V socializme bolo to ľahšie, že človek vedel, čo je zakázané a čo je dovolené. Presne ste vedeli, čo nesmiete a nemáte, takže ste vedeli, čomu sa máte vyhnuť.

Dnes ma rozčuľuje, keďže toto sa volá doba slobody písania, že to neviete.

Napríklad, kde je povedané, napísané, že bloger nesmie nič citovať napríklad z Hlavných správ? V socializme sa aspoň namáhali, že museli určiť – Toto je zakázané!

Kde je to teraz uvedené, že je to zakázané? Na základe čoho, akej vyhlášky je to zakázané? Či to si každé noviny samé určia, čo je zakázané? To vymýšľajú novinári, čo je zakázané?

No dobre, nikde to oficiálne nebolo, že na Pravde je toto zakázané, tak sme na to prišli blogeri pokusom – omylom, že toto je na Pravde zakázané. Na SME bolo zakázané citovať Parlamentné listy a toto je zas na Pravde dovolené, lebo Pravdu vraj kúpil niekto, kto prevádzkuje Parlamentné listy. Ale kto sa v tom má vyznať, že ktoré noviny čo zakážu? Zas sa pýtam, to určujú novinári, čo je pre občanov zakázané?

Tak snáď aby si napísali aj vlastnú ústavu. Ale rozhodne to v kódexe blogerov alebo diskutérov nikde nie je, ktoré stránky na Slovensku sa nesmú citovať.

Ja sa len pýtam, je to predvoj toho, že aj štátom budú zakázané ako bývalo v socializme? Dal niekto príkaz novinám, na čo majú takto zvykať občanov, že toto všetko bude zakázané?

A bude sa to ešte stále volať sloboda písania, keď budete mať zakázané niekoho citovať?

Ďalej je celkom nelogické, že nemôžte citovať súčasných politikov, keď ich vyjadrenia boli citované aj na týchto oficiálne nezakázaných stránkach.

Ako je možné, že poslanec Blaha môže byť citovaný len na alternatívnych stránkach? Či bude aj poslanec Blaha zakázaný?

No, kto sa z toho pri toľkej slobode slova má vyznať? Však to nevieme ani my blogeri, že čo je tu vlastne všetko zakázané? To sa len dohadujeme a píšeme si:

„Čo myslíš? Je toto zakázané?“

„Ja si myslím, že toto je zakázané.“

A pritom počúvate, že môžte písať slobodne. Tak ako slobodne, keď sa tu musíme dohadovať a radiť si, že čo asi je ešte alebo už zakázané?

Na to majú prichádzať občania pokusom – omylom, že ty si urobil niečo zakázané? Aha, asi áno, asi toto je už zakázané!“

Tak sa obťažujte a namáhajte vydať zoznam zakázaných stránok a zakázaných ľudí, nech teda vidia ľudia, kto každý je tu zakázaný!

V takom socializme by museli verejne zakázať Juraja Poláčka, aby bol zakázaný! Museli by ho vyhlásiť za zakázaného. Museli by to verejne prejaviť – tento človek je zakázaný a nesmiete ho citovať.

Dnes ho nikto oficiálne nezakázal, ale na Pravde je zakázaný. Vyradili mi niekoľko článkov, kde som odkazovala na jeho články, lebo niekomu len tak odhadom sa už zdal pochybný, pričom má veľmi dobré politické komentáre a veľmi slušné a kritické ku všetkým. Tak som sa takto naučila, že on je zakázaný a odvtedy ho necitujem, keď chcem aby mi nevyradili článok. Ale kto ďalší? Aj poslanec Blaha, ak jeho názory prebrali Hlavné správy? A to my máme ako vedieť?

No fakt neviem, prečo som mala vymazaný posledný článok, že celkom zmizol. Alebo bolo urážlivé, že som novinárov z Aktualít prirovnala k spasiteľom?

Však tu sú desaťročia články, kde sa politici prirovnávajú k ošípaným a vulgárne sa im nadáva aj z tribún, ale ja nemôžem novinárov z Aktualít prirovnať k spasiteľom?

Nenapísala som v svojom poslednom článku nič nepravdivé a žiadne urážky! Novinári z Aktualít napísali, že predstavitelia troch najväčších opozičných strán tiež prerážajú dno a patria k najväčším prerážačom dna na Slovensku! Neurážali ich práve novinári z Aktualít?

Potom kto má tú opozíciu voliť, keď útočia aj na najväčšie tri opozičné strany, že ich predstavitelia prerážajú dno?

Najväčší prerážači dna na Slovensku

https://www.aktuality.sk/clanok/661968/komentar-petra-bardyho-najvaecsi-prerazaci-dna-na-slovensku/

Alebo je urážkou vari toto:

„Je toto normálne, že Aktuality chcú zlikvidovať naše opozičné strany ako „prerážačov dna“?“

„Áno, môže to tak byť, že najmúdrejším ľuďom nikto nerozumie, lebo sú tak múdri, že ich bežní ľudia ani nechápu, ani im neveria, ani ich nikto nezvolí. A toto oni veľmi dobre vedia, že takto to býva s najmúdrejšími a preto, keď je ich málo, sa takto cítia – ako nikým, žiadnou lúzou nepochopení velikáni. Preto im nevadí, že všetci sú lúza. 

Ich cieľom nie je získať ľudí, alebo populisticky skláňať sa k lúze. Ich cieľom je zachovať si svoju čistokrvnosť v intelektuálnych debatách. Každý sám pre seba je vzácnym originálom ako umelecký obraz hlbokého myslenia a cítenia, ktorého sa nedotkne úbohosť ulice. Sú to vznešení predstavitelia duchovnej aristokracie, ktorých stáročia udupávala len zablatená čižma ľudskej lúzy. Presne to vzniklo z ich intelektuálneho akvária v ktorom nepripustia žiadny „nie dosť čistokrvný názor“. Čo sa ich dotkne za ich plexisklom? Nič! Natoľko veria svojim myšlienkam a nemajú záujem pochopiť alebo chápať niečo iné. A predstava, že by mohli byť zneužívaní, je asi to naj vzdialenejšie, čo môže byť. Asi nikto neverí takou slepou vierou, ako oni v svojich mecenášov.

Vie si to Blaha vôbec predstaviť, aký je pre nich červík? Asi nie, lebo už by ho tá lúza vôbec neprekvapila.“

.