„Uprostřed léta roku 1964 byla atmosféra nad Tonkinským zálivem napjatá. Zátoka se rozprostírá mezi oblastí kolem hlavního města severního Vietnamu, Hanojí, a ostrovem Hainan (Chaj-nan). V občanské válce mezi oběma Vietnamy tehdy znovu docházelo k přestřelkám.

Na jihu působili vojenští poradci z USA a americké válečné lodě hlídkovaly na dohled od severovietnamských břehů, ale od otevřeného vstupu do války se USA držely dál.

Všechno změnil až incident v Tonkinském zálivu.

Poslední červencový den 1964 vplul do Tonkinského zálivu Maddox, který měl jasný úkol.

Krátce před třetí hodinou odpolední 2. srpna, když už křižník nabíral jihojihovýchodní kurz, došlo k dramatickému vyostření situace.

Ve vysoké rychlosti, až čtyřicet uzlů, se ke křižníku začaly přibližovat tři torpédové čluny. Jejich posádky zřejmě považovaly americkou loď za mateřské plavidlo flotily jižního Vietnamu, která v Tonkinském zálivu rovněž operovala. V každém případě začali Severovietnamci útočit.

Řetěz událostí

Přes všechny pochyby se po událostech ze srpna 1964 rozběhl řetěz událostí, na jejichž konci bylo masivní nasazení amerických vojáků ve Vietnamu. Prezident Johnson ještě v noci 4. srpna 1964 amerického času vystoupil s rozhlasovým projevem, ve kterém popsal útok severovietnamských plavidel na americké lodě a zároveň mluvil o právu na vojenskou odplatu.

To byla ale jen předehra americké účasti ve válce ve Vietnamu, kterou formálně umožnila takzvaná Tonkinská rezoluce, kterou schválily obě komory Kongresu 7. srpna 1964. Nebyla sice formálním vyhlášením války, prezidentovi ale umožnila nasadit tolik vojáků a techniky, kolik on sám považoval za nutné.

Američtí velitelé postupně k útokům využili prakticky celý letecký arzenál – od stíhaček z letadlových lodí až po mohutné bombardéry B-52, jež si na vietnamském nebi odbyly bojovou premiéru. Celkem svrhli Američané na Vietnam na 45 milionů tun bomb i miliony litrů chemikálií, včetně neblaze proslulého herbicidu Agent Orange.

Válka ve Vietnamu si podle odhadů vyžádala v letech 1954 až 1975 životy asi dvou milionů vietnamských civilistů. Ve Vietnamu padlo 58 tisíc Američanů a dalších 300 tisíc utrpělo zranění.

Že 4. srpna 1964 stříleli dva americké torpédoborce na fantomy, se americká veřejnost dozvěděla až roku 1971. Stalo se tak díky přísně tajným dokumentům Pentagonu (Pentagon-Papers), které zveřejnil americký vojenský analytik Daniel Ellsberg. Šlo o dosud nejvýznamnější počin whistleblowera.“

Největší porážka USA začala torpédy a palbou na fantomy

„V létě 1964 zaútočily severovietnamské rychlé čluny na americký torpédoborec USS Maddox. Krátce poté se USS Maddox a další torpédoborec USS Turner Joy bránily v Tonkinském zálivu dalšímu, tentokrát domnělému útoku. Prezident USA Lyndon B. Johnson toho využil k legalizování vojenské pomoci jižnímu Vietnamu a útoku na jeho severního souseda. Pro Spojené státy válka skončila zdrcující porážkou.“

https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/asie-a-oceanie/nejvetsi-porazka-usa-zacala-torpedy-a-palbou-na-fantomy_314279.html

„Incident v Tonkinskom zálive alebo jednoducho Tonkinský incident je názov pre dva rôzne ozbrojené incidenty medzi USA a Vietnamskou demokratickou republikou počas Vietnamskej vojny. 2. augusta 1964 sa americký torpédoborec zaplietol do prestrelky s troma hliadkujúcimi severovietnamskými torpédovými člnmi, pričom jeden potopil a jeden ťažko poškodili.

Druhý konflikt sa mal odohrať o dva dni neskôr, 4. augusta, kedy údajne severovietnamské lode bez príčiny zaútočili na americké plavidlá v medzinárodných vodách Tonkinského zálivu. Až v roku 2005 boli americkým Národným bezpečnostným úradom odtajnené materiály z vyšetrovania tohto druhého konfliktu z ktorých vyplynulo, že išlo o omyl samotných Američanov a severovietnamské námorníctvo 4. augusta na nich vôbec nezaútočilo^[1].

Zatiaľ čo prvý incident americký prezident Lyndon B. Johnson odsúdil a varoval Severovietnamcov pred nevyvolanými útokmi, druhý falošný konflikt mal za následok schválenie Rezolúcie o Tonkijskom zálive, ktorá sa stala právnym podkladom pre vstup USA do vojny proti Vietnamskej demokratickej republike

Vtedajší americkí politici a neskôr historici však nebrali do úvahy aj ďalšie akcie pod programom Operačného plánu 34-Alfa, ktoré Tonkinskému incidentu priamo predchádzali. Noc pred útokom na severovietnamské zariadenia na ostrovoch Hon Me a Hon Ngu, boli do Severného Vietnamu vyslaní tajní agenti, ktorých však odhalili. Ďalšiu noc zaútočili dva bombardéry na pohraničné základne severovietnamskej armády.

Údajný druhý útok

Reakcia Spojených štátov

O 11:34 vystúpil prezident Johnson naživo s prejavom,^[13] v ktorom popisoval útok severovietnamských plavidiel na dve americké vojenské lode USS Maddox a USS Turner Joy, pričom sa dožadoval možnosti prevziať na seba oprávnenie na vojenskú odplatu.^[14]

Prvý útok (2. augusta 1964) na USS Maddox mal byť podľa neho vyvolaný Severovietnamcami. 4. augusta bol hlásený ďalší útok a po leteckom protiútoku Američanov bol riadený prezidentom. Američania mali napadnúť Severovietnamcov ako odplatu, pričom podľa Johnsona potopili dva vietnamské člny.^[14] Johnsonov prejav vykresľoval udalosť, ktorá „ukazovala Hanoi, resp. Ho Či Mina ako agresora a ktorá stavala Spojené štáty do akceptovateľnej roly brániaceho sa.“^[13]

Tvrdil, že akcie Spojených štátov boli protiústavné a boli „skôr akciami vojny, ako akciami obrany.“^[16]

Prekrútenie udalosti v USA

Rôzne mediálne zdroje, vrátane Time, Life a Newsweek uverejňovali v auguste rôzne články týkajúce sa incidentu. Time napríklad napísal: „Skrz temnotu, zo západu a juhu… votrelci opovážlivo vpadli… na jmenej šesť z nich… začali strieľať na torpédoborce automatickými zbraňami, tentoraz zo vzdialenosti 2 000 yardov.“^[18] Time ďalej písal, že „nie je pochýb o názore admirála Sharpa, že Spojené štáty budú musieť na útok odpovedať,“

Toto si všimnite, že tomu slúžili MÉDIÁ ako vojnychtivé, lebo takýmto cieľom slúžia niektoré aj dnes – doslova na zavlečenie do vojnového konfliktu alebo lokálnej vojne v Európe.

„Séria incidentov ako zámienka na zatiahnutie USA do vojny sledovala popudenie verejnosti proti Severnému Vietnamu, ako aj amerických politikov, ktorí mali volať po vystupňovaní vojny.^[19]„

Nie je to tak aj dnes?

„Severovietnamský generál Vo Nguyen Giap vyhlásil, že hliadky Desoto boli poslané do Zálivu, aby vyprovokovali Severný Vietnam k zámienke na vystupňovanie vojny.^[19] Viacerí vl ádni úradníci zastávali podobný názor.^[19] Americkí politici a stratégovia plánovali provokačné akcie proti Severnému Vietnamu už dlhšiu dobu. Po vojne povedal americký diplomat George Ball britskému novinárovi, že „v tom čase veľa ľudí hľadalo zámienku na začatie bombardovania.“^[19] Sú dôkazy, že tieto plány existovali ešte pred Incidentom v Tonkinskom zálive.“

Dala mu právo „uskutočniť všetky potrebné kroky, vrátane použitia ozbrojených síl, na asistenciu ktorémukoľvek členovi Spoločnej obrannej zmluvy Juhovýchodnej Ázie požadujúcemu pomoc v obrane jeho slobody.“ Táto rezolúcia slúžila Spojeným štátom ako legálne ospravedlnenie vystupňovania americkej účasti vo Vietnamskej vojne.“

https://sk.wikipedia.org/wiki/Tonkinsk%C3%BD_incident

„Symbolom zverstiev sa stala Pulitzerovou cenou ohodnotená fotografia Eddieho Adamsa z druhého dňa ofenzívy, ktorá ukázala popravu väzňa Vietkongu generálom Nguyen Ngoc Loanom v uliciach Saigonu. Ďalším symbolom vojnovných útrap bol masaker vo vietnamskej dedine My Lai, kde v marci 1968 príslušníci americkej námornej pechoty zavraždili asi 500 neozbrojených civilistov, vrátane 170 detí.“

https://history.hnonline.sk/studena-vojna/1685179-utok-komunistov-americania-odrazili-aj-tak-to-vsak-bol-zaciatok-ich-konca-vo-vietname

Dokumenty přinášejí novou pravdu o Vietnamské válce

„Nejnovější obrat v pohledu na působení amerických vojsk v jihovýchodní Asii přinášejí nově odtajněné dokumenty z Národní bezpečnostní agentury, o které požádala Federace amerických vědců (FAS).

McNamara si vymýšlel

Nejzásadnější jsou ale informace o incidentu v Tonkinském zálivu z roku 1964. Tehdejší americký ministr obrany Robert McNamary severovietnamské síly obvinil z útoku na americké lodě.

Důkazy posléze předložil Kongresu a prezident Lyndon Johnson vedl zemi do války.

Podle FASu šlo – viděno očima amerického rádiového zpravdoajství – o lež. Nejen že důkazy o nočním útoku neexistovaly, hlavně k němu vůbec nedošlo.“

https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/dokumenty-prinaseji-novou-pravdu-o-vietnamske-valce/r~i:article:518412/?redirected=1543328086

Rozhovor s Chmelárom:

„Netreba však zabúdať na dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom z roku 2003, ktorá umožňuje plavidlám oboch týchto krajín voľný pohyb v priestore Azovského mora a Kerčského prielivu.“

„To je dohoda pred odtrhnutim Krymu. Mapka vam ukazuje, ako teraz chapu svoje pobrezne vody Rusi.“

„Rozumiem tomu, ako svoje pobrežné vody vnímajú Rusi. Nerozumiem však, ako to súvisí s dohodou z roku 2003. Pretože bez ohľadu na to, či je Krym ruský alebo ukrajinský, tak by dohovor z roku 2003 mal (aspoň podľa mňa) stále platiť (keďže som nepočul o tom, že by ho ktorákoľvek strana vypovedala). A v dohovore sa hovorí o voľnej plavbe v Azovskom mori a Kerčskom prielive, bez ohľadu na to, či tá daná časť mora prislúcha Rusku alebo Ukrajine. (Budem veľmi vďačný za prípadné objasnenie)“

„No to vobec nie je take jednoduche. Z pohladu Ruska (vid mapku) ukrajinske vojnove lode vstupili do ruskych pobreznych vod a Moskva musela reagovat. Slovensko a vobec cela EU sa vsak nemoze postavit na stranu Ruska, lebo by tym de facto uznali, ze Krym patri Rusku. Kyjev zasa musel vediet, ze ist tam za tejto situacie je jednoznacna provokacia. Branit sa tym, ze dohovor z roku 2003 stale plati ma rovnaky vyznam ako branit sa tym, ze Krym je stale ukrajinsky, tak si tam urobme vojenske manevre. Z pravneho hladiska sa o tom da teoretizovat, ale co je to z politickeho a vojenskeho hlasiska? Cista provokacia.“

„Prosim Vas pekne… mozete si s nejakymi dohodami oblepit zachod, ked su obe krajiny vo vojnovom stave. Poslat do spornej oblasti na spacir tri vojnove lode je cista provokacia ako vysita, nech si to obkecate ako chcete. Preto by sme mali zostat v tomto spore neutralni.“

„Možno som to len nezachytil, ale p. Chmelár anexiu Krymu odsudzujete alebo s nou súhlasíte?“

„Vyjadril som sa k tomu tolkokrat, az je to unavne. Pripojenie Krymu k Rusku je jednoznacne porusenie medzinarodneho prava. Bodka. Slovenska republika tento krok principialne nemoze uznat z rovnakych dovodov ako neuznala odtrhnutie Kosova, lebo takyto precedens by mohol destabilizovat juzne Slovensko.

Ako reagujete na to pan Chmelar, ze podla najnovsie zverejnenych informacii je jasne, ze prezident Porosenko zo zavedenia stanneho prava nebude mat skoro ziaden osoh? Ci stale za to vinite jeho?“

„Tak, ze na rozdiel od Vas nezeriem vsetko, cim nas krmia mainstreamove media, nie som odkazany na ideologicky predzute interpretacie udalosti, ktore vy nazyvate informacie a overujem si fakty. Samozrejme, ze z tejto situacie najviac tazi Porosenko. Zatial.“

SME tvrdí konšpiráciu, že Ukrajinci sa priznali len preto, že určite boli vydieraní a preto v priznaní podľa nich len klamali:

„Rusi zverejnili video, kde sa Ukrajinci priznávajú

Ruská tajná služba FSB zverejnila zábery z výsluchu troch členov posádok zajatých ukrajinských lodí, ktorí sa priznávajú, že narušili ruské hranice a vplávali do ruských výsostných vôd. Jeden z nich podľa agentúry AP zjavne čítal pripravený text z čítacieho zariadenia.

VELITEĽ UKRAJINSKÉHO NÁMORNÍCTVA IHOR VORONČENKO V UKRAJINSKEJ TELEVÍZII VYHLÁSIL, ŽE ZAJATÍ NÁMORNÍCI BOLI NÁTLAKOM DONÚTENÍ K NEPRAVDIVÝM PRIZNANIAM.“ JA TÝCH NÁMORNÍKOV Z (DELOVÉHO ČLNA) NIKOPOLU POZNÁM, VŽDY TO BOLI ČESTNÍ PROFESIONÁLI ZNALÍ REMESLA. TO, ČO TERAZ TVRDIA, NIE JE PRAVDA,“ ZDÔRAZNIL. UPOZORNIL, ŽE DVAJA Z NÁMORNÍKOV POCHÁDZAJÚ Z ANEKTOVANÉHO KRYMU, KDE ŽIJÚ ICH PRÍBUZNÍ, A TAK SA NÁTLAK DAL OČAKÁVAŤ.“

https://svet.sme.sk/c/20971189/spor-ukrajina-rusko-na-zadrzanych-lodiach-boli-aj-ukrajinski-tajni.html

.

Som prekvapený, čo tu poniektorí diskutéri popíšu na jednu či druhú stranu. Prahnúci po vojne ani nevedia, o čo žiadajú. Viete si vy pisálkovia vôbec predstaviť, čo by taký konflikt predstavoval? To by ste nepriali hádam nikomu a predsa sa tým oháňate. Predstavte si, že by vaša rodina mala tak trpieť, vaše deti nemali čo jesť a pod.

A bohužiaľ novinár i ešte prilievajú na oheň. Tí prví by mali mať záujem o vyrovnané spravodajstvo. Zamyslime sa aspoň na chvíľu, kde toto všetko speje a povedzme vojne nie. Nenechajme sa len sprosto využiť na negatívne ciele hŕstky ľudí.“

„A to video je kde? (o ich priznaní)

Ale vojnoví štváči tam vypisujú aj takéto a volajú po vyhlásení vojny Rusku:

„POZOR, TÁTO OTVORENÁ PROVOKÁCIA RUSKA JE JASNÝ DOVOD NA VYHLÁSENIE VOJNY. Pričom kľúčové slovo je OTVORENÁ. Žiadne porušovanie práva zelenými mužíkmi. Rozkazy z Moskvy vojnovým lodiam. V podstate Rusko začalo otvorenú vojnu voči Ukrajine.“

.

R. Chubijev:

„Takéto medzinárodné pravidlá platia všade na svete, a v prípade, ak by sa napríklad jachta s dovolenkármi priblížila k vojenskej základni NATO, alebo by prenikla do vojenských vôd napríklad v Stredomorí a nereagovala na komunikáciu na medzinárodnom 16 kanáli, môžu ozbrojené sily jachtu zničiť, alebo obsadiť.

Pre Američanov a Ukrajincov by bolo najlepšie, ak by Rusi ukrajinské člny rozstrieľali. Vtedy by ukrajinskí námorníci splnili úlohu sakrálnej obete a tlak na Rusko by sa mohol výrazne zvýšiť. Rusi však reagovali primerane a ukrajinských námorníkov nezlikvidovali. Tí už teraz chápu, že zostali na žive len na základe toho, že Rusi sa rozhodli zachrániť ich životy.“

.