malinova

Posledná schôdza parlamentu 29.11.

môj výber z argumentov:

Ján Richter:

„Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe vládou schválenej stratégie, pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike. Hlavným cieľom návrhu zákona je zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky, za účelom zamestnávania, a to predovšetkým profesií, identifikovaných nedostatkom pracovnej sily, najmä prostredníctvom týchto legislatívnych opatrení.
Po prvé, zmena periodickej aktualizácie zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily z ročnej na štvrťročnú, za ďalšie, rozšírenie možnosti vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce cez agentúry dočasného zamestnávania v prípade, zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Za ďalšie, navyšovanie, nevyžadovanie dokladov o vzdelaní, v prípade zamestnaní, ktoré sú regulovanými povolaniami. Zavedenie povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta, zjednotenie dĺžky preverovaného obdobia neporušenia zákazu ilegálneho zamestnávania na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín. Skrátenie lehôt pre posudzovanie žiadostí o udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnávania z 90 na 30 dní, v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Taktiež sa navrhuje rozšírenie účelu lekárskej posudkovej činnosti aj posudzovania schopností uchádzača o zamestnanie, plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti s následným vyraďovaním tých uchádzačov o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorí na základe záverov lekárskej posudkovej činnosti, nie sú schopní tieto povinnosti plniť, keďže tým nespĺňajú základné podmienky pre poskytovanie služieb zamestnanosti.
V tejto súvislosti sa v čl. III novelizáciou zákona 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení navrhuje, aby fyzické osoby, ktoré budú vyradené z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav, nie sú schopné plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti, pre uchádzačov o zamestnanie, zostali naďalej počas trvania pracovnej neschopnosti, poistencami štátu, za ktorých poistné na verejné zdravotné poistenie bude platiť štát.
V nadväznosti na zjednotenie systému, upravujúceho vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky, za účelom zamestnávania, sa v čl. II novelizáciou Zákonníka práce, zavádza zákaz pre zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde. Ide o opatrenie, ktoré má prispieť k zabráneniu zneužívania príchodu občanov tretích krajín na slovenský trh, na sociálny damping v mzdovej oblasti. Ďakujem, skončil som.“

.

Na jednej strane sa oháňajú tým, že u nás nemáme na tie práce kvalifikovaných robotníkov alebo sú len leniví, aby šli robiť, keď nechcú a zároveň od tých akože kvalifikovanejších už nepotrebujú ani doklady o o vzdelaní a ich kvalifikáciách.

Slovák je teda sprostý, on by to ani robiť nevedel, ale z tretej krajiny už nemusí mať žiadne požadované vzdelanie, hlavne že ten už CHCE robiť aj za žobrácky plat, za aký by náš Slovák nechcel, lebo je sprostý.

Je naozaj sprostý, keď za žobrácky plat nechce chodiť na týždňovky? Je naozaj sprostý, keď sa za žobrácky plat nechce vrátiť z cudziny? A tam v tej cudzine, tam je čo, lenivý? Išiel tam preto, že je sprostý?

Uvedomte si, že tu chú zamestnávať nie kvalifikovanejších! Lebo od nich, ako aj tu Richter hovorí, už nebudú vyžadovať ani doklady o vzdelaní!

Tak ako sú Slováci menej kvalifikovaní?

A prosím, tak ich dočasne v núdzi o zamestnancov zamestnajte, ale len za priemerný plat a nie za žobrácky a nedržte mzdy dole! Čo za to od tých spoločností dostávate, že im pomôžete držať platy dole, keď je nedostatok pracovníkov a preto už majú stúpať?

Ja to vidím len tak, že politici, ktorí tomu napomáhajú, tak musia brať od tých spoločností úplatky za pomoc pri zháňaní lacných pracovníkov a za tie úplatky títo politici zrádzajú vlastných občanov, ktorým mali stúpať platy a boli by im nutne museli stúpať, keby ich vlastní politici (ktorých ste si sami volili) za tieto úplatky nezradili.

Nech mi nikto nehovorí, že toto robia politici vlastným občanom zadarmo! Musia mať za to od tých spoločností odmeny!

.

Milan Krajniak:

„Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, poďme si rozmeniť to, o čom rokujeme, na číslach. Budem hovoriť presne aj zdroje, aby si to ktorýkoľvek občan alebo aj vy, mohli pekne nájsť a rozkliknúť na internete, aby ste si mohli overiť, kto má pravdu. Prvé čísla, ktoré budem hovoriť, budú o tom, či máme na Slovensku alebo nemáme na Slovensku dostatok pracovnej sily. Na Slovensku máme podľa štatistík, ministerstva práce a sociálnych vecí a pridružených organizácií ako je národný úrad práce, približne 3,5 mil. ľudí v ekonomicky aktívnom veku. To je vek od dvadsať do šesťdesiatštyri rokov. Tak sa to eviduje približne v Európskej únii. Ak od nich odpočítame invalidných a predčasných dôchodcov, ktorých je spolu s mamičkami a oteckami na materskej, približne 400 tisíc ľudí, dostaneme sa na číslo 3,1 mil. ľudí na Slovensku. Ak od nich odpočítame ešte 150 tisíc, približne 150 tisíc evidovaných nezamestnaných, lebo to sú uchádzači o prácu evidovaní, to nie sú všetci nezamestnaní. To sú iba tí, ktorých eviduje úrad práce. Ale v poriadku, odpočítajme ich. Dostaneme sa kdesi na číslo tesne pod 3 mil. ľudí v ekonomicky aktívnom veku. No ale podľa štatistík ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pracuje na Slovensku iba približne 2,5 mil. ľudí.

Kde nám lieta ten pol milión, kde nám lieta? Ja vám poviem kde nám lieta. Oficiálne máme zaevidovaných približne 150 tisíc ľudí, ktorí pracujú v zahraničí, ale vieme o ďalších 150 tisícoch, ktorí sa nezaevidujú, že pracujú v zahraničí, pretože sú to napr. ľudia, ktorí majú exekúcie. Tu by prišli o všetko, v zahraničí si môžu zarábať a pracujú ako môžu legálne, ale nie je to tak, že ich tam nájde exekútor. Na Slovensku máme milión ľudí, ktorí majú exekúcie. Z toho pol milióna má viac ako dve alebo dve a viac exekúcií, ale pozor, máme minimálne 107 tisíc ľudí, a toto sú údaje od exekútorskej komory, ktorí majú sedem a viac exekúcií. Je zjavné, že človek, ktorý má sedem a viac exekúcií, nemôže legálne pracovať aj keby chcel. Pretože už tie exekúcie nikdy nesplatí. Takže ak hovoríme, že na Slovensku máme nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, tak je to lož. My máme dostatok pracovnej sily, občanov Slovenskej republiky, akurát im ekonomické subjekty nie sú ochotné ponúknuť primerané platy. A ako tento problém chceme riešiť? Tak, že umožníme dovoz lacnej pracovnej sily zo zahraničia, ktorá bude robiť za 500,- eur mesačne? Veď to si každý vie predstaviť, keď tu mám Slováka, ktorý bude robiť za tisíc, Srba, Ukrajinca alebo Vietnamca, ktorý bude robiť za 500, koho si ten zamestnávateľ vyberie? 
Druhé fakty. Keď si kliknete na stránku Eurostatu a dáte si tam produktivita práce porovnávaná na hodiny, tak to tam nájdete od roku asi 1990, ale vychádzajme z aktuálnych čísiel, ktoré sú už aktualizované aj v roku 2018, ale vychádzajme z čísiel za rok 2017, ktoré sú fixnuté. Produktivita práce Slováka, Slovinca a Čecha sa pohybuje s desatinkovými rozdielmi na úrovni 81 % priemeru produktivity práce v Európskej únii. To znamená, máme Slovinci, Česi a Slováci máme úplne rovnakú produktivitu práce. A teraz príde tá záhada,

to čudo. Ako je teda možné, že priemerná čistá mzda, ktorú teraz uvediem, a to budú čísla z OECD, aby bolo zrejmé že odkiaľ to mám, je v Česku 900 eur, priemerná čistá mzda v Slovinsku je 1000 eur, len na Slovensku iba čosi vyše 700 eur. Ako je to možné. Niekde asi v tej ekonomike chyba, asi ju máme zle nastavenú. Ja vám poviem kde je chyba a znovu to dokážem na číslach. Tá chyba je v prerozdeľovaní. Zapamätajte si, prosím vás, to slovo v prerozdeľovaní. My nemá problém v tom, že by naša ekonomika nebola dostatočne výkonná. Ale nám nepomôže sa vytešovať, že ekonomika ako celok nám rastie, lebo sa musíme kuknúť, keď vyprodukuje tá ekonomika v tomto roku predpokladaných 90 mld. eur, ako sa prerozdelia.Lebo aj slabšia ekonomika slabšieho štátu, keď dá väčšie percento ľuďom, tak tí ľudia sa budú mať lepšie. Takže naša ekonomika vyprodukuje predpoklade v tomto roku približne, sú rôzne odhady Eurostatu, OECD, Svetovej banky a tak ďalej, približne 90 mild. eur. A teraz si povedzme ako sa to delí, ako sa tento koláč rozdelí. Znovu vás odporúčam, budem vychádzať z čísiel Eurostatu. Posledné fixnuté sú za rok 2017, už sú a j odhady za rok 2018, ale budem vám hovoriť čísla, ktoré keď si kliknete na Eurostat, HDP, tam máte jednotlivé krajiny v rokoch, máte tam ako posledný rok 2017 a keď si v tej tabuľke zakliknete, že aké údaje chcete, máte ich tam asi desať po jednotlivých krajinách. Sú tam náklady na zamestnancov, to znamená to, čo z toho HDP ide na zamestnancov. A teraz si chytíte náklady na zamestnancov, chytíte si HDP celkový jednotlivých krajín, vydelíte a máte podiel. Koľko z tých vyprodukovaných peňazí ide ľuďom, lebo sa to delí na tri časti. Ľuďom, firmám, štátu. Až na výnimky pre zjednodušenie tomu štátu ide v tých štátoch EÚ zhruba okolo 10 %. Niekde ide 10, niekde 9, niekde 13, ale je to približne, približne je to fixná konštanta, nie sú tam až také úplne zásadné rozdiely. Ale v čom sú úplne zásadné rozdiely je to, koľko percent HDP vyprodukovaných peňazí za jednotlivý rok ide zamestnancom, čiže ľuďom a koľko ide firmám. Priemer Európskej únie je 47,5 percenta, ten najväčší, ten najväčší balík ide ľuďom. Veľmi dobre sú na dom Dáni, tam ide až okolo 53 % ľuďom. V Nemecku ide 51 % ľuďom. Slovinsku ide 49 % ľuďom. Rakúsko je zhruba v priemeru, tak ide 47,5 percenta ľuďom. Chorvátsko, ďalšia krajina, ktorá je v tomto našom rozmedzí, tam ide ľuďom zhruba 46 % na platy ľudí.
Ako je to na Slovensku. Presný opak. Na Slovensku ide ľuďom iba 40,4 percenta a firmám zhruba 50 %. Úplne presne opak. A teraz keď som tu hovoril o tom, že platy našich ľudí sú vzhľadom na výkonnosť našej ekonomiky podhodnotené približne o 200 eur, tak to nie je len na základe toho porovnania, že máme rovnakú výkonnosť v slovenskej, českej a slovenskej ekonomiky, ale Česi majú o 200 eur vyššie čisté platy a Slovinci o 300 eur. Už aj toto by stačilo, ale viem vám ten prepočet urobiť ešte inak. Keď si prepočítame, že by sme dávali v tom prerozdeľovaní na platy ľudí iba toľko, koľko je priemer EÚ, že by sme dokázali ten pomer, ako sa prerozdeľuje na tri časti to čo v tomto štáte vyprodukujeme, tak z tých 90 mld. v tomto roku by muselo ísť na platy ľudí o 6,25 mld. eur viac ako na nejde, o 6,25 mild. eur viac. A potom je to jednoduchá matematika. Vypočítajte si koľko ľudí pracuje, vydeľte to 12 mesiacmi a vyjde vám suma vyššia ako 200 eur, vyššia ako 200 eur.
Všetko toto čo hovorím sú fakty, ktoré sú overené a používané zo zdrojov, ktoré používajú všetci rozumní ľudia, ktorí rešpektujú, že asi Eurostat dáva normálne čísla, asi Ministerstvo práce a sociálnych vecí berieme, že neklame a že tam dáva čísla za ktorými si stojí, asi OECD dáva čísla za ktorými si stojí. A ja sa teraz spýtam, keď máme takýto stav, že vieme, že naša ekonomika je podfinancované v pomoci ľuďom. To čo by malo ísť ten podiel, ktorý by mal ísť ľuďom je výrazne nižší, ako by mal byť na základe priemeru EÚ. Pomôže nám v tejto situácii, keď namiesto tlaku na zvyšovanie platov ľudí sem pozveme 10 tisíce ľudí z krajín mimo EÚ. Prečo sme sa tu bavili o Marrákeši, načo sme sa tu o Marrákeši bavili. My sme odmietli Marrákeš, lebo tam bolo napísané, že masová migrácia je zdrojom blahobytu. Ja si to teda nemyslím. Masová migrácia rozvrátila Rímsku ríšu, 500 rokov trvalo Európe kým sme sa dostali na rovnakú civilizačnú úroveň. Masová migrácia rozvracia Slovensku republiku. Pretože máme 300 tisíc ľudí, ktorí robia v zahraničí. A pán minister sa vo svojom záverečnom slove k skrátenému legislatívnemu konaniu priamo priznal, veď on sa priznal o čom tu debatujeme, on to povedal úplne natvrdo. Parafrázujem, aby som od slova doslova to nezopakujem. Povedal, že nás nezaujímajú, tí čo preliezajú ploty, to sú nelegálni migranti, my chceme tých legálnych. My im dáme riadne pracovné povolenia, musia absolvovať zdravotné prehliadky, všetko.
Pán minister práve povedal, áno, vážení občania, mi nepotrebujeme Marrákeš, táto vláda pozvala welcome priatelia, welcome zo štátov mimo EÚ u nás ste vítaní, dostanete pracovné povolenia, skrátime vám všetky lehoty, aby ste u nás mohli pracovať. Namiesto toho, aby táto vláda vítala a hovorila welcome tým 300 tisíc Slovákom, ktorí robia v zahraničí, tak my hovorím e welcome tým Srbom, Ukrajincom, Vietnamcom a ďalším, ste u nás vítaní, poďte k nám pracovať. A teraz jednoduchá ekonomická logika. Musí Volkswagen v Bratislave, Peugeot v Trnave, Kia v Žiline alebo Jaguár v Nitre chce obsadiť ľudí, ktorí mu robia na linke. Má na výber, buď vezme Slováka, ktorý už dnes chce, priemerná mzda je tam teraz 800, 900. Dohodli sa odborári na priemernej mzde v budúcnosti 997, čo ešte stále nie je tých sľúbených 1200 eur, ktoré im sľubovali, ale dobre. To znamená, ten zamestnávateľ si môže vybrať.Teraz sme, rok som o tom hovoril, rok som do toho bil a tlačil, že tých 650 čo im ponúkajú až 720, to teda neni tých 1200. A pritom vláda, to čo schválili, tých 1200 eur, to všetko čo oni od tohto štátu dostali, to by im stačilo na zaplatenie všetkej pracovnej sily na desať rokov. To je celkom slušná pomoc od štátu tomuto veľkému investorovi. Ale dobre, už sme ich za rok dotlačili, že zhruba o 150 eur v priemere museli zdvihnúť platy v Jaguári. A čo teraz urobíme? Uľahčíme, urýchlime, aby mohli povedať, no a prečo by som ja platil teda za 800, 900 tisíc eur,keď tuto môžem platiť Srba alebo Ukrajinca za 500. Prečo by som to robil. Prečo im to umožňujeme. Prečo im to chceme dovoliť? Naozaj tí zahraniční investori, tie cudzie firmy tak krvácajú ako vyplakávajú. A znovu vám poviem číslo overiteľné, pozrite si Finstat, pozrite si ekonomické ročenky Volkswagenu, výročné správy, kde máte analýzy, pozrite si bankové analýzy, štruktúry výrobných nákladov, štruktúry príjmov jednotlivých automobiliek a zistíte, že po tom veľkom zvyšovaní platov v bratislavskom Volkswagene sa dostanú v mzdách a v odmenách pre zamestnancov zhruba na 5,3 až možno 5,6 % z príjmov, ktoré tá automobilka má. Ja som ochotný chápať, že automobilka musí dávať veľké peniaze na vývoj, ja som ochotný chápať, že musí dávať peniaze distribútorovi, ktorý tie autá predáva, ale nie som ochotný chápať, že v Nemecku dajú na tie platy násobné percento, ako dávajú v bratislavskom Volkswagene. Ja nebudem kričať, že bratislavskí zamestnanci Volkswagenu musia mať hneď zajtra 4 tisíc eur ako v Nemecku. Som ekonomický realista. Ale aby mali 1 500 eur hneď, na to tá fabrika už dávno má, už dávno na to tá fabrika má! Ale Volkswagen dobre 5,3 percenta na platy zamestnancov dáva z inkasovaných peňazí. Čo taký Peugeot 3 percentá. Oni majú nejaký nárok plakať, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. To čo je za uhol pohľadu na svet. Nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nemajú dostatok naivnej a hlúpej pracovnej sily, ktorá by išla robiť za také podmienky ktoré ponúkajú.
Trhová ekonomika je o súlade alebo súboji vyjednávaní záujmov. Vždy tu máme záujem zamestnávateľa a záujem zamestnanca. Každé ekonomické číslo, ktoré som teraz povedal preukazuje, že to čo v našej ekonomike ide zamestnancom je výrazne, výrazne podhodnotené len s priemerom EÚ. Nemáme my už na to, aby sme, keď si vezmeme priemer starých členských krajín, nových členských krajín, nemáme my na to, nevedeli by sme dopriať tým našim ľuďom, aby dostali aspoň priemer toho, čo dostávajú ľudia v Európskej únie. A teraz nemyslím finančne v tej konečnej sume, že či to má byť 3 tisíc, 5 tisíc euro. Hovorím v tom podiele. Veď tento štát nerobíme predsa pre automobilky. Nebudujeme ho kvôli tomu, aby sa automobilkám u nás dobre darilo. Robíme to preto, lebo chceme, aby ľudia v tých automobilkách dostali dobré platy. Zafinancovali sme Volkswagen, Peugeot, Kiu, zafinancovali sme Jaguár v poriadku. Bavme sa o tom, či to bolo veľa, málo. Môžme sa o tom baviť a diskutovať. Ale nedovoľme im, aby nás sklamali, že naša pracovná sila, to čo Slováci chcú ako platy, že to je drahé. Neni to drahé. Naši ľudia majú ešte slabé požiadavke, než by na základe vlastnej produktivity práce a výkonnosti slovenskej ekonomiky mohli mať. A koho mi teraz podporíme. Máme tu dva cudzie záujmy, to sú cudzie automobilky, cudzie v zmysle, že ten zisk ony vyvezú von, to si nerobíme ilúziu, že ho sem prídu tí top manažéri a akcionári spotrebovať vo Vysokých Tatrách. To asi nie, to si asi nemyslí nikto. Čiže záujmy cudzích firiem, potom tu máme záujmy cudzích krajín, ktoré prirodzene chcú aby ich ľudia, keď nevedia nájsť prácu doma, aby si ju našli aspoň v nejakej nazvime to spriatelenej krajine. Mne je ľúto tých Srbov a Ukrajincov. Ja chápem, že sem chcú ísť robiť. Ale nebol som zvolený Srbmi do belehradského parlamentu. Ani som nebol zvolený do kyjevského parlamentu. Tak keď som tu, tak obhajujem záujmy našich ľudí, našincov.
A teraz poďme ešte ďalej. Lebo toto sú zamestnanci. Ale prestavme si tých malých a stredných podnikateľov, ktorí nedostanú žiadnu štátnu dotáciu, pretože nevedia vytvoriť naraz 50, 100, 3 tisíc pracovný miest. Ale dane musia platiť a odvody musia platiť jak murovatí. Ako sa oni majú na to pozerať, keď vidia, že keď si veľká automobilka, alebo veľký investor zapýta dostane čokoľvek. A on nedostane nič. To je fér, veď buďme iba fér k tým našim ľuďom. Dneska tá ekonomika ako celok vyprodukuje dosať na to, aby sa ľudia mali dobre, aby to aj pocítili na svojich peňaženkách. Ale štát musí veľmi tvrdo nebyť na strane tých veľkých automobiliek a zamestnávateľov, ale dne musí byť na strane ľudí. Ešte raz zopakujem tú základnú matematiku. V Česku pri rovnakej výkonnosti ekonomiky ako máme my na Slovensku, pri rovnakej produktivite práce priemerná čistá česká mzda je 900 eur, u nás 700 eur. Prečo? Niekde je chyba. Niečo asi …“

.

To niečo je, že táto koalícia musí byť tými cudzími spoločnosťami podplácaná!

Nehovorte mi, že niekto normálny by mal záujem stláčať platy a dávať zarobiť chudákom z iných štátov za žobrácke platy, lebo tak veľmi chce pomôcť automobilkám.

Za takúto zradu majú svoje odmeny! A určite za ich zisky na zderstve na Slovensku, nejaký podiel na zisku. Pre nich možno smiešny, ale pre našich politikov dosť na to, aby im bolo jedno, ako vás nechajú ožobráčiť!

Ale oči sprostým zalepia tým, že vám dajú obedy zadarmo.

Keby táto vláda mala záujem, aby tu ľudia nežili v núdzi, tak nebude spolupracovať s automobilkami na ožobračovaní robotníkov a za 200 eur, o ktoré určite môžu zdvihnúť platy, si nekúpia len obedy, aj to len ako žobráci na prídel.

.

Text z archívu schôdzí NRSR:

http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/7/38?id=201839

.

Predchádzajúca 1.časť

2.časť

.