malinova

Nikdy som si netrúfla hodnotiť ĽSNS, prečo podľa mňa nie sú nebezpeční ako fašisti, aby som nemala na krku obvinenia, že som preto fašista.

Ak ja vidím u ĽSNS niečo nebezpečné, lebo na to už celá spoločnosť zaberá, je zakaždým ich dogmatický náboženský fanatizmus, ktorý ja vidím pre našu spoločnosť ako nebezpečnejší. Stručne povedané – vôbec sa nebojím, že naši ľudia sú fašisti a nacisti, ale že sú náboženskí fanatici a presne toto v nich rastie, čo sme za socializmu nevideli. A na toto sa naša spoločnosť reálne chytá, že potom sa už nečudujem moslimom, keď v našej civilizovanej spoločnosti je ešte niečo takéto možné.

Takže toto ja vidím ako reálne nebezpečenstvo – upadanie do týchto extrémov, ktoré by som nenazvala fašizmom, ale primitivizmom. A primitivizmus prináša násilie tiež.

Myslím tým konkrétne nie väčší záujem o duchovno a vieru, ale primitívne vymedzovanie sa voči ateistom, menejcennejším od nich (Rómovia), ženám vrahyniam a homosexuálom. Aj keď sústavne opakujú, že zovšeobecňovania sa nedopúšťajú, dnes už takéto ich zovšeobecňovanie môžete vidieť na každom kroku v diskusiách. Ateisti rovná sa u nich liberáli alebo liberálni kresťania, čiže bezbožníci od diabla, ženy vrahyne a zvrhlíci – homosexuáli, príživníci – Rómovia. Veľmi sa to od radikálnych moslimov nelíši, hoci oni to tak nevidia, lebo oni nechcú vraždiť, len presadzovať svoj náboženský dogmatizmus aj do zákonov. Ale kde by toto skončilo, keby toto všetko presadili aj do zákonov, to si už predstaviť nevedia.

Ale dnes som našla podľa mňa skvelý článok – názory exministra školstva Draxlera na boj opozície s ĽSNS a ich voličmi. Myslím si, že to doteraz vystihol najlepšie pre obidve strany:

„Podľa exministra školstva Draxlera protesty opozície proti Kotlebovi nebudú fungovať: „Žiadna mlčiaca väčšina v súznení s kaviarňou tu totiž nie je“

Bývalý minister školstva Juraj Draxler nominovaný Smerom-SD vníma aktivity opozície spojené s protestami proti parlamentnému hnutiu ĽSNS skepticky. „Progresívne demonštrácie proti kotlebovcom nebudú fungovať,“ avizuje na Facebooku Draxler.

Vysvetľuje to tým, že väčšina ľudí podľa neho vníma aktivistov prerastených s médiami a konajúcich v súznení s nimi ako niečo odpudivé a cudzie. „Stačí sa s ľuďmi porozprávať, a sú na to aj dáta. Keď tento cudzí prvok príde ešte bližšie, priamo pred vaše domovy, samozrejme, že vás to podráždi ešte viac. Je to jednoduchá psychológia.“

„Demonštrácie ako nástroj na zmenu politickej klímy fungujú niekoľkými spôsobmi. Ako spôsob posmelenia mlčiacej väčšiny. To tu nemôže z vyššie uvedených dôvodov fungovať, žiadna mlčiaca väčšina v súznení s kaviarňou nie je.“

Dodáva, že demonštrácia môže slúžiť aj na to, aby obyvateľstvo zmenilo mienku, napríklad tak, že ich silný, dôstojný jedinec presvedčí o svojej pravde. „Ale neviem, kto z progresívcov by len vzdialene mohol pripomínať Rosu Parksovú alebo Martina Luthera Kinga. A hlavne, v takýchto prípadoch ide zväčša o dlhodobý proces, ani King by zmenu verejnej mienky nezvládol za štyri týždne, do volieb.“

„Na to, aby ste v tých prostrediach, o ktoré akože chcete bojovať, mohli pôsobiť aspoň s nejakou dôstojnosťou, by ste sa museli byť schopní postaviť pred naštvanú obec a rozprávať sa s ľuďmi ako rovný s rovným,“ miení Draxler s tým, že videá toho, ako pár kaviarenských politikov príde k obci, pošpacíruje sa na jej okraji, zneužije pár ľudí na fotky a odfičí preč s víťaznými statusmi o tom, ako zabojovali proti kotlebovcom… sú presným opakom.

K celému príbehu o tom, ako sa vraj Slovenskom šíri fašizmus treba podľa exministra Draxlera vždy poukázať na dve veci: „Po prvé, takmer nikto nevolí Kotlebu kvôli nejakej rasovej ideológii, myšlienkam expanzívnej politiky alebo návrhom na úplnú zmenu fungovania spoločnosti. Naopak, na to, aby začali byť populárni, sa museli vzdať svojich smiešnych uniforiem a fakľových sprievodov. Odvtedy sú klasickou stranou protestu. Ľudia ich volia preto, že nemajú za sebou ani veľké domáce peniaze ani zahraničné inštitúcie, ukazujú sa často tam, kam iní politici neprídu a hlavne iritujú zabehané politické štruktúry.“

„Druhá vec, takáto strana nemá takmer nič spoločné s predvojnovým nacizmom alebo talianskym fašizmom, čo boli hnutia cieľavedome orientované na prevzatie moci nad štátom. Na niečo také má spomínaný subjekt sotva intelektovú výbavu.“

Myslí si tiež, že takéto strany protestu často zaniknú rovnako nečakane, ako vznikli. „Veď na to máme aktuálne príklady z Európy. Nič neublížilo španielskemu Podemosu alebo talianskemu Hnutiu piatich hviezd tak, ako to, že sa dostali do vlády. Občania zrazu videli, že nakoniec veci riešiť nevedia. A to teda oba z týchto subjektov mali oveľa prešpekulovanejšie fungovanie, ako kotlebovci.“

„Druhým spôsobom, ako takéto subjekty zanikajú, je, že ich priaznivcov naberie naspať nejaká tradičnejšia strana. Presne to sa stalo s priaznivcami Nigela Farragea v Británii, po tom, ako konzervatívci presvedčili jeho voličov.“

Aj pre Slovensko by bolo podľa slov Juraja Draxlera najlepšie, keby sa extrémistickejšie časti scény vyčistili tak, že ich voličov naberie niekto seriózny. „A na to treba uznať, že niečo z toho, čo požadujú aj voliči takýchto strán, dáva zmysel. Ok, ich patriotizmus navliekania tričiek s dvojkrížom na obtlstlé telá je smiešny. Ale celkovo, čo by malo byť smiešne na tom, že ľudia požadujú, aby sa zdôrazňovala hodnota domácej spoločnosti a kultúry? Že niektorí mladí hľadajú trochu disciplíny a možnosti do niečoho spoločensky väčšieho sa zapojiť, a ak to nenachádzajú inde, idú aj k takýmto skupinám?“

„Dokedy tu budeme mať rozdelenie politickej scény na strany, ktoré nemajú po rokoch vládnutia presvedčivé výsledky a ľudia ich vnímajú ako zbytočných papalášov na jednej strane, a rôzne pozérske, nepresvedčivé zoskupenia na strane druhej, dovtedy tu budú aj kotlebovci alebo nejaká ich obdoba. Boli by čudné, keby to bolo inak.“

Tiež to vidím tak, že na Slovensku nebojujeme s fašizmom, ale podľa mňa s náboženským primitivizmom, lebo na tento extrém konzervatívci vsadili, že toto osloví najviac ľudí, ale bohužiaľ práve kvôli ich primitivizmu.

Slovenských konzervatívcov nezaujíma federalizácia, zbrojenie alebo vojenské základne. O ničom z tohto sa v kostoloch už nehovorí. Slovenským konzervatívcom dominujú témy – osadníci, príživníci, vrahyne, zvrhlíci, 63 pohlaví. Len týmto ich vedia konzervatívne strany nalákať. Dalo by sa povedať, že o čo serióznejšie, o to menší úspech vo voľbách. Väčšina politicky zaangažovaných Slovákov verí tomu, že proti extrémizmu je najlepší liek opačný extrémizmus a vzdor, ktorý by u vlastných detí už netolerovali, keby sa im v obchode hádzali o zem.

.