malinova

Ja viem, ze je tu x odvaznych blogerov, co pisu to iste, ale to sa pise len po blogoch a sukromne alebo v alternativnych mediach, ktore su vraj vsetko len hoaxy!

.

Napriklad rovnako si vazim aj tohto blogera: 

http://brankof.blog.pravda.sk/2017/06/01/epidemia-militaristickeho-sialenstva/

.

To mate ukazku, v Edovi Chmelarovi, ako by mala vyzerat nasa intelektualna elita, keby to neboli len servilni lokaji!

.

Keby boli taki, ako Chmelar, tak intelektualnu elitu by si tento narod vazil a bola by hlasom naroda, ako ma byt!

.

Miesto toho nasa servilna a zbabela intelektualna „elita“ horekuje, ze narod je primitivny a fasisticky, ked ludia vidia ich vlastizradnost a poplatnost ako za socializmu, ked nas servilni komunisti zapredavali.

Rovnake ludske hyeny mozte vidiet aj teraz, tak sa pozerajte – presne take boli aj v socializme!

.

.

4.6.2017

http://www.parlamentnelisty.sk/arena/rozhovory/Miestodrzitelia-americkej-moci-nikto-im-neposepol-ze-nemusia-cakat-na-pokyny-ako-volakedy-z-Moskvy-obul-sa-Chmelar-do-slovenskych-lidrov-288716

.

.

Co mna najviac z toho rozhovoru zaujalo, ale precitajte si cely:

.

„Lebo musí kŕmiť vojensko-priemyselný komplex, ktorý je najvýkonnejším sektorom americkej ekonomiky. To je celé. Američania nám vyčítajú, že ich podiel na vojenských výdavkoch členských štátov NATO je čoraz vyšší. A to je koho vina? Naša? Veď nech prestanú viesť vojny na toľkých miestach zemegule a bude po probléme. My sa im máme na tie dobrodružstvá skladať? Uvedomte si, ako to funguje. Saudi nakúpia od Američanov zbrane, ktoré použijú na vedenie vojenskej agresie v Jemene a na podporu džihádistických skupín v Iraku a Sýrii. To isté Omán, ktorý zbrane od Američanov rozdáva povstaleckým skupinám. A tak ďalej. Američania si želajú, aby to takto fungovalo aj v Európe. Niekde to už tak funguje. Napríklad v Grécku, ktoré má najvyššie náklady na zbrojenie spomedzi európskych štátov Aliancie. Gréci nakupujú masívne zbrane od Američanov. A prečo toľko zbroja? Kvôli Rusku? Kvôli Islamskému štátu? Nie! Už celé desaťročia vynakladajú obrovské sumy na vojenské výdavky proti Turecku – svojmu rivalovi v oblasti, ale spojencovi v NATO. Ale všetci takto neposlúchajú, preto nás na summite vo Walese donútili prijať sľub, že zvýšime vojenské výdavky na dve percentá HDP. To však nie je všetko. Súčasťou tohto dokumentu je aj pasáž, ktorá sa tak často necituje, a síce, že minimálne 20 percent tejto sumy použijeme na nákup zbraní. A môžete hádať, odkiaľ ich asi tak budeme nakupovať. Napokon, mnohí nerozumeli Trumpovým prostorekým slovám, že dlžíme Američanom veľa peňazí, ale že už prichádzajú. Prichádzajú kam? Veď propagandisti si dávajú záležať, aby nás presvedčili, že to všetko robíme pre seba.

.

Neexistuje jediná seriózna analýza, ktorá by presne zdôvodnila, koľko a na aké účely potrebujeme na obranu. To číslo dve percentá je vycucané z prsta. Rešpektovaný Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) dlhé roky varuje, že Spojené štáty vydávajú na zbrojenie absurdne veľa, že to, do čoho sú tlačené západné štáty, už dávno prekračuje samoúčelnú hranicu militarizmu. Krajiny NATO vydávajú na zbrojenie dve tretiny svetových vojenských nákladov, sú to šialené sumy a ešte sa to niekomu máli. Iba Američania dávajú na vojenské účely desaťkrát viac ako Rusi a ešte to idú zvyšovať. Ale proti tomu sa strašne ťažko bojuje, lebo proti vám stojí celá štedro dotovaná mašinéria propagandistov, nekvalifikovaných novinárov a politikov, ktorí opakujú ako mantru frázy o dvoch percentách HDP a našich záväzkoch. Pritom o žiadne záväzky nejde. V dokumente z Walesu sa hovorí, že sa budeme „usilovať“ dospieť k takejto sume, nie že sa k nej zaväzujeme. Celá táto nekonečná hádka o našich „záväzkoch“ je jeden veľký blud, lebo my sme právne viazaní jedine Severoatlantickou zmluvou, kde nič také neexistuje. Ak by sme mali brať všetko, čo pod nátlakom sľúbili Andrej Kiska a Robert Fico ako nemenný záväzok, ku ktorému majú podaktorí väčšiu úctu ako k ústave vlastného štátu, potom by ani nemuseli byť voľby, potom by to znamenalo, že legitímna politická reprezentácia, ktorá vzíde z demokratických volieb, by nemohla presadzovať vlastné zámery, a to je absurdné. Uvedomte si, že každá vojenská aliancia je zväzok suverénnych štátov, že je to spojenecká dohoda, nič viac, no my k tejto zmluve vrstvíme nové a nové podmienky, ktoré čoraz viac spochybňujú jej pôvodný zámer. Na Slovensku nevyvolal žiadnu pozornosť ani len fakt, že sa po rokoch vraciame do vojny v Iraku. Pritom Robert Fico si kedysi postavil svoju cestu k moci na sľube vyviesť našich vojakov z tej krajiny, a dnes sa do nej vraciame priamo pod hlavičkou NATO. Čo všetko chceme nahovoriť našim občanom, že spadá pod našu obranu? Veď obrana Európy, naše vlastné zabezpečenie je v zúfalom stave a namiesto toho robí NATO servis vojenských záujmov USA, upratujeme po nich bordel v Afganistane, tlačíme sa do Iraku, financujeme ich veľmocenské hry.

.

Teraz ani tak nejde o to, či dávame na obranu veľa, málo, alebo akurát dosť, ide o to, že k tomu zaklínadlu „dve percentá HDP“ sme nedospeli na základe našich potrieb, ale tlaku z Washingtonu. Ja to považujem za číre šialenstvo. Keď nás lákali do NATO, balamutili nás, že to bude najlacnejší spôsob obrany, dnes je jasné, že neutrálne štáty dávajú na zbrojenie spravidla menej ako členské štáty Severoatlantickej aliancie. Na jednej strane zdôvodňujeme vo všetkých rezortoch každé vynaložené euro, nástojíme na transparentnosti, vymýšľame programy typu „hodnota za peniaze“ a na druhej strane treskneme, že nakúpime obrnené transportéry za 1,1 miliardy eur a rezort obrany ešte nevie, kde na to vziať, rozumej – kde budeme škrtať. A ak zachováme takéto tempo zbrojenia, tak škrtať sa bude, to si buďte istý. Pred dvoma týždňami prijal parlament Deklaráciu o nevyhnutnosti podpory obrany SR, v ktorej sa zaväzujeme postupne zvyšovať vojenské výdavky na požadovanú sumu. Nenašiel sa nikto, nijaký poslanec, ktorý by sa aspoň opýtal, prečo sme neprijali podobnú deklaráciu vo vzťahu ku kľúčovým otázkam našej budúcnosti – vzdelávaniu, potravinovej bezpečnosti, informatizácii, zmene klímy. Lebo tento politický dokument znamená, že jedinou skutočnou prioritou tohto štátu je armáda. A takýto prístup považujem za civilizačnú samovraždu.

.

Čím si to vysvetľujete?
.
Bezbrehou servilnosťou a zbabelosťou, ničím iným. Oni sa správajú, akoby im zabudli vymeniť noty alebo im ešte nedodali inštrukcie, čo majú hovoriť. Nevystupujú ako reprezentanti suverénneho štátu, ale ako miestodržitelia americkej moci. Im prosto nikto nepošepol, že už sa to smie, že nemusia čakať na pokyny, ako sa voľakedy čakalo na príkazy z Moskvy, že môžu ako zástupcovia rovnocenného členského štátu pokojne povedať svoj názor.

.

V nijakej inej oblasti som nezažil toľko servilnosti, fráz a nekritického prijímania všetkého zhora ako v zahraničnej politike a obrane. Dokonca aj inak hyperkritickí novinári absolútne neskúmajú relevantnosť politických postojov v tejto sfére, ale prijímajú ich so zrazenými podpätkami. Neargumentujú vlastnými názormi, ale používajú vyhlásenia politikov ako autoritatívne zdroje. Americký prezident predsa od nás žiada to a to, generálny tajomník NATO povedal to a to, takže o tom nebudeme diskutovať, budeme len buzerovať ostatných, prečo to neplnia. To je niečo príšerné. Viete, ja si ešte pamätám osemdesiate roky, keď sa nám na strednej škole pokúšali vymývať mozgy politruci a v Moskve školení dôstojníci Československej ľudovej armády, a tí dnešní sú na tom mentálne úplne rovnako, ibaže s opačným znamienkom.

.

Stelesňujú tie najodpornejšie maniere, ktoré som na minulom režime nenávidel a o ktorých som si myslel, že sme sa ich revolúciou raz a navždy zbavili. A oni sú tu zasa. Natisti (ako nazývam fanatických prívržencov Aliancie) patria svojím myslením do studenej vojny a v tomto období mali aj zostať. Ja som bol za každého režimu vnútorne slobodný človek a jednoducho sa odmietam prispôsobiť ich paranojam a spravodajským hrám na nepriateľov.

.

Takmer po každom mojom televíznom vystúpení dostávam záplavu obdivných mailov, esemesiek a správ. Ľudia v nich väčšinou vyjadrujú pocit, že im hovorím z duše a že sa tu konečne niekto nebojí otvorene povedať, čo si väčšina ľudí myslí. Ale zároveň vyjadrujú aj obavy, že ma viac na obrazovku nepustia alebo že sa mi niečo stane, že ma zrazí auto a takéto veci. Mne sa to zdá absurdné. Necítim sa ako hrdina, z môjho pohľadu hovorím úplne bežné veci tak, ako som naučený – nahlas povedať svoj názor. Ale začínam si postupne uvedomovať, že tí ľudia to takto nevidia, že majú strach. Strach do istej miery iste iracionálny, ale je to stále strach – že prídu o zamestnanie, že im budú úrady robiť problémy, že budú mať z toho nepríjemnosti. Ale toto sme už predsa zažili. Žijeme v neonormalizácii, v režime, v ktorom sa ľudia opäť boja prejaviť svoj skutočný názor, v ktorom väčšina ľudí neverí tomu, čo hovoria v médiách, v ktorom vás prepustia z práce pre nevhodné názory, ale nikto to nebude považovať za politické prenasledovanie.

.

Dokonca mám pocit, že v časoch neslobody, totality a tvrdej cenzúry mali intelektuáli viac odvahy vyjadrovať sa k verejnému dianiu ako ich súčasní kolegovia. Uvediem príklad. Presne pred šesťdesiatimi rokmi, v máji 1957, usporiadal Kultúrny život anketu medzi spisovateľmi, čo si myslia o skúškach jadrových zbraní. Niektorí ako Roman Kaliský či Vladimír Mináč veľmi opatrne odsúdili tie americké. Ale iní ako Milan Rúfus či Dominik Tatarka sa postavili rázne proti všetkým druhom nukleárnych skúšok, vrátane tých sovietskych. Nemusím zdôrazňovať, čo vtedy riskovali. Dnes kultúrna obec až na drobné výnimky nie je svedomím národa, ale chce byť videná v Smotánke alebo uznávaná politickými a mediálnymi elitami. Nemám z toho dobrý pocit. Preto hovorím, že slobodným vás nerobí režim, ale vaše vnútorné nastavenie. Sú ľudia, ktorí sú v každom období slobodní a sú aj iní (a, žiaľ, je ich väčšina), ktorí sú aj vo formálnej demokracii mentálnymi otrokmi.

.

Tento rozhovor so mnou robili už pred týždňom a týka sa najmä zahraničného turné Donalda Trumpa, no dnes k nemu pripájam jeden aktualizačný moment, keďže celý facebook žije teroristickým útokom v Londýne:

Takže znova: zaznamenali ste, že v piatok zmasakrovala koalícia vedená Spojenými štátmi v sýrskom Rakká 43 „bezmenných“ civilistov? Že za celý uplynulý mesiac ich zahynulo pri náletoch západných spojencov v oblasti irackého Mosulu vyše 800? Nie? A vás paralyzuje šesť mŕtvych v Londýne a nariekate, čo sa to stalo so svetom? Ak si nezačneme všímať, ako barbarsky sa správame na Blízkom východe a v strednej Ázii, ak nebudeme žiadať ukončenie vojen, našu civilizáciu nezničia utečenci, ale vlastné pokrytectvo. Toto je asymetrická vojna a väčšina teroristických útokov je odveta za naše vlastné zločiny. Blízky východ je ako pahreba, do ktorej sme dúchli a ona sa rozhorela. To, čo potrebujeme riešiť, aby bol v Európe pokoj, je ohnisko požiaru.“

.

Je premiér príčetný? – skvele video podane jednoducho (v clanku)

http://www.hlavnespravy.sk/boris-kollar-o-snahe-premiera-byt-v-jadre-eu-je-premier-pricetny/1026106

.

.