Marxom a Stalinom, ale kam sme sa to dostali, ak tí, ktorí sami seba označujú za marxistov, netušia, že Marx liberalizmus nepopieral, ale prekonával? Ak nám chcú títo ľudia nahovoriť, že sociálne a ekonomické práva sa vylučujú s politickými a kultúrnymi, tak popierajú samotné základy ľavice. Niečo iné je, ak niekto pretláča povedzme transrodové práva tak bezohľadne, že ich nadraďuje nad práva zamestnancov, ak zároveň ignoruje či dokonca popiera zvýšenie práv robotníkov, dôchodcov a zdravotne postihnutých. Ale stavať proti sebe práva žien a sociálne práva? Základnou hodnotou ľavice je ROVNOSŤ a kto ju nevyznáva, nech sa pokojne prizná, že je obyčajný konzervatívec, a toto označenie nemusí chápať ako nadávku. Ja sám som už dávnejšie povedal, že politika Smeru-SD má bližšie k sociálnemu konzervativizmu bavorskej CSU ako k štandardnej sociálnej demokracii a nevidím na tom nič nelegitímne. Ale prestaňte parazitovať na ľavici a zneužívať ten pojem, ktorý vám nepatrí.

Na druhej strane Peter Pellegrini bude musieť ešte len preukázať svoju hodnotovú orientáciu. Zatiaľ totiž dokázal presvedčiť len o svojom odlišnom politickom štýle, nie však o svojej sociálno-demokratickej línii. Mnohí sa ma dnes pýtate, ktorá z týchto dvoch skupín je mi dnes bližšia. Mne sú bližšie principiálnejšie ľavicové postoje. Všetko, čo som navrhoval pred voľbami, dnes po kríze prijíma každá rozumná krajina. Španielsko zavádza nepodmienený základný príjem, Fínsko a Nový Zéland uvažujú o skracovaní pracovného času a Nemecko získa 20-percentný podiel v Lufthanse výmenou za štátnu pomoc vo výške 9 miliárd eur na prekonanie následkov koronakrízy. Logické riešenie: Chcete pomoc od štátu? Oukej, ale výmenou za podiel štátu vo vašich firmách. Alebo nekvíľte a naďalej vzývajte svoju neoliberálnu mantru, že štát sa nemá starať do ničoho. Lebo do týchto firiem mali primárne investovať akcionári, ktorí si dlhé roky užívali zisky a nevytvárali rezervu na zlé časy. Ale toto mala od nich vyžadovať tá „ľavicová“ vláda Smeru. Teraz sa totiž firmy spoliehajú na to, že štát bude zachraňovať ich podnikanie, v opačnom prípade sa vyhrážajú prepustením zamestnancov…. Nič nové, len pokračovanie neefektívnej neoliberálnej ideológii: privatizácia ziskov a zoštátnenie strát. Takto „šikovne“ dokáže podnikať každý hlupák. Táto vláda nič iné ako tento primitívny model vymyslieť nedokáže.

Pred ľavicou tak stoja obrovské výzvy. Ale v jednom musíme mať jasno: s fašistami – ani uniformovanými, ani latentnými – sa nekamarátime. Tadiaľ cesta nevedie. Tzv. „spájanie národných síl“ je mýtus konzervatívcov z minulého storočia. Odchádzajúci smerák Ján Podmanický napokon povedal dve jasné posolstvá. Po prvé, že odchádza dobrovoľne (čím poprel Ficove účelové konštrukcie, že ho k tomu dotlačili Pellegriniho ľudia) a po druhé, že svoju úlohu vidí v „spájaní konzervatívnych poslancov koalície a opozície“. To je úplne legitímna úloha, ale mimo priestoru ľavice. Ľavica by mala spájať ľudí okolo sociálnych otázok, nie konzervatívnych či liberálnych tém. Keď Fico s Blahom vykrikovali pred voľbami, že najprv musia poraziť liberálov, sú rovnako mimo ako tí, ktorí vytvárajú tlak na riešenie postavenia transrodových ľudí, ale odmietajú seniorom zvýšiť dôchodky. Pre socialistov musia byť najbližšími spojencami pacifisti a environmentalisti, nie neoliberáli, no nikdy nie krajná pravica. Ujasnime si to a vráťme sa k jadru ľavice.

VIAC NEOĽUDÁK AKO ĽAVIČIAR

Poslanec Smeru-SD Ján Podmanický (na fotografii úplne vpravo) odišiel zo Smeru-SD. Ako dôvod uviedol, že nechce byť zámienkou na odchod Petra Pellegriniho zo strany, ktorý je podľa neho viac liberál ako ľavičiar… No. Viackrát som už uviedol, že mám určité výhrady k niektorým stredovým pozíciám Petra Pellegriniho, k jeho zahraničnej politike a najmä k ľuďom, ktorými sa obklopuje (Žiga, Raši, Kmec atď.). Toto veru nevyzerá na modernú ľavicovú politiku. Jeho osobný politický štýl je mi určite sympatickejší ako Ficov, ale to je asi tak všetko. No ak je Peter Pellegrini viac liberál ako ľavičiar, potom je Ján Podmanický viac neoľudák ako ľavičiar. Nikdy som nechápal, čo ten človek robí v strane hlásiacej sa k sociálnej demokracii. Politik, ktorý napíše doslov k zbierke oslavných básní na Jozefa Tisa a verejne obhajuje tohto kolaboranta s nacistami, ktorý má na svedomí desaťtisíce životov, nemá medzi ľavičiarmi čo robiť. Jeho parlamentná platforma s kuffovcami z poslaneckého klubu ĽSNS je len prirodzeným vyústením tohto vývoja. Ak súčasný pohyb na ľavej strane politického spektra znamená hodnotové čírenie ľavice, môžem tento proces iba privítať. Ľavica sa môže zjednotiť iba vtedy, ak si ujasní, čím je a čo chce. Na hodnotách záleží.

13.máj 2020

Opozícia, ktorá chce presvedčiť ľudí, že je spravodlivejšia ako súčasná vláda, musí byť nielen ľavicová, ale aj morálne dôveryhodná. A musí byť nielen morálne dôveryhodná, ale aj ľavicová.

Spoločnosť predstierania

https://www.youtube.com/watch?v=O8mdayIMHwc&t=495s&fbclid=IwAR3AC3W3c1vy_t1O4f143Ri1d361-VYHNb7S8tezCmp8UuRa6DFCMlVX7dU

9.máj 2020

CHORÉ PRIORITY

Je mi to ľúto, ale musím povedať, že sa hanbím za našu štátnu reprezentáciu. Prezidentka Čaputová, predseda parlamentu Kollár a premiér Matovič dnes podpísali deklaráciu o spoločnej zahraničnej politike, ktorá je sčasti zbytočná a sčasti škodlivá. Zbytočné je neustále zdôrazňovanie nášho členstva v EÚ a NATO, keďže okrem kotlebovcov v takejto deklaratívnej rovine nespochybňuje západnú orientáciu Slovenska nikto, dokonca ani SNS nie. Toto nosenie dreva do lesa vyzerá skôr ako prejav istého komplexu, akoby sme si neverili, akoby tu nebola ani tak nedôvera voči politickým partnerom, ale voči náladám obyvateľov. Takéto neustále ubezpečovanie, že sme členmi RVHP a Varšavskej zmluvy nerobili ani komunistické vlády. Napokon, tvrdenie, že členstvo v NATO bolo našou slobodnou vôľou, je vyslovenou lžou. Prvý pokus o referendum počas Mečiarovej vlády bol zmarený. Keď sme chceli vyvolať referendum o vstupe do NATO v roku 2003 a občianskym aktivistom sa podarilo za jediný mesiac vyzbierať 200 000 podpisov, Dzurindov kabinet zabránil ľudovému hlasovaniu tým, že urýchlene predložil do parlamentu schválenie členstva v NATO. Politické špičky referendum odmietli, hoci podľa vtedajších prieskumov verejnej mienky si ho želalo 75 percent občanov. O akej slobodnej vôli to tárate? Veď aj premiér Matovič zdôraznil, že jediné platné referendum bol plebiscit o vstupe do EÚ, ktorý bol doslova vynútený, prijatý veľmi tesnou väčšinou, po masívnej kampani. Sám teda potvrdil, že za vyslovenie slobodnej vôle považuje referendum. Nič také však v prípade vstupu do Severoatlantickej aliancie nebolo a napriek tomu Igor Matovič podpísal tieto lživé slová. A to spolu s vyhlásením, že budú aktívne bojovať proti dezinformáciám a propagande. A toto je čo, prosím vás?

To najhoršie však prišlo na záver deklarácie, v ktorej sa traja najvyšší ústavní činitelia zaväzujú zvýšiť do roku 2024 vojenské výdavky na 2 percentá HDP. A to všetko v dokumente, ktorý sa hlási k Európskej únii ako k mierovému projektu. Je neuveriteľné, že prezidentka dokáže v jednej vete tárať o mieri a jednote a zároveň sa podpísať pod rapídne zvyšovanie zbrojenia. Je neuveriteľné, že predseda parlamentu varuje pred extrémistami, ktorí nás priviedli k druhej svetovej vojne a zároveň s ich dedičmi spolupracuje na medzinárodnej úrovni. Je neuveriteľné, že predseda vlády velebí referendum ako najvyšší nástroj vôle ľudu v prípade vstupu do EÚ, no za slobodnú vôľu označí aj nanútený vstup do Severoatlantickej aliancie bez referenda. Chcete bojovať proti hoaxom a sami klamete.

Toto sú vaše priority? Prečo sme doteraz nevideli nijaké spoločné vyhlásenie, ktorým by sa najvyšší ústavní činitelia zaviazali udržať sociálne istoty občanov, riešiť klimatickú krízu, zvyšovať potravinovú bezpečnosť alebo zlepšiť stav nášho zdravotníctva? Prečo potrebujú vylamovať otvorené dvere v prípade našej zahraničnej orientácie a jediným konkrétnym záväzkom je pre nich zvyšovanie zbrojenia? Európska únia vznikla ako mierový projekt a vy ste Deň Európy zneužili na militaristickú propagandu, vy ste ho zneužili na to, aby ste oznámili svetu, že najvyššou prioritou štátu je zvyšovanie zbrojenia. Dáma a páni, môžete sa tváriť akokoľvek dôstojne, takéto priority sú vyslovene zvrhlé a choré a ja som presvedčený, že naše deti a vnuci sa raz budú trpko smiať z toho, čomu sme boli schopní veriť a čo sme považovali za normálne. Je prirodzené a ľudské podporovať mier a priateľstvo medzi národmi, je prirodzené a ľudské podporovať znižovanie zbrojenia a zvyšovanie sociálnej spravodlivosti, je prirodzené a ľudské podporovať život na Zemi. Za prázdnotou vašich slov je však jediné: podporujete militarizmus, nenávisť voči iným ako západným krajinám, propagandu, cenzúru, míňanie peňazí na zvyšovanie medzinárodného napätia a vojny a nehanbíte sa posväcovať to vznešenými frázami. Odmietam takéto videnie sveta.

Čím aj samotný Chmelár rozhodol, že som sa rozhodla na poslednú chvíľu pred voľbami voliť OĽaNO.

Dnes by ma zaujímalo jeho porovnanie týchto dvoch koalícií, ktorú by považoval pre Slovensko za nebezpečnejšiu:

2020

Chmelár: Ste pripravení na vládu Smeru, Kisku a progresívcov?

Lídri opozičných strán vyhlasujú, že so Smerom po voľbách do vlády nepôjdu. To isté však v roku 2016 hovoril Radoslav Procházka so stranou Sieť a nakoniec išiel do koaličnej vlády so Smerom. Politický analytik a predseda hnutia Socialisti.sk Eduard Chmelár pripomína tento fakt a varuje, že to isté by sa teraz mohlo stať aj v prípade progresívcov a Andreja Kisku. Pred podobným scenárom pritom varoval aj líder OĽaNO Igor Matovič.

Chmelár v pomerne rozsiahlom vyjadrení na sociálnej sieti píše o jednom z možných scenárov, ktoré by sa mohli odohrať po februárových parlamentných voľbách. Varuje, že spojenie strán Smer, PS/Spolu a Za ľudí nie je až také nemožné ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Môže sa totiž podľa neho stať, že nebude iné východisko z patovej situácie, ktorá by mohla po voľbách nastať.

„Možné scenáre vývoja sa niekedy hovoria preto, aby sa nesplnili. Predstavte si teda takúto nepravdepodobnú situáciu: po voľbách vznikne politická a ústavná kríza. SNS vypadne z parlamentu, nezaberie ani Most-Híd, Dobrá voľba či Vlasť, a tak sa stane pôvodný scenár záchrany Smeru – menšinová koalícia tzv. národných síl s tichou podporou kotlebovcov – matematicky bezpredmetným. Silná ĽSNS prakticky paralyzuje parlament a spôsobí politický pat, v dôsledku ktorého nebude mať dosť hlasov ani demokratická opozícia,“ píše predseda strany Socialisti.sk.

Vo vyššie spomínanom scenári sa podľa Chmelára nikto z politikov nebude hrnúť do predčasných volieb, a tak by vraj mohla zostať jediná možnosť: „Peter Pellegrini, Andrej Kiska, Michal Truban a Miroslav Beblavý oznámia vytvorenie vládnej koalície.“

Politici neuvažujú ako normálni ľudia

Líder socialistov vo svojom statuse priznáva, že je to do značnej miery domýšľavá úvaha, ale dodáva jeden veľmi podstatný fakt. „Uvedomte si, že politici neuvažujú ako normálni ľudia. S tým, čo by vám za bežných okolností nikdy nezišlo na um, oni už dávno kalkulujú,“ varuje Chmelár.

Analytik dodáva, že v prvom momente takúto myšlienku zavrhol ako absolútne šialenú, ale keď počul z prostredia dvoch strán, že na takejto možnosti sa skutočne už teraz pred voľbami pracuje, tak načrtol takýto, scenár:

„Členovia parlamentných subjektov zhrození z vysokého volebného zisku fašistov už nebudú tak striktne trvať na nezmieriteľnosti jednotlivých táborov. Po náročných rokovaniach…, napokon lídri znepriatelených strán Smer, Spolu, Progresívne Slovensko a Za ľudí oznámia dohodu o vytvorení vládnej koalície,“ píše Chmelár o možnom povolebnom vývoji.

V závere komentára predseda socialistov vystríha pred vytvorením vyššie popísaného koaličného spojenectva. „Nielen preto, že je hodnotovo nesúrodé a mocensky účelové. Ale najmä preto, že by malo fatálne následky na politickú atmosféru a volebnú kultúru na Slovensku. Bola by to taká zrada voličov, že obrat Rada Procházku je popri tom iba nevinným prestupom politického legionára. Zničilo by to posledné zvyšky dôvery v demokraciu a dovŕšilo by to ultrapravicovú premenu vývoja Slovenska,“ varuje Chmelár.

https://dennikslovensko.sk/19304/chmelar-ste-pripraveni-na-vladu-smeru-kisku-a-progresivcov/

„Ale najmä preto, že by malo fatálne následky na politickú atmosféru a volebnú kultúru na Slovensku…“

„Zničilo by to posledné zvyšky dôvery v demokraciu a dovŕšilo by to ultrapravicovú premenu vývoja Slovenska,“ varuje Chmelár.“

Chmelár musel do poslednej chvíle obhajovať Socialistov a prirodzene bude kritizovať každú vládu za servilnosť.

Ale myslí si, že progresívna koalícia so Smerom by bola lepšia?

Ja si myslím, že len horšia a s ešte nebezpečnejšími lokajmi a preto som na poslednú chvíľu volila OĽaNO. O OĽaNO sa stále hovorilo, že sa tým do parlamentu dostanú ako poslanci len nejakí pozberanci z ulice a teraz zháňajú ľudí kade-tade.

Tí poslanci už nič nemôžu?

Keď aj pozberanci z ulice s tým všetkým súhlasia a všetko poschvaľujú a pritom si hovoria kresťania a konzervatívci, tak už je to naozaj vôľa ľudu, že nič z toho hore im nevadí.