malinova

Už dávno sme si zvykli, že ľuďom je tu jedno, že sa tu kradne, to nie je nejaká novinka. Ale že ľuďom bude jedno aj toto, to už by som nečakala.

„Jadroví fyzici združení okolo časopisu The Bulletin of the Atomic Scientists minulý týždeň vydali správu, podľa ktorej sa nachádzame v novom abnormále, v najnebezpečnejšom okamihu hrozby jadrovej apokalypsy od roku 1953.“

Môžu im tu robiť vojenské základne, dávať akékoľvek zbrane, prevážať tanky a v noci, aby nevideli, a ľuďom je to jedno!

Hlavne, že sa boja o zygóty a kvôli zygótam by pochodovali v desaťtisícoch, ale život narodených ľudí ich nezaujíma. To ich zaujíma presne tak, ako to kradnutie – vôbec!

Každý si myslí, že tu zbrane budú len na parádu a o čo viac ich bude, o to väčší tu bude mier, lebo zbrane a zbrojenie sú zárukou mieru!

Nepovedala by som, že svet neosprostel, teda konkrétne novší a mladší ľudia. Ale vlastne čo hovorím, aj dôchodcom je to jedno – Nekradne sa tu, nehrozí vojna, hrozí tu podľa väčšiny len LGBTI.

Kvôli jadrovým zbraniam nič.

Fakt neviem, prečo sa tu ľudia vo vyše tisíckomentárových diskusiách rozčuľovali nad Kiskom, keď teraz podľa štatistík chcú voliť Šefčoviča. A v čom bude iný od Kisku?

Človek by si myslel, že ľudia precitli a neprecitli. To, čo skritizujú a idú sa zadusiť pľuvancami, idú voliť znova. Čo sa už dá k tomu povedať?

Povedala som si – Toto už nemá zmysel, lebo to, čo skritizujú, pôjdu znovu voliť! A pekne všetkých mopslíkov. Môžme sa sami sebe len znovu poďakovať. K toľkej hlúposti nemám chuť nič písať a k toľkej ľahostajnosti voči vojne, keď každý sa tu cíti priam nesmrteľne… čo ľuďom zostáva? Ale akú nenávisť by cítili, keby tu bola vojna? Pritom len sami by si ju svojou ľahostajnosťou zapríčinili! Fakt už na nikoho by sa nemohli sťažovať, že o tom aj dopredu nevedeli. 

Takže som si povedala – Nemysli na to, že aj pracujú na tom, aby to mali zrátané a je im to jedno. Choď si urobiť radosť nejakými blbosťami, ako ten, čo do poslednej chvíle zbieral motýle.

Takže zbieram si motýle a každý deň si opakujem – Už ti to musí byť jedno, ako všetkým, ešte by si bola blázon, keby si bola znepokojená.

„Za tejto situácie by mala Slovenská republika výnimočnú šancu ponúknuť platformu na mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou tak, ako som na to viackrát apeloval, ale títo poklonkujúci aparátčici toho zrejme vôbec nie sú schopní. Kedysi študovali v Moskve, kde im vtláčali do hláv „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“ a teraz tieto skúsenosti zúročujú v totálnej podriadenosti voči USA… Premrhali sme ďalšiu šancu správať sa aktívnejšie.

Pre hlúpe novinárske otázky sme sa o obsahu jeho rokovaní so slovenskými predstaviteľmi nič podstatné nedozvedeli…

Vzápätí však sám vrazil klin do európskej spolupráce, keď Slovensku ponúkol „zvýšenú vojenskú spoluprácu“ v podobe bilaterálnej bezpečnostnej zmluvy. Nevyjadril sa k podrobnostiam, ale majme na pamäti, že ministri obrany NATO budú už zajtra rokovať v Bruseli „o nových opatreniach potrebných na ochranu Európy pred hrozbou ruských rakiet“. Či to bude znamenať rozmiestnenie atómových zbraní v strednej Európe, generálny tajomník NATO v mene aliancie síce poprel…

pokojne môže ísť o bilaterálnu dohodu USA s príslušnou krajinou alebo o nové vojenské základne v strednej Európe. Obe možnosti treba v záujme našej bezpečnosti striktne odmietnuť, ale dnes je už jasné, že táto politická garnitúra na to mať odvahu nikdy nebude.

Som skutočne zhrozený a zdesený z toho propagandistického školenia, ktoré v historickej budove NR SR zorganizovali pre starostlivo vybraných predstaviteľov mládežníckych politických organizácií, proamerických politických think-tankov a podobne, medzi ktorými sa bohvieprečo objavil (ale zapadol) aj podpredseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Úprimne sa priznám, že tento typ „modrých zväzákov“ ma vyslovene odpudzuje. Pripomína mi totiž mentalitou tých červených.

Ale čo sa to dnes stalo s mladými ľuďmi? Videl som akési dôležito sa tváriace tiene v oblekoch so stiahnutými tvárami, videl som mladíka z Euroatlantického centra, ktorý Pompeovi celkom vážne pochleboval drístami o „vedúcej úlohe USA“ a ďalší mládenec ma takmer rozosmial, keď čítal otázku, v ktorej sa úplne seriózne spýtal ministra Trumpovej vlády (sic!), ako nám môže americká demokracia pomôcť v boji proti populizmu. A keď ho Pompeo „poctil“ pripravenou frázou, že oni nás nikdy neopustia, správne vychovaný zväzák mu odvetil: „Ďakujeme za toto ubezpečenie, je to pre nás veľmi dôležité“… Fuuuuuuuuu-ha.

Treba si to povedať úplne otvorene: minister zahraničných vecí USA sem prišiel ako miestodržiteľ upadajúceho impéria, ktoré je čoraz agresívnejšie a vyžaduje od nás čoraz viac, ktoré nás chce zapojiť do ťaženia proti Venezuele, Iránu, zabezpečiť si kontrolu nad nami americkou vojenskou prítomnosťou a démonizovať svojich konkurentov. Výdatne mu v tom pomáhajú Poliaci, ktorí (všimnite si) tvorili vždy predvoj amerických militaristických plánov.

Bola to Varšava, ktorá si prvá začala pýtať protiraketovú základňu. Bola to Varšava, ktorá prvá žiadala o trvalú prítomnosť amerických vojakov na svojom území. A dnes je to opäť Varšava, ktorá si prvá pýta americké jadrové rakety. Maďarsko ešte odoláva, ale dnešné správanie slovenských ústavných činiteľov naznačuje, že títo ľudia nás predajú aj za misu šošovice.

Európa nepotrebuje väčšiu prítomnosť Spojených štátov u nás. Európa potrebuje, aby sa Spojené štáty konečne prestali starať do vnútorných záležitostí Európskej únie, aby prestali rozoštvávať a destabilizovať túto časť kontinentu, aby americkí vojaci odtiaľto konečne odišli a nechali Európu slobodne sa rozvíjať. Ešte nikdy som nepočul štátnika na zahraničnej návšteve, aby poučoval hostiteľskú krajinu, s kým sa môže a s kým sa nesmie kamarátiť. Mike Pompeo túto červenú čiaru prekročil. Považujem za hodnotovo a politicky perverzné, ak s takou pompou až úslužn osťou vítame na Slovensku ultrakonzervatívneho politika, ktorý podporuje mučenie, žiada pre Snowdena trest smrti, predáva zbrane do Saudskej Arábie a bojovníkov s klimatickou zmenou nazýva extrémistami. No je úplne šialené, ak pri pamätníku železnej opony, na ktorej zastrelili stovky utečencov, káže človek, ktorý vyzýva na stavbu ďalších múrov, ak nás o slobode a demokracii poučuje niekto, kto podporuje vojenské prevraty, waterboarding a politické popravy. To už nemáme žiadnu sebaúctu?“

Áno, bol to Chmelár, čo to napísal a už len on ešte pritiahol moju pozornosť k politike, o ktorú som sa prestala zaujímať, keď je tu ľuďom všetko horeuvedené jedno a neprekvapí ich ani vojna, lebo o nej mohli vedieť dopredu.

Len on mi hovorí z duše, lebo nie je ľahostajný, čo sa dnes nenosí.

Aj Blaha tak pôsobí, ale hovorí ľuďom nevoľte nášho mopslíka? Preňho mopslíci sídlia len medzi liberálmi alebo je ním len Lajčák. Že si zvolíte ich mopslíkov, to už mu je jedno. 

Na to by som sa ho spýtala, ale zbytočné aj pýtať sa, na to by neodpovedal! Škoda aj pýtať sa. Či vari Šefčovič už nie je mopslík?

Či vari ten vám zabezpečí niečo iné?

Aj tak ma dnes prekvapilo, že pokiaľ som si lakovala nehty, lebo na politiku kašlem, Uhrík s Mazurekom kritizovali Harabina (infovojna 13.2. s ĽSNS). No kto by to povedal?! 

Pekne ľuďom pripomínali, čo všetko sa nedá Harabinovi zabudnúť a prečo vôbec nie je pronárodný kanditát. To zaujme aj slona, čo už sa o politiku ľahostajného národa nezaujíma! Ktorý vie, že nikoho ani jadrové zbrane už neprekvapia, že by to bolo čokoľvek na znepokojenie. Ale že sa začnú takto štiepiť? A to dnes vraj Smatana vyzýval ľudí, aby volili radšej Kotlebu, než Harabina. Neviem, či je to hoax, lebo načo to zisťovať ľahostajným?

Pozoruhodné, že vlastne podľa nich fašista nie je zrazu nebezpečný ako Harabin. Bol to potom podľa nich naozaj fašista, či len pojem pre inak mysliaci? Veď keby v ňom naozaj videli fašistu, nikdy nepovedia, že fašista je niekto menej nebezpečný, než Harabin. Len tak, že v nich potom fašistov naozaj ani nevideli.

Ale ĽSNS budú voliť Harabina len keď budú musieť! Ostatní si zvolia Lajčákošefčoviča! Aby sme boli tam, kde sme boli a čo sme vraj kritizovali!

Nečudujte sa, keď budem stále menej a menej písať. Lajčákošefčovičovým voličom nie je čo. Keby boli spokojní, tak gratulácie.

.