malinova

zvrátenosť v obdive samoupaľovania ľudí

Nejako som ja ešte nevyrástla na myšlienke, že je hrdinstvom alebo niečím hodným obdivu samoupálenie. Dnešným mladým ľuďom sa už také tlačí do hláv v osvete a propagande o Palachovi.

Nebola by som za zatajovanie, ale určite nie za oslavy takého hrdinstva, pretože čo sa tak oslavuje, to pritiahne a práve pre všetky tie pocty ďalších ľudí, aby zožali rovnakú slávu a netušia v akých krutých bolestiach zomrú.

Tento čin mi vôbec nepripomína len nejakú obeť, ale hlavne to, ako je možné a zvlášť mladých ľudí sfanatizovať.

Na tento čin totiž neprišiel Palach sám, lebo vypovedá o celej skupine ľudí a že majú nasledovať ďalší, len nevie kedy. To všetko vypovedá o tom, že danú skupinu mladých ľudí niekto sfanatizoval a my nevieme, či za tým boli len celkom mladí ľudia alebo aj dospelí, ktorým by sa taká obeť pre politiku bola hodila – ako sa vždy hodí nejaká obeť, čo len poslúži rôznym politickým účelom.

Pre mňa je to pripomienkou toho, že a zvlášť mladých ľudí by sme mali chrániť pred sfanatizovaním pre čokoľvek a akoukoľvek propagandou. Aby nikomu neslúžili ako obete!

Samotný Palach si ešte dva dni po samoupálení myslel, že to prežije, o čom vypovedá psychologička, ktorá ho nahrávala. Takže nedá sa povedať, že chcel svoj život obetovať, chcel len urobiť niečo strašné, o čom si len myslel, že zmení politiku a ľudí v ich postojoch. No ľuďom v politike, ktorí neváhajú obetovať aj milióny životov, môžu byť ukradnuté ukrutné bolesti nejakého jednotlivca. A zbabelcov to aj tak nezmení, aby už nechceli byť servilní. Tento chlapec bol len zneužitý a karma sa vráti všetkým, čo ho na to nahovorili, že budú pokračovať. Skôr ho upálili iní svojim podielom a on je skutočná, ale hlavne ich obeť!

„Kmuníčková si dodnes myslí, že Palach se jí svěřoval proto, že tehdy zněla velice mladě a on si myslel, že u sebe má někoho 16letého. Zrak mu tehdy už moc nesloužil, poškodily jej popáleniny. Celkově byl v hrozném stavu, ale stejně doufal, že z nemocnice odejde. „Celé ty dva dny byl přesvědčen, že přežije. Až třetí den jsem vycítila, že on už ví, že to nepřežije,“ uvedla lékařka v rozhovoru pro Blesk.cz.“

https://www.blesk.cz/clanek/zpravy-krimi-zapomenute-zlociny/559931/pred-50-lety-zemrel-jan-palach-spalene-oci-i-rty-popaleniny-mel-tak-hluboke-ze-misty-necitil-bolest.html

Ako ďalší o rok sa upálil len stredoškolák Zajíc. Ale to už sa do súčasnej propagandy nespomína. Ten sa podpálil v podchode a plánoval vybehnúť na Václavské námestie, ale naopak bežal na medziposchodie. Asi v ukrutných bolestiach aj zabudol, pre akú slávu a obeť sa zapálil.

Z výpovede jeho sestry:

Vedel o tom dopredu celý rad ľudí! Vedeli o tom dopredu spolužiaci, vedeli o tom dopredu dokonca aj niekoľkí vyučujúci. A nikto nic neurobil. A vsetci sa pýtali – Urobí to, neurobí to? 

Nechápem to, že nikto nezavolal rodine! Že nikto nepovedal – Príďte si poňho a zachráňte ho! To dodnes nepochopím, ako matka to nepochopím!

https://www.youtube.com/watch?v=twe2FZmKBoI

Jeho mamu potom vyhodili z prace. Bola učiteľka. Jeho sestre zakázali štúdium. 

Odvtedy sa kvôli oslave Palachovho „hrdinského“ činu upálilo už veľa ľudí. Tuším ešte nedávno ich bolo 29 a pribúdajú ďalší. Jeden včera, ďalší dnes. 

Ľudia v komentároch, čo nemajú zmysel pre také oslavy a pocty a nevidia v tom hrdinské činy, píšu:

„„Určitě to má souvislost s Janem Palachem, protože se to pořád oslavuje, jaký je to hrdina, a pak vznikne dojem, že je to něco, co se dá následovat,“ dodal Valentin, který také Blesku poskytl drastické záběry.“

Napokon si ich politický odkaz aj tak politika zmanipuluje. Keď sa to nehodí, tak ani ich ukrutná bolesť im nestojí za ich odkaz a zataja ho. A keď sa bude hodiť, tak to vytiahnu a zas pre inú politiku, ktorá bude slúžiť inej a novej servilnosti a novým zbabelcom. Mladých by sme mali učiť skôr vnútornej slobode, aby si tú nikdy nedali vziať bez ohľadu na zbabelcov okolo nich. Alebo že ľudia sa nemenia nátlakom a vynucovaním a vydieraním. Nie silou, niečim strašným a bolestným ale láskou.

Napokon aj ten, čo sa upálil včera, jeho odkaz zostal ležať na zemi a jeho odkaz už včera spochybňovali, že žiadny nebol! Nič to nemá s Palachom, nič to nemá s politikou a žiadny odkaz nemal, hoci ležal na zemi, svedkovia hovoria o viacerých a reproduktoroch. Reproduktory mal, aby nič neodkázal? Skôr tak, že už nemal čas, aby ho nezastavili.

Prečo ľudia tak potrebujú mŕtvoly? Zas sa pýtam, prečo práve to by nimi malo pohnúť?

Osobne sa domnievam, že kto na to fakt potrebuje mŕtvolu, aby ním niečo pohlo, akýkoľvek odkaz, tak takým určite nepohne ani mŕtvola! Čo ste potom aj mohli vidieť, že nepohla a nepohla ani ďalšia, lebo jeho odkaz nebol proti okupácii, ale proti servilnosti ľudí voči tomu.

A je dnes už iná? Dnes už nie je servilná, tá spoločnosť? Pohli ňou jeho ukrutné bolesti?

Vždy stačí aj malý odkaz. Ľudia, čo ho pochopia a chápu, nikdy k tomu nepotrebujú, aby niekto zomrel alebo sa dokonca upálil. A na koho by to malo platiť, tými to aj tak nepohne. Lebo tým nestačí ani malý odkaz pre ich necitlivosť voči tej zhubnej servilite. Nestačí im ani dnes, nestačila by im ani mŕtvola a keď sa upáli, ani neuznajú, že nejaký odkaz mal! Bude im ľahostajná aj taká smrť, aj ten odkaz, presne ako pri Palachovi. Tým ľuďom vtedy aj tak bola, spoločnosť sa nezmenila a ľudia boli časom len servilnejší. Dnes tí, čo mu vzdávajú vraj nejakú poctu, ešte vstupovali do KSČ a nie pre servilnosť zo strachu, ale pre výhody. Takže čo im to dalo? Nevidíte, že nič?

To predsa dalo len tým, pre ktorých sa vôbec nemusel upáliť a rozumeli by mu aj tak. A presne tak je to aj dnes. Keď takých ľudí pochopíte, vôbec sa nemusia pre vás upáliť, chápete ich aj z mála, že sú proti servilnosti ľudí. Nie sú za to menej, že sa neupália. Nie sú menší hrdinovia, keď im rovnako vadí servilnosť ako Palachovi.

A pre koho by sa mali upáliť, tým by to ani dnes nepomohlo, lebo servilní zas budú nie pre strach, ale aj len pre výhody. Nejaká „KSČ“ sa vždy nájde! A rovnako si nájdu aj svoju mŕtvolu.

Kto si nevie na mieste takej obete predstaviť svoje dieťa, nemá právo súhlasiť s takou obeťou na cudzom dieťati.

Nadpis vystihuje dnešnú politiku, ako to trefne vyjadril jeden diskutér na Pravde.

.