malinova

Nedávno Natália Blahová napísala:

„Otvorili sme s drahým záhradnú sezónu a fľašku Dunaja. Spomínali sme na staré časy, keď ešte existovali komunity okolo písania.

Blogeri, ktorí dodržiavali pravidlá a prinášali čriepky zo svojho pracovného a osobného zivota. Ale aj kvalitní diskutéri, pre ktorých ste s radosťou otvárali komentáre k článkom, lebo ste sa v nich často dozvedeli oveľa viac. Mali otázky k veci, ponúkali svoje skúsenosti, a autora chceli dodžubať len z toho dôvodu, aby bol lepší alebo precíznejší. V takomto prajnom svete sa naučíte argumentovať. A tiež prijať kritiku. Lebo tá neprichádza preto, aby vás pokorila, ale aby vás zdokonalila.
Len v diskusii sa vyučíte tomu, ktorý argument obstojí. Bola to krásna a nevratná skúsenosť a lekcia. Časy pokročili inam. Je mi cťou, že toto pamätám.
Pes 13, Babička Lívia, sugríva, Milan1, bodka_2, londyn, ailuj, basi, jindriska, germa, tenjeho, packa, elizabeth… Určite som nevymenovala desiatky ďalších, ktorí by si to zaslúžili.
Pre mnohých boli bez tváre, no boli to autentickí ľudia, ktorí vytvárali obsah a založili spomienku na kultivované diskusie.
Internety pamätajú.
Tak vďaka tým, ktorí ten svet vytvorili a strážili. Bol unikátny a nádherný.“

Veru, bola doba, keď sa hľadelo na argumenty a preto boli diskusie ťažšie, než sú dnes, keď sa už neargumentuje, len zastrašuje pred argumentami a všade vyhrávajú len tí, ktorých je viac, ktorí lepšie ignorujú alebo zosmiešňujú. Voľakedy ste museli mať argument, nie politickú moc, aby ste mali pravdu. Preto liberáli často prehrávali, lebo si nemohli pomáhať ničím iným, než argumentami a nie ako dnes, že majú pravdu, lebo sú inteligentnejší, vzdelanejší, nanucovaní, presadzovaní, zastrašujúci a vyhrážajúci sa proeurópskosťou, fašistami, rasistami, nepriateľmi štátu…

Bola doba, že museli mať argumenty! Vážne, museli mať aj argumenty a nielen politickú moc! Dnes majú ľahký život, lebo sa im stačí len vyhrážať, nálepkovať a takto odstrániť opozičníkov a pýtajúcich sa. 

No ja si to pamätám a preto večne tie argumenty hľadám, čo vlastne kto povedal, čím to dokázal, ako odpovedal na protiargument… a už nič takého nie je! Prestali o tom diskutovať aj samotní liberáli medzi sebou, zo strachu, že by aj oni dostali nejakú nálepku. Už aj medzi sebou sa len zastrašujú, čo sa nemajú pýtať, čo je jasné aj bez odpovedí a spolu ich spája len súhlas alebo spoločné zosmiešňovanie iných. Asi preto odvtedy je ich už viac, odkedy na IN stačí len súhlas, spoločná povýšenosť a spoločné vysmievanie iných bez odpovedí!

Každý z nich predsa vie… čo má vedieť a čo také IN od neho vyžaduje, aj spoločný výsmech iných. 

Takže pýtam sa už len tak do vetra – Čo spáchal Blaha? A podľa starých prežitkov držím sa argumentov:

„Pravidelne uráža a zosmiešňuje vybraných politických oponentov a novinárov, s nostalgiou spomína na obdobie normalizácie, fandí Putinovmu Rusku a pod svojimi príspevkami vytvára priestor pre šírenie tých najhlúpejších konšpiračných teórií.

Napriek tomu (alebo práve preto) Blaha na Facebooku poráža aj takých „influencerov“, ako sú Rytmus či…“ Peter.Sagan.“ https://www.aktuality.sk/clanok/645237/blaha-chrli-nenavist-a-pomaha-sirit-konspiracie-na-facebooku-poraza-rytmusa-aj-sagana/

Na čo najčastejšie myslí?

„Najzmieňovanejším slovom v jeho statusoch je Slovensko. Najviac však Blahovi leží v žalúdku liberalizmus a USA. Oba výrazy počas roka použil viac ako 1000-krát, asi netreba pripomínať, že takmer výlučne v negatívnych súvislostiach. Celkovo je poslanec Blaha na Facebooku výrazne monotematický. Existuje niekoľko mien, výrazov a tém, ktoré opakuje vo veľkej časti statusov. Veľká časť jeho príspevkov sú osobné útoky a často šíri viacero dezinformácií či klamstiev. Blaha je tak príkladom toho, ako sa dá účinne &bd quo;zneužívať“ Facebook na negatívnu komunikáciu. Bohužiaľ, táto stratégia spolu s pomerne masívnou reklamou funguje. Za rok na Facebooku získal jeho profil viac ako 1,3 milióna reakcií, 270-tisíc komentárov a cez 300-tisíc zdieľaní. Aj keď nie všetky reakcie boli k poslancovi pozitívne, stále je z tejto časti politického spektra suverénne najvýraznejším aktérom.“ https://blog.etrend.sk/gabriel-toth/mentalny-svet-lubosa-blahu.html

Keby sme boli v normálnej slušnej spoločnosti, kde ešte v novinách neboli už v názvoch článkov urážky a zosmiešnenia, nadávky a vulgarizmy, iste by bol Ľuboš Blaha zvláštnym úkazom. Ale keď si spomínate, výraznejšie, ako sa mu to vyčíta, začal písať až masovom proteste zdvihnutých prostredníkov, keď doba vulgarizmov dorazila nielen na stránku ZOMRI, ale do mainstreamu!

Ten nazval toho tak, ten druhý zas takým vulgarizmom. Ten mu urazil otca a druhý zas mamu. Potom jeho ženu. Potom jeho kilá (Chmelárove brucho). Potom rečové vady Beblavého, Danka, hlavne že propagujeme, že inklúziu by naša spoločnosť chápala aspoň pri deťoch… a deti by sa nemali iným posmievať, ale zvykať si na odlišnosti. Ako by to dokázali, keď ani len deti to nerobia tak zjavne?

Teraz ľutujem, že som si v tomto vulgárnom národe nerobila dlhý zoznam tých urážok a vulgárností v parlamente aj v novinách a po facebooku, ale kto by tušil, že to vytknú práve Blahovi, že robí to, čo je bežné?

Alebo chcete povedať, že noviny a politici pravidelne neurážali a nezosmiešňovali politických oponentov? Však ja sa pamätám ako zosmiešňovali a urážali aj Blahu, keď ešte vôbec nebol populárny svojim písaním. A komu by to nebolo smiešne, tak by bol ešte zastrašovaný, že čo je zač, aký smerák, keď mu to nie je smiešne a vtipné?

Čo z toho robí Blaha a iní to už roky predtým nerobili? Veď im hýbe žlčou len preto, že im to len vracia rovnakým štýlom.

Bolo toto všetko pre nich smiešne? Tak teraz to on otočí a vysmeje sa z nich on. A práve preto to má taký úspech, lebo neobjavil teplú vodu, len otočil hadicu opačným smerom. Na jeho statusoch je vtipné práve to, že to paroduje výsmech liberálov a presne to, čo sme doteraz museli počúvať naopak.

Ale držme sa podstaty, čo z toho je spoločensky a politicky neprípustné, teda nepriateľské voči tomuto štátu, lebo práve toto je v tejto veci podstatné pre argumenty, či je to za čiarou.

1. Výsmech to nie je, lebo ten len opakuje v opačnom garde a čo robia všetci!

Tí iní to robia ešte aj v parlamente, ešte aj v novinách a to dokonca v mainstreame a bežne to robia na facebooku!

Štátny tajomník Robert Ondrejcsák propaguje extrémistickú a nenávistnú stránku Zomri

https://www.hlavnespravy.sk/statny-tajomnik-robert-ondrejcsak-propaguje-extremisticku-nenavistnu-stranku-zomri/1772760

2. S nostalgou spomínajú na socializmus mnohí občania a o tomto sa nedá povedať, že je spoločensky neprípustne. Také niečo by sa mohlo diať len v totalite, že by niečo také bolo neprípustné.

Nie je povinnosťou ani poslanca, že nesmie s nostalgiou spomínať na socializmus a na čokoľvek zo svojho života, že by to povinne musel len pre totalitu opľuť.

3. Taktiež nemôže byť spoločensky zakázané fandiť Rusku, lebo Rusko nie je náš povinný oficiálny nepriateľ.

Naopak je neprípustné, aby akékoľvek skupiny ľudí nútili iné skupiny a celkom svojvoľne, aby niekoho vyhlasovali za nepriateľov. Nie ešte, aby sa im vyhrážali, že sú k tomu povinní. Toto sa dá dokonca označiť za štvanie do vojny s Ruskom a to sa nedá nikomu nanucovať. Takže tento bod hovorí práve o morálke len vojnových štváčov. Určite nie o tom, že poslanec je povinný vyhlasovať Rusko za nepriateľa.

4. „vytvára priestor pre šírenie tých najhlúpejších konšpiračných teórií.“

Pod článkami, blogmi a aj v mainstreame sa vždy vytvára priestor aj pre šírenie tých najhlúpejších konšpiračných teórií, pretože ani len noviny nemajú toľko administrátorov, aby ich dokázali všetky zmazať. A samotný mainstream šíri aj konšpiráčné teórie slovami – pravdepodobne, zrejme, myslíme si, sme presvedčení, pričom dôkazy na to nemajú žiadne a tiež ich môžu ľudia považovať za najhlúpejšie.

Tu nezabúdajme aj na to, že aj zmŕtvychvstanie je len masová konšpiračná teória bez dôkazov a nikto sa nestrachuje, čo sa toľkým ľuďom stane, keď toľkí budú veriť, že niekto zomrie a vstane z hrobu.

Doteraz to nikomu nevadilo, že budú veriť na zázraky, anjelov, diabla a čo sa teraz s nimi stane, keď bez dôkazov?

K tomu je dokonca ešte IN sa hlásiť, že na toto všetko veríte aj keď ste určite rozmýšľali aj samostatne. Nestalo sa preto celkom nič! 

5. „Najviac však Blahovi leží v žalúdku liberalizmus a USA.“

Kritizovať liberalizmus je mimo totality legitímna vec a rovnako aj kritizovať USA. Len v totalite by sa toto nesmelo, že by sme nemohli kritizovať liberálov, liberalizmus alebo politiku nejakého štátu.

6. „Bohužiaľ, táto stratégia spolu s pomerne masívnou reklamou funguje. Za rok na Facebooku získal jeho profil viac ako 1,3 milióna reakcií, 270-tisíc komentárov a cez 300-tisíc zdieľaní. Aj keď nie všetky reakcie boli k poslancovi pozitívne, stále je z tejto časti politického spektra suverénne najvýraznejším aktérom.“

A tu máte pomenovanú presne tú podstatu, čo im vlastne vadí. Jeho kritika čohokoľvek, čo kritizuje, oslovila príliš veľa ľudí. 

A miesto toho, aby tú kritiku riešili argumentami, vyčítajú mu veci, ktoré argumentačne neobstoja!

Keby obstáli, venovali by sa konkrétnostiam, v ktorých by ukazovali, že obstoja a neboli by odkázaní na slabe argumenty, ktoré neobstoja a ktoré preto radšej ani NECITUJÚ a nevysvetľujú, prečo!

Proti argumentom sa bojuje argumentami, keď ich človek má. Nemusí ich vždy mať, sú aj záludnosti, keď niečo vie a nevie dokázať. Ale toľko ľudí a liberálov by už snáď mohlo mať argumenty, ktoré by ľudí presvedčili, keby sa vôbec používali.

Za najpádnejšiu kritiku považujem jeho označenie, že v EU pracujú „lúzri“. Podľa novodobých politikov nesmie poslanec alebo člen výboru vysloviť tak kritické slovo pre politikov v EU.

Prečo v našom parlamente voči iným politikom môže a voči politikom v EU už nesmie?

Chce niekto tvrdiť, že byť politikom v europarlamente je zárukou, že tam už nemôžu pracovať lúzri, výlučne len v národných parlamentoch?

Skúste sa spýtať nejakého dieťaťa, čo má povedzme deväť – trinásť rokov (dnes už budú manifestovať aj deti), ako vysvetlí, že v národnom parlamente sa môžu vyskytovať aj lúzri – takto si v nich budú nadávať, ale v europarlamente sa už nemôžu?

Je podstatné, ako ich nazveme alebo tá kritika, keď to isté povieme slušne?

Mali by sme sa zaoberať len spôsobom, označením alebo tou kritikou?

Alebo tou kritikou sa zaoberáme tak, že sa zameriame len na jej spôsob a tým ju umlčíme?

A nevyčítali ste toto práve Dankovi, keď sa miesto kritiky začal zaoberať len spôsobom tej kritiky?

A nebol pre ten spôsob už Matovič skvelý?!

Blaha sa mu vyrovná, keď bude mať na tričku LÚZRI a bude stáť v europarlamente!

Nie, keď DOMA sa venuje kritike – čo je práve jeho úloha v takom výbore, ktorú ignorujú ďalší tiež len Dankovia a vyhovárajú sa na spôsob!

Vlastne tiež riešia len „Horalky“, miesto obsahu kritiky!

Pellegrini: „Čítať z úst predsedu pre európske záležitosti…“

SV 23 min. zo dňa 17.5.:

„Blaha, neblaha, toto bolo výstižné. Taká je americká zahraničná politika. Rusi si tiež hrajú svoju mocenskú hru a sú protipólom tejto rozpínavosti. Problém je, že všetko sa to malo zmeniť po 89, v deväťdesiatych rokoch, kde americkí neoconi a jastrabi povedali – My sme to vyhrali a teraz pokračujeme vo víťaznom ťažení. A našli v tých bývalých krajinách a satelitoch kolaborantov, piatu kolónu, medzi novinármi, medzi politikmi, na akademickej úrovni a z toho pramení ten problém. Ale tie jednotlivé štáty a prevraty, to všetko, ako hovorím, Blaha, marxista,. nemarxista, to, čo hovorí, obstojí.

Ale čo si hovoril, že súvisí s výborom pre európske záležitosti. To je výbor národnej rady Slovenskej republiky. Pán premiér by si mal ctiť Slovenskú republiku, teda keď je teda jej predsedom vlády. A to je výbor slovenského parlamentu pre európske záležitosti, to nie je filiálka Bruselu. To nie je PR oddelenie Európskej únie. No tak na takom výbore sa musia preberať európske záležitosti a keď sú negatívne javy v európskej politike, v európskej únii a v politike európskej komisie, treba o tom nahlas hovoriť! O tom by mal byť ten výbor a nie že prikyvovať, prikyvovať, prikyvovať ako pajáci a so všetkým súhlasiť. Takže, nech je predseda národnej rady pre európske záležitosti, či Blaha, či ktokoľvek, nemusí automaticky so všetkým súhlasiť. A keď má výhrady, tak diskutujme, aj na politickej úrovni, aj na mediálnej úrovni, či sú tie argumenty, ktoré uvádza, opodstatnené alebo neopodstatnené.“

A kde o tom máte diskusie?

Len o spôsobe a len zastrašovaním, aby umlčali akúkoľvek kritiku alebo zastrašovali všetkých kritizujúcich!

.