A myslím si tak preto, lebo SME ho začína propagovať ako úžasnú voľbu pre svojich „liberálov“.

Tu máte dôkazy:

Kiska povedal, čo mal, a Pellegrini ukázal, prečo je lepší od Fica

https://dennikn.sk/1338752/kiska-povedal-co-mal-a-pellegrini-ukazal-preco-je-lepsi-od-fica/?ref=list

Pellegrinimu verí aj väčšina voličov KDH či Progresívneho Slovenska

https://domov.sme.sk/c/22013939/prieskum-pellegrini-a-dovera.html

Rovnako ho propagujú aj na Denníku N:

Novoročný Newsfilter: Pellegrini nám pripomína, aký dar je nemať premiéra Fica

„V čom boli Kiska a Pellegrini vo svojich prejavoch zajedno: Kiska aj Pellegrini uznali, že …“

https://dennikn.sk/1338846/novorocny-newsfilter-pellegrini-nam-pripomina-aky-dar-je-nemat-premiera-fica-pellegrini-nam-pripomina-aky-dar-je-nemat-premiera-fica/?ref=list

Pellegrini sa emancipuje od Fica, snaží sa pôsobiť ako zmierovateľ a jeho opak

https://dennikn.sk/1340177/pellegrini-sa-emancipuje-od-fica-snazi-sa-posobit-ako-zmierovatel-a-jeho-opak/?ref=tit

Čitatelia, čo si to všimli tiež, na to reagujú napríklad takto:

„Som veľmi zvedavý ako sa Beblavý zachová, keď progresívci začnú tlačiť na fúziu s „novým“ Smerom. SME už perom Tkačenka a Kepplovej na fúzii usilovne pracuje.“

Tu vidíte, že si našli náhradu za Lajčáka u Pellegriniho. A čo nezabezpečí Lajčák, lebo už nemôže, im zabezpečí Pellegrini. Vymenia len postavičky a takto Smer bude pracovať pre ich ciele.

Potrebujú na to človeka aj v Smere, aby im zabezpečil od voličov Smeru hlasy. Pellegrini by bol pre nich celkom pekná náhrada za Kisku. Ťažko sa mu bude nadávať, že je liberál, keď bude zo Smeru a to vám zalepí oči.

Keď niekoho začne SME chváliť, môžte si byť istí, že pre nich pracuje. Najlepšie je neveriť ničomu, čo propagujú, lebo toto je ich nový Lajčák. Nebude Lajčák, tak bude Pellegrini!

Ešte koľkých takých v Smere máte?

Liberáli pôjdu a budú voliť Pellegriniho, po tom, čo im nevyjde Mistrík. Ak sa tak stane, bude to dôkazom, že pracuje pre „liberálov“.

A či sa tak stane, budete vedieť podľa toho, koho zo Smeru budú pred voľbami chváliť, že je celkom prijateľný kandidát, alebo keď bude kandidovať, ako na základe ich terajších článkov predpovedám.

Pri Bugárovi a Procházkovi to vyšlo, to boli nimi preferované osoby a preto som vedela, že ich zaručene nevoliť! Stačí si počkať, koho budú ich novinári propagovať.

.

Chmelár ku SYMPATIZANTOM S NEONACISTAMI:

3.1.2019

ŽIADAM PREZIDENTA, PREMIÉRA A ŠÉFA DIPLOMACIE O ODSÚDENIE GLORIFIKÁCIE BANDEROVCOV

Nedávno som vyslovil pobúrenie nad tým, že ukrajinský parlament priznal banderovcom postavenie vojnových veteránov. Je to rovnaká nehoráznosť, akoby slovenský parlament vyhlásil príslušníkov Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy za rovnakých odbojárov ako boli účastníci Povstania. Prezident Petro Porošenko zákon podpísal napriek tomu, že sa neopieral o súhlas ukrajinského ľudu – Banderu hodnotí kladne „len“ 36 percent obyvateľov. Kyjev však zašiel ešte ďalej a schválil 1. január, výročie narodenia Stepana Banderu, za štátny sviatok Ukrajinskej republiky. O deň neskôr nasledoval fakľový pochod ne onacistov ulicami hlavného mesta. Tisíce ľudí skandovali protiruské heslá a vzývali Banderu. Neurobili to po prvýkrát. Fakľové pochody Pravého sektora a Národného zboru na počesť ukrajinského nacionalistu sa organizujú od Majdanu pravidelne každý rok, tentoraz však mali štátnu podporu.

Susedné Poľsko má na tieto praktiky jasný názor. Prezident a premiér vyjadrili ostrý protest, minister zahraničných vecí si povolal ukrajinského veľvyslanca a odovzdal mu protestnú nótu. Banderovci zavraždili vo Volyni najmenej 50 000 Poliakov, v Byskupczyne ďalších 2000 a počty sa stále dopĺňajú. Poľský parlament prijal v júli 2006 deklaráciu, na základe ktorej označil zločiny banderovcov spáchané na Poliakoch za genocídu. Aj na Slovensku banderovci vraždili. Vyhľadávali komunistov a židov. Najznámejší je prípad vyvraždenia židov v Kolbasove. Vraždili však aj v Novej Sedlici, Zboji, Uliči a inde. Ja viem, existuje istý historik Michal Šm igeľ, ktorý zločiny banderovcov spochybňuje. Potom však treba povedať aj to, že sa odvoláva na ukrajinského kolegu Volodymyra Viatroviča, ktorý patrí medzi najväčších stúpencov Banderu a medzi historikmi sa skompromitoval popieraním masakra vo Volyni. A aj on sa pri tom vyhováral, že len cituje kanadského historika Leva Šankovského. Toho Šankovského, ktorý bol počas druhej svetovej vojny príslušníkom SS divízie Galícia.

Nič nové pod slnkom. S hanebným popieraním zločinov fašistov a gardistov sa stretávame aj u nás doma. A nie náhodou z radov tých istých, ktorí tiež obľubovali fakľové pochody v uniformách, no keď vstúpili do parlamentu, vymenili ich za zelené tričká a saká a začali taktizovať ako všetci politici. Ja sa však nedám zmiasť propagandou akéhokoľvek druhu, ktorá sa usilovne snaží, aby sa lož nedala rozoznať od pravdy. Ako historik pracujem s faktami a ako človek neverím ideológom, ale ľuďom. A tí z Kolbasova vedia svoje. Dodnes tam žijú pamätníci, ktorí ten masaker prežili. Bývalý starosta obce Ján Danko na Šmigeľove výhovorky, že to boli asi len lúpežníci, hovorí: Lúpežníci v tomto kraji si zoberú, čo potrebujú a nezabíjajú ľudí len tak pre nič za nič. A nehovoria po ukrajinsky.

Na Slovensku však na rozdiel od Poliakov mlčíme. Andrej Kiska je naďalej najväčším kamarátom Petra Porošenka a glorifikácia banderovcov nikoho nevzrušuje. Mňa to však ako vlastenca uráža a hnevá. A osobne sa ma to dotýka. Náš starý otec Vojtech Dubíny, hrdina povstaleckých bojov o Čierny Balog, hrdina oslobodzovania Brezna, si po vojne ešte nestačil odložiť guľomet a už sa prihlásil ako dobrovoľník Československej armády nasadený do bojov v okolí obce Varín. Tu padlo v roku 1947 v tuhom boji 24 česko-slovenských vojakov a policajtov, 39 bolo zranených (na druhej strane 59 banderovcov zastrelili a 217 zajali). Nech sa mi postaví ten hlupák, ktorý chce tvrdiť, že toto boli nevinní ukrajinskí vlastenci!

Som rozhorčený z mlčania slovenských štátnych orgánov a žiadam prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky i predsedu Národnej rady Slovenskej republiky,

aby zaujali k udalostiam na Ukrajine jednoznačný postoj, 

odsúdili glorifikáciu banderovcov a ich zločiny na Slovensku,

vyjadrili ostrý protest proti ich zrovnoprávneniu s účastníkmi protifašistického odboja

a vyjadrili znepokojenie nad rastom neofašistických síl na Ukrajine.

Toto stanovisko žiadam tlmočiť aj orgánom Európskej únie 

s odporúčaním pozastaviť všetky kroky zbližujúce Kyjev s Bruselom 

až do doby, kým sa Porošenkov režim nezmení.“

.