malinova

To je otázka, ktorá najviac zaujíma liberálkov, prečo ľudia neveria médiám.

Rovno tu máme príklad, čo presne by nemali médiá robiť, ak nechcú stratiť dôveru aj zostávajúcich percent čitateľov alebo divákov.

Denník N a v jeho mene Kernová chcela skritizovať politické názory vysokoškolského pedagóga a bezpečnostného analytika. Keby sa nachádzala v obyčajnej diskusii, tak má dodržiavať kódex diskutujúceho a rozoberať argumenty a fakty, prečo s jeho politickými názormi nesúhlasí a považuje sa za diskusný faul, útočiť proti jeho argumentom tým, že bude napádať jeho osobu – kto on je, s kým sa stretol, kde bol a všetko iné od veci a myšlienok s ktorými nesúhlasí.

Keby naozaj mala dobré argumenty alebo fakty, prečo sa tento človek mýli a píše alebo hovorí hlúposti, tak používa argumenty a nie útoky na jeho osobu. Keď ich nemá diskutujúci a miesto toho útočí na autora, pomyslíme si, že ich nemá a preto je odkázaný len na útoky na autora, ako naopak neschopný diskutujúci. Keď ich nemá novinár, je to už niečo iné? Ako to vidia čitatelia alebo diváci? Len rovnako, že taký novinár je neschopný novinár, ktorý nemá argumenty a preto ako neschopný je odkázaný len na osobné útoky. Toto ľu dia vidia a preto prestávajú veriť takým novinárom, takým novinám a takej televízii. Aj posledný jednoduchý človek toto vie, že kto nemá argumenty a je odkázaný len na útoky, tak preto, lebo argumenty nemá. Nemá nič, s čím by vedel vyvrátiť to, s čím len nesúhlasí alebo si nepraje počuť.

Takže v tomto príklade novinárka útočí na človeka s ktorým nemá zhodné politické názory tým, že nerozoberá jeho názory, ktoré chce vyvrátiť ale snaží sa ho spoločensky zlikvidovať, že je pochybný, že je šarlatán, lebo tam bol, s tým bol. Keby bola tetkou na dedinskej lavičke, tak používa argumenty – Never jej, lebo sa stretáva s pochybnými ľuďmi a vieš, čo spravila voľakedy? Toto veľmi dobre poznajú aj jednoduchí ľudia aj od tých tetiek na dedinských lavičkách, že argumenty – dôkazy žiadne, len ohovaránie a všetci vieme, koľko je v tom klamstiev, keď neexistujú argumenty a musia sa ohováračmi nahrádzať takouto omáčkou.

V jej článku nenájdete jediný argument k téme, čo jej vlastne konkrétne vadí na jeho politických názoroch, čisto len samé útoky na autora týchto myšlienok. 

A určite nie preto, že nejaké má, pretože inak by ich použila a zjavne je teda odkázaná len na jeho ohováranie a spoločenskú likvidáciu – neverte mu – je to šarlatán, je to pochybný človek.

Za toto sú novinári platení? Za spoločenské ohováranie ľudí, keď s ich politickými názormi osobne nesúhlasia? Nemali by mať schopnosť rozoberať ich argumenty, keď nie sú pravdivé? Nemali by sa venovať témam o ktorých píšu?

Hľadala som, čo jej na tom človeku môže vadiť a našla som toto, kde ten človek hovorí toto:

“Je paradoxné aj smutné, že podľa niektorých predstaviteľov opozície je takmer osudovým bezpečnostným problémom pre Slovensko základňa Nočných vlkov, ktorí nevykonávajú nijaké vojenské aktivity a pôsobia v protifašistickom duchu. Ale to, čo robia extrémistické sily nacistického a fašistického zamerania na Ukrajine, či ako sa šíria tradície SS v Lotyšsku a inde, ich nezaujíma,“ reagoval na vyjadrenia Budaja a ďalších politikov pre portál napalete.sk bezpečnostný analytik František Škvrnda.

Žiaľ, ide aj o výsledok toho, že po vstupe do NATO sa Slovensko muselo podriadiť cudziemu bezpečnostnému modelu. Ukazuje sa, že po čase u časti obyvateľstva vyvoláva pocity neistoty. Ozbrojené sily sú jedna vec, a pocit istoty občanov pod vplyvom ich dlhodobého skresleného informovania o bezpečnostných hrozbách, je druhá záležitosť,” uzavrel František Škvrnda.“

A máme vymaľované, prečo jej tento človek vadí, keď si dovolí šíriť takéto názory s ktorými liberálkovia s inou politickou objednávkou nesúhlasia. To môžu kľudne, ale aj novinár a nielen bloger alebo diskutujúci, by sa mal namáhať a ráčiť používať argumenty proti názorom a tvrdeniam s ktorými nesúhlasí. Tiež tým porušuje kódex novinára, že v diskusii s opačnými názormi sa používajú argumenty a nie osobné útoky. Ale zrejme je to tak, že také kódexy platia len na blogerov a diskutujúcich, pričom novinári už asi žiadny nemajú a celkom kľudne môžu byť tak neschopní, aby miesto tém riešili autorov – Keď nesúhlasím s nejakými politickými myšlienkami, tak poohováram a spoločensky sa budem snažiť zlikvidovať autora zastrašovaním. Všetci to predsa veľmi dobre poznáme aj z diskusií.

Prečo potom očakávate, že niekto takým novinárom bude veriť? Ľudia sú slepí a nevidia, že nevedia vyvrátiť tie argumenty? A že sú odkázaní pre nedostatok argumentov, čo by to vyvracali, len na osobné útoky? Tým ako čitateľov podľa vás presvedčia, že nejaké mali? Že mali to vôbec čím vyvrátiť, čo sa im len nepáči počuť?

Kernová zbytočnosť diskusie a zbytočnosť používať argumenty vysvetľuje v svojom članku cez inú citovanú osobu:

„„V takejto diskusii sa jednoducho nedá dosiahnuť objektivita, pretože pod tlakom rôznych výmyslov a dezinformácií ste nútení ich neustále vyvracať … strašne ťažko sa diskutuje, pretože všetko sa relativizuje, všetko sa spochybní a tým pádom to nie je relevantná diskusia na odbornej úrovni,“ povedal mi po relácii analytik SSPI Krupa.“

Vlastne v svojom článku, ako novinárka hovorí, že sa ani nebude obťažovať používať argumenty, keď s niečim nebude súhlasiť, pretože je to veľmi ťažké, keď niekto má potom protiargumenty, na ktoré musíte reagovať a to vás zdržuje. Chce ľahkú diskusiu, kde jej nikto (a ďalším) nebude dávať príliš opozičné argumenty.

To je niečo, čo všetci dobre poznáme od diskutérov typu – Nemáš pravdu, vedel by som ti to vyvrátiť, ale nebudem sa s tebou zdržovať, lebo si blbec, ale na tvoje urážky sa zdržovať budem!

Všetci to poznáme, s niečím nesúhlasíme, máme aj argumenty, ale nechce sa nám ich písať alebo hovoriť, niekoho o tom presviedčať. Vtedy mlčky prechádzame ďalej a sme si vedomí, že sme nič na ich vyvrátenie neurobili. A to je presne ten moment, ktorý novinárom chýba, že si neuvedomujú, že celkom NIČ na ich vyvrátenie neurobili. A potom sa len čudujú, že ľudia veria tomu, čo vyvrátené žiadnymi argumentami nebolo! Takže preto tomu veria ďalej. Novinári sa ich nenamáhali vyvracať! Venujú sa len snahe o spoločenské znemožnenie autorov a ich zastrašovanie, aby svoje politické názory nikde nehovorili, v opačnom prípade budú v médiách na výstrahu pre celú spoločnosť prepieraní ako šarlatáni a blázni. Takto sa im vlastne len vyhrážajú novinári v zmysle dedinských tetiek – Inak ťa všade poohováram a spoločensky znemožním, aby sa už nikto ďalší toto tvrdiť neodvážil! 

Argumentovať k politickým názorom nebudú, lebo vraj je to ŤAŽKÉ a vraj je to zdĺhavé. Argumenty mať preto podľa nich nemusia, predstavujú si, že postačí len zastrašovanie iných politických názorov a mediálny hon na oponentov ich zničením.

A ako rozmýšľa obyčajný človek, bežný čitateľ a bežný divák? Keď je to také ťažke, nájsť proti tomu argumenty, potom je to pravda! Môžem tomu veriť práve preto, že vyvrátiť to argumentami je nesmierne ťažké, nedokážu to ani novinári a preto je to zaručene pravda. Sú to argumenty, ktoré NEMAJÚ PROTIARGUMENTY, výlučne len zastrašovanie.

„Tu sa jasne ukazuje v čom je problém: ona nerozumie tomu, o čom píše. Talibanci totiž z princípu nechápu obsah slova politika. Už Bismarck hovoril: „Politika nie je exaktná veda… je to umenie možného.“ Marxisti to nechceli akceptovať, jednu svoju disciplínu dokonca nazývali „vedecký komunizmus“. A títo neomarxisti to majú podobné, keď za jediný objektívny „vedecký“ politický názor považujú to, k čomu dospeli ich ideológovia z mimovládnych organizácií, súkromných či menej sú kromných politologických inštitútov a iných pobočiek bratislavskej kaviarne. Lenže pravda je taká, že na rozdiel od exaktných vied, v politike neexistuje správny a nesprávny názor, pretože každá politika sa začína od slov „my chceme“.

A ak si niekto myslí, že jeho názor je správnejší, o to väčšia výzva je potom pre neho, aby prinášal dôkazy, vyvracal omyly a presviedčal. V demokracii niet inej cesty k politickej pravde.

Takže môžeme pani Kernovej odkázať: nie, pri odbornej medicínskej debate nemá proti lekárovi stáť šarlatán. Ale pri politickej debate má proti systémovému politikovi stáť aj reálne opozičný. A pri politologickej debate má proti liberalisticky naladenému ideológovi stáť človek s opačným pohľadom. A že ich debata nebude ľahká? No tak nebude. O to lepšie pre diváka.“

https://www.hlavnespravy.sk/miroslava-kernova-v-clanku-dennika-n-znevazuje-vysokoskolskeho-pedagoga-ktory-mal-v-rtvs-vyvazit-nazory-je-prorusky-trol/1479990

Viete, prečo by som nemohla robiť dealera aj keby mi to veľmi dobre zaplatili?

Musela by som tie výrobky nejako obhajovať a presviedčať ľudí o tom, prečo sú dobré. Musela by som im sama veriť, že sú dobré.

A to ako, keď väčšinou prídete na to, že je to oblb? Ako presvedčíte iných, že je to dobré, že je to fantastické, keď si to sami nemyslíte? Chýba vám aspoň sebaoklamanie, aby ste niečo nepredávali s pocitom – Veď ja klamem a musím klamať. Teda minimálne zatajovať, že to až také fantastické nie je…

Chýbajú vám argumenty a môžte byť maximálne papagájom…

Všetci to poznáme, zavolá nám na mobil dealer a spýta sa, či máte minútku čas…

Raz som takto povedala jednej dealerke, že mňa to nebaví počúvať a zostala som šokovaná, že mi celkom spontánne a úprimne na to povedala:

„A myslíte si, že mňa to baví?“

Uvedomila som si, že chuderka, musí sa nejako živiť, iste inde žiadnu prácu nezohnala a dala sa na toto, ako sa mohol dať ktokoľvek z nás v núdzi. Možno na sekundu som zaváhala, či si ju nemám vypočuť, aby ona mala prácu za ktorú je platená. Ale bola to len sekunda charakterizujúca tieto obchody, že to nebaví ani samotných predavačov, lebo ani oni nie sú presvedčení, že predávajú niečo dobré, čo by ich bavilo. Musí, ona musí, keď chce prežiť a ja kvôli jej praci ju počúvať nebudem.

A presne takto mi pripadajú aj novinári. Preto nemajú argumenty, lebo ich to ani nebaví a nie sú o tom ani sami presvedčení, inak by ich mali a zneli by celkom inak. Vôbec by sa im to nezdalo ani ťažké, ani zdĺhavé, keby tým témam, ktoré majú predať, naozaj verili.

Nehovorím, že vždy, lebo môžem dohľadať, aký bol už neviem ktorý liberálko z dnešného Denníka N nadšený za vojnu v Iraku. Že ako bude Bush víťazne v leteckej kombinéze vystupovať z lietadla… Krk by som dala za to, že on to prežíval akokeby to bola počítačová hra a on mal šestnásť.

.