malinova

Pacil sa mi film a zabudla som, ako sa vola, kde jedna zena neustale vykopavala mrtvolu vysokopostaveneho komunistu z hrobu a popri tom piekla umelecke torty. Bol s nou aj sud, preco jeho mrtvolu neustale vykopava, ze tento clovek si nezasluzi ani v zemi hnit. 

Nic viac vam o tom filme nepoviem, lebo som ho videla velmi, velmi davno a napriek tomu nikdy nezabudnem na tuto myslienku a odvahu tejto zeny, ze ona ho zakazdym z toho hrobu vyvliekla, ako mrtvu vystrahu – nenecham to tak!

Takze, urcite by som mala pochopenie pre akehokolvek cloveka, nielen pre umelca, ktory by bol strhaval len preglejky s kosakom a kladivom uz cele desatrocia dozadu. Doteraz ich nemal kto? Alebo az teraz sa to hodi, ked tu mame tu protirusku hysteriu? Alebo az teraz sa to moze, ked uz je vladna koalicia zadobre s intelektualnym vykvetom pre spolocne ideologicke ciele?

Keby sa tak fajnovo uz nezhodli, asi by to ziadny umelec neriskoval, ze naozaj za to bude naozajstne stihanie. Ale toto umelcovi nevycitam, ze si pockal na vhodnu dobu, ked mu to pre toto prejde. 

Vazila by som si takych umelcov, keby sa zaujimali o sucasne utlacanie a sucasne vnucovanie totality, ale to tazko mozme od nich cakat, ked aj dnesni umelci drzia hubu, krok a vietor a pracuju zas pre novu propagandu, aby mohli tvorit a byt uspesni. Kto by sa teraz ozval, zas by bol outsider, ktory nepochopil novu dobu s novou propagandou. Takym urcite nikdy ludia netlieskali a nikdy za nich ani peticie neboli. Takymi cinmi si nikdy neurobili slavu, ktorej by sa nebala umelecka smotanka tlieskat. 

.

Najlepsi komentar, co som k tomu citala, aj s vynikajucim odkazom, je tento:

„Cele mi to pripomina epizodu zo serialu 30 pripadov majora Zemana – Klauni.

O umelcoch, ktorych nemozno stihat, lebo stoja na „spravnej strane“ 🙂

.

https://www.youtube.com/watch?time_continue=76&v=tLoJyJkxbkI

.

Videla som len par casti Zemana a tuto cast som nepoznala a volakedy by mi to ani nic nepovedalo. To az prave dnes!

Odporucam vam, pozriet si prave tuto cast tohto stareho serialu, lebo neuverite, kolko to ma spolocneho s dneskom a s dnesnym obrazom dnesnych umelcov – propagandistov. Vydrzte ten trochu zdlhavy a nudny zaciatok, lebo dalej je to ako o sucasnosti a sucasnych umelcoch, aki su to klauni, vezuci sa na propagande o slobode. Myslim si, ze rovnake spinavosti sa deju aj teraz, ze ta dvojtvarnost umelcov – propagandistov je uplne charakterovo pre tu propagandu rovnaka a ze rovnako tak moze byt z toho mnohym aj zle, co su k nej nuteni rovnakym stadom uvedomelych.

.

z komentarov pod tym:

„Ako by ich jedna mater mala…“ 

.

Dalej prekvapil Chmelar, najma tymito slovami (ten clovek proste ma odvahu ist proti takejto intelektualnej elite):

„Na tomto mieste treba pripomenúť, že to, čo robia Kalmus s Lorenzom, robia v Poľsku a Pobaltí len neofašistické tlupy. Nepovažujem za náhodné, že toto demolačné duo v lete 2014 zneuctilo aj pamätnú tabuľu dvom slovenským vlastencom, ktorí padli v boji proti banderovským bandám. Ľuboš Lorenz dokonca 26. februára 2015 na sociálnej sieti tento čin obhajoval spôsobom sebe vlastným, keď napísal, že banderovci boli len chudáci, nie zločinci, že všetky zločiny boli zinscenované, že obyvateľov severovýchodných obcí nevraždili a že sa tešili ich porozumeniu… Je naozaj pozoruhodné a príznačné, že pod túto drzú lož pridal svoj lajk aj „bojovník proti dezinformáciám“ (v skutočnosti však slovenský Joseph McCarthy) Juraj Smatana. Obhajovať vyčíňanie banderovcov je o to trápnejšie, že ešte dnes žijú ľudia v Zboji, Novej Sedlici, Kolbasove a ďalších obciach severovýchodného Slovenska, ktorí zažili masakre týchto fašizoidných bánd. Keď k tomu dodáme, že Lorenzovým najobľúbenejším tričkom je to s veľkým znakom NATO – teda organizácie, ktorá má na svedomí viac ľudských životov ako celé štyridsaťročné komunistické panstvo v Československu – azda pochopíme, že tento duševne vyšinutý človek nie je nijakým bojovníkom za slobodu, ale len prvoplánovým antikomunistom, akých nájdeme plno v každej bunke ĽS NS.

.

A tak sa nám na pozadí tejto kauzy v plnej miere obnažilo dramatické rozdelenie slovenskej spoločnosti a falošná póza tých, ktorí sa vyše štvrťstoročia snažia presvedčiť verejnosť, že tu prebieha akýsi boj dobra proti zlu, že oni sú tí slušní, morálne vyspelí a vzdelaní, ktorí bojujú proti neslušným, mravne zaostalým a nevzdelaným. Nikto tak za uplynulé obdobie nezdiskreditoval a nezdevalvoval slovo „slušnosť“ ako tí, ktorí sa ním najviac oháňajú a ktorí sa teraz nie náhodou postavili za recidivistického výtržníka (Štefan Hríb, Peter Zajac, František Šebej a ďalší). Úplné dno prerazil novinár Eugen Korda s článkom Dajme tú „osloboditeľskú“ pamiatku konečne preč!, v ktorom otvorene žiadal, že je najvyšší čas pomník padlým sovietskym vojakom z centra Košíc odstrániť, že im nešlo o nič iné ako „označkovať si celú krajinu a snažiť sa nás presvedčiť, že máme byť vďační Červenej armáde za niečo, čo nazývali oslobodenie. Robili presne to, čo robia zvieratá. Značkovali si svoj revír.“ Režisér Anton Šulík sa pri obhajobe Ľuboša Lorenza dovoláva akéhosi „vyššieho princípu“, akoby úcta k padlým bola niečo nízke. Poslanec parlamentu a predseda mimoparlamentnej OKS (úkaz, ktorý je možný len na Slovensku) Ondrej Dostál dokonca označil Lorenzov čin za prejav „občianskej odvahy“ a denník N označil v roku 2015 aktivity týchto dvoch zbabelých vandalov (zbabelých preto, lebo k svojim činom sa nepriznávajú, len sa s nimi fotia) za kultúrnu udalosť roka (sic!). Je priam neuveriteľné, že z roka, z ktorého sa mi doteraz len tak z hlavy vynorí nezabudnuteľný koncert Ennnia Morriconeho v Bratislave, Miro Žbirka nahral v londýnskych štúdiách Abbey Road album, SND uviedlo premiéru Nižinskij – Boh tanca, Roman Polák naštudoval Nevestu hôľ… si naša „kultúrna“ obec zapamätá demolačné performance…

.

Korunu všetkému však nasadil Andrej Kiska, ktorý považoval za potrebné osobne sa v prípade angažovať, žiadať o vysvetlenie generálneho prokurátora a oboznámiť s tým verejnosť na facebooku. Takýto postup je zvláštny hneď z niekoľkých dôvodov. Prezident ani len slovom neodsúdil Lorenzovo vyčíňanie a zneuctenie pamätníka. K výtržnosti navyše došlo nielen v deň výročia sovietskej okupácie (s ktorou padlí vojaci nemali nič spoločné), ale aj v deň 75. výročia začiatku bitky o Stalingrad, čo ruskú ambasádu značne podráždilo, lebo pamätník je doslovne venovaný aj padlým hrdinom Veľkej vlasteneckej vojny. Hlava štátu sa teda od tohto bezprecedentného vandalského činu nijakým spôsobom nedištancovala, čo po odmietnutí klásť vence na Slavíne s ruským ministrom zahraničných vecí počas 70. výročia oslobodenia, po demonštratívnom odchode z ceremoniálu počas prejavu ruského veľvyslanca na oslavách 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie a po otvorenom označení Ruska ako nepriateľa v rozhovore pre denník Sme – nemôžeme ani my, ani diplomatické kruhy čítať inak ako politický zámer.

.

Vec má však ešte jeden, pre slovenskú spoločnosť oveľa závažnejší a dramatickejší dopad. Prezident republiky (a spolu s ním aj jeho spriaznené kruhy) otvorene podporuje mnohonásobného výtržníka a hulváta, ktorý by v každej kultúrnej a kultivovanej spoločnosti patril do spoločenského suterénu – ktorý zneuctil štátny znak, hanobí pamätníky tých, ktorí nás oslobodili od fašizmu a na sociálnych sieťach sa vyjadruje tak vulgárne, že nijaký skutočne slušný človek sa k nemu nemôže priznávať – nieto priateliť sa s ním ako Andrej Kiska. Zdôrazňujem ešte raz: toto sú kamaráti súčasného prezidenta. Andrej Kiska nepovažuje za potrebné intervenovať v prípade tisícok občanov, ktorí sa celé mesiace nemôžu u svojich zamestnávateľov domôcť mzdy, ktorí sa v dôsledku exekúcií ocitli na ulici, ktorí si nevedia vymôcť výživné, ktorí pracujú v pracovných podmienkach nezlučiteľných s našimi zákonmi a európskymi smernicami – ale neváha zneužiť svoju funkciu na obranu svojho extravagantného kamaráta. Len deň predtým poúčal politikov v slávnostnom prejave k 25. výročiu Ústavy SR o potrebe dodržiavania zákonov a úcty k právu, aby sa následne zastal výtržníka, ktorý mnohonásobne porušil zákon a vyhlásil, že v tejto činnosti bude pokračovať.

.

Považujem to zo strany hlavy štátu za absolútne nezodpovedný krok, ktorý opäť raz spochybnil nielen jeho schopnosť spájať spoločnosť, ale aj jeho kompetentnosť byť strážcom ústavnosti v tejto krajine. Znovu zopakujem, že väzba pre Lorenza nie je podľa môjho názoru primeraný trest. V štáte, kde sa rozkrádajú miliardy a ničí sa spoločné dedičstvo v rozsahu, ktorý nemá v dejinách obdoby, nepovažujem za správne zamerať sa na jedného choromyseľného výtržníka. Ale rovnako nepovažujem za správne, aby bol úrad hlavy štátu zneuctený obhajobou takýchto ľudí. Politický nátlak nie je adekvátny spôsob na zlepšenie stavu súdnictva a vlády práva v tomto štáte. Chápem Lorenzovho advokáta Daniela Lipšica, keď sa svojho mandanta pokúša vysekať zo šlamastiky argumentom, že preglejkové kosáky a kladivá nie sú súčasťou národnej kultúrnej pamiatky – má pravdu, lebo originály jeho chránenec zničil a zatiaľ nie sú proti nemu priame dôkazy. Ale nie je práve toto ten darebácky spôsob, ktorý dnes celá spoločnosť odsudzuje a bezmocne ironizuje? Skutok sa nestal, hoci všetci vedia, ako to naozaj bolo? A napriek tomu novinári, umelci, intelektuáli, politici či občianski aktivisti pokrytecky mlčia a falošne odvádzajú pozornosť od podstaty problému, že ide v prvom rade o ten neprimeraný trest, hoci všetci vieme, že tento vandalizmus mlčky schvaľujú a že ho svojím hanebným alibizmom posvätila hlava štátu?

.

Tento nečestný prístup v plnej nahote ukázal, že v studenej občianskej vojne na Slovensku nejde ani o pravdu, ani o dobro, ani o mravnosť, ale o ten najprízemnejší boj záujmových skupín, ktoré sú ochotné chrániť darebákov, ak stoja na tej ich správnej strane. Postoj niektorých ľudí vrátane prezidenta republiky poškvrnil úsilie čestných jednotlivcov budovať právny štát, kultivovať krajinu a zlepšovať vzťahy medzi ľuďmi, lebo tam, kde sa elity zastávajú grázlov, už nikto nemôže veriť nikomu. Niet viac spoločného chápania ľudskosti a slušnosti, niet jednotnej spoločnosti so spoločnými záujmami. Keď Abraham Lincoln porazil vo vojne Sever proti Juhu konfederačné vojská, nezamrzol v póze víťaza, ale zmieril a zjednotil spoločnosť, čím tým vytvoril americký národ. Na Slovensku nezjednotilo národ ani Povstanie, bolo len občianskou vojnou s neuzavretým koncom. Otvoriť otázku zákazu symbolov totalitných režimov je legitímna vec, ale v demokratickom a právnom štáte sa môže nastoľovať jedine zákonnou cestou, nie verejnou podporou svojvoľného konania. Opätovne vyzývam politikov, aby namiesto obhajoby výtržníctva navrhli a presadili zákon zakazujúci stavať pomníky a pamätné tabule prominentom totalitných režimov, fašistickým a komunistickým vrahom. To je platforma, na ktorej môžeme spolu hovoriť.

.

Kladivo bolo v časoch svojej najväčšej slávy druhou najpredávanejšou knihou hneď po Biblii a v jej dôsledku bolo len v západnej Európe usmrtených viac ako 100 000 nevinných ľudí. Nedopusťme, aby sa nám tu zasa pod rúškom paranoidného strachu z všadeprítomného ohrozenia rozmáhal fanatizmus, nenávisť, pohŕdanie zákonmi a ľahostajnosť nad svojvoľným vyčíňaním samozvaných pomstiteľov. Extrémizmus sa začína vždy jazykom.A živelný antikomunizmus bez ľudskosti, tolerancie a vzájomnej úcty skôr či neskôr skĺzne k novej podobe fašizmu.“

http://edochmelar.sk/kladivo-kosak-na-carodejnice/

.

Tymto vam Chmelar napisal tie iste myslienky, ktore som ja pisala vcera a dni pred tym, ze toto je ta extremisticka propagandisticka skupina nasich intelektualov, ktori tu rozkrucaju a podnecuju extremizmus na Slovensku, lebo ked sa ludia voci tomu buria, casto volia prave LSNS, na co upozornuje aj Chmelar, ze tu rozostvavaju spolocnost do bojov extremov a nutia kazdeho, aby sa do niektoreho extremu pridal – vyfarbil a neklamal, ze existuje nejaky stred, ktoreho sa potom dovolavaju, ze preco neexistuje a preco su vraj vsetci Slovaci fasisti?!

Taktiez potvrdzuje, ze tito umelci a tato intelektualna elita ma podporu aj hlavy statu len za to, ze stoja politicky a ideologicky na tej ich spravnej strane, no presne, ako v tej epizode „Klauni“ z 30 pripadov majora Zemana! Ze vlastne takuto moralku ma ta nasa „intelektualna elita“ s umelcami v nej. Pricom oni sami maju uz blizsie k extremizmu a neofasistickym tlupam!

Pozrite si tu epizodu, ani vtedy by sa mi nezdala tak aktualna – ich falosnou moralkou (a vraj slnieckari!).

.